Zmierte sa so zelenou deindustrializáciou, niektoré komodity zoženieme v zahraničí lacnejšie, radia klimatickí vedci
Krajiny s obmedzeným potenciálom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) by mohli ušetriť takmer 20% nákladov na zelenú oceľ a až 40% na chemikálie zo zeleného vodíka, ak by presunuli svoju energeticky náročnú výrobu do krajín, kde je obnoviteľná energia lacnejšia, uvádza sa v novej štúdii Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy (PIK).
Vedci inštitútu sa domnievajú, že dotovanie nekonkurencieschopných odvetví je dlhodobo neudržateľné, a preto by vlády mali akceptovať čiastočnú deindustrializáciu. Vychádzajú z toho, že mnohé krajiny EÚ poskytujú svojim priemyselným odvetviam pri dekarbonizácii štedré dotácie a že OZE a vodík by mali slúžiť ako náhrada fosílnych palív, najmä plynu.
Výskumníci poznamenávajú, že ekologický vodík a elektrina z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú kľúčové pre znižovanie emisií uhlíka, nemôžu v niektorých častiach sveta vyrábať za konkurencieschopné ceny kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam, preto by bolo vhodnejšie presunúť aspoň časť výrobného procesu do krajín, kde to tak nie je.
„Pokiaľ sa tieto krajiny zamerajú na domácu výrobu zeleného vodíka alebo jeho dovoz, bude to nákladné pre priemysel aj spoločnosť. Môže sa to dokonca stať slepou uličkou, pretože to povedie k nedostatočnej dlhodobej konkurencieschopnosti na svetových trhoch,“ uviedol Philipp Verpoort z PIK v tlačovej správe.
Štúdia inštitútu sa zamerala na tri komodity – oceľ, močovinu a etylén – a skúmali, ako by presun ich výroby do krajín bohatých na obnoviteľné zdroje ovplyvnil ich cenu. V tejto súvislosti sa hovorí o regiónoch ako Austrália, USA, Južná Afrika alebo Čile.
Podľa zistení vedcov by sa premiestnením výroby ocele do optimálnych lokalít ušetrilo 18% nákladov, zatiaľ čo náklady na močovinu by klesli o 32% a náklady na etylén o 38%. Močovina je dôležitým chemickým hnojivom, zatiaľ čo etylén má široké využitie v priemysle. Výroba týchto komodít v zahraničí by bola podľa štúdie lacnejšia z dvoch dôvodov: po prvé, preprava hotového výrobku stojí menej ako preprava energie – najmä preprava vodíka, ktorý je ešte len v plienkach; a po druhé, niektoré krajiny majú tiež veterné a solárne zdroje na výrobu bezprecedentne lacnej energie.
V štúdii sa zistilo, že v niektorých krajinách, kde kombinácia veternej a solárnej energie funguje optimálne, budú ceny elektrickej energie trvalo o 40 EUR za MWh lacnejšie ako v Európe, vďaka čomu budú niektoré ekologické priemyselné procesy až o 38% lacnejšie.
„Predpokladáme globálnu rekonfiguráciu obchodu a výroby v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Výroba sa pravdepodobne presunie do krajín bohatých na obnoviteľné zdroje, pričom sa bude vzďaľovať od regiónov, ktoré v tomto ohľade čelia obmedzeniam,“ vysvetlil Falko Ueckerdt, vedúci výskumný pracovník spoločnosti PIK a spoluautor štúdie.
Krajiny s nedostatkom obnoviteľných zdrojov by sa mohli podľa doporučení výskumníkov sústrediť na nadväzujúcu výrobu a rafináciu, čo je rozumný spôsob zabezpečenia priemyselnej konkurencieschopnosti. „Priemyselné krajiny sa môžu sústrediť na svoje silné ekonomické stránky tým, že sa budú špecializovať na tie priemyselné činnosti, ktoré vytvárajú najväčšiu ekonomickú hodnotu,“ hovorí Ueckerdt.
Podľa Filipa Hájka, manažéra pre ekológiu v Oceliarskej únii, nie sú podmienky pre oceliarsky priemysel v EÚ aktuálne vôbec ružové. Napriek tomu sa investuje „obrovský politický a finančný kapitál do zelenej transformácie priemyslu, a to v takej intenzite, aká nemá obdobu nikde inde na svete“, výroba a spotreba z roka na rok klesá. Presunutie priemyslu z EÚ by podľa neho malo „veľmi vážne následky na miestnu ekonomiku, zamestnanosť a samotné životné prostredie“ v krajinách, kam by sa výroba presúvala.
Pôvodný článok
