Zmena moci v Sýrii mení vzťahy s Ruskom aj Izraelom
Desať rokov trvajúca občianska vojna s viac ako 500 000 mŕtvymi a miliónmi vysídlených osôb sa na čas náhle skončila. V priebehu dvoch týždňov sa Asadov režim v Sýrii zrútil. Povstalci vstúpili do Damasku.
Krvavá občianska vojna v Sýrii zúrila viac ako desať rokov od prvých demonštrácií v priebehu takzvanej arabskej jari. Počet obetí sa odhaduje na viac ako 500 000. Približne 12 miliónov Sýrčanov prišlo o svoje domovy a utieklo buď v rámci svojej krajiny, alebo do Libanonu, Turecka či EÚ.
Režim klanu Asadovcov, ktorý v krajine vládol viac ako 60 rokov, sa teraz v priebehu 14 dní zrútil. Nie je isté, do akej miery päť tajných služieb, na ktoré sa vedenie desaťročia spoliehalo, tento vývoj predvídalo. Nie je tiež jasné, aké diplomatické iniciatívy sa uskutočnili v pozadí, aby sa umožnil riadený prechod.
Poprosil Asad o pomoc Izrael proti postupujúcim povstalcom?
Podľa saudskoarabských zdrojov sa Asad v posledných dňoch údajne obrátil na Izrael, aby požiadal židovský štát o pomoc proti povstalcom ovládaným džihádistami. Na oplátku mu vraj ponúkol vyhnanie Hizballáhu a proiránskych spojencov z krajiny. Údajne tiež ponúkol možnosť zastavenia dodávok iránskych zbraní cez jeho krajinu.
Táto požiadavka nie je oficiálne potvrdená. Takisto málo naznačuje, že by vláda v Jeruzaleme vážne uvažovala o prijatí takejto ponuky. V doterajšom priebehu sýrskej občianskej vojny sa Izrael správal neutrálne – Asadov režim považoval za „známeho nepriateľa“ a zdal sa byť predvídavý. Izrael príležitostne podnikal akcie proti proiránskym jednotkám a proti zariadeniam, ktoré používali na presun zbraní. Tie sa pravidelne vopred koordinovali s Ruskom. Popri iránskom režime bol Kremeľ druhou ochrannou mocnosťou, ktorá zaručovala, že Asad zostane pri moci. Kľúčovým faktorom nedávneho zvrhnutia Asada bolo, že Izraelu sa nedávno podarilo oslabiť Hizballáh a ďalšie proiránske milície pôsobiace v regióne.
Sýria už nie je hlavným záujmom Kremľa
Na druhej strane sa zdá, že Rusko už Sýriu nepovažuje za prioritu zahraničnej politiky. Prístup k Stredozemnému moru, ktorý ponúkal prístav Tartus, bol strategicky dôležitý pre logistickú podporu aktivít v oblasti Perzského zálivu alebo v Afrike.
Pre prezidenta Vladimira Putina však bola dôležitejšia stabilizácia oblastí, ktoré sa dostali pod kontrolu počas vojny na Ukrajine. Okrem toho nízka úroveň odporu voči povstalcom počas ich postupu naznačuje, že Asadova akceptácia medzi obyvateľstvom a armádou sa zmenšila.
Podpredseda Štátnej dumy Konstantin Kosačov pre agentúru Interfax uviedol, že Sýrčania sa budú musieť „s plnohodnotnou občianskou vojnou vyrovnať sami“. Podľa Kremľa však v súčasnosti nehrozí nebezpečenstvo pre jeho vlastné vojenské základne.
Izrael medzitým údajne uzavrel prístup na Golanské výšiny, ktoré kontroluje od roku 1967, a posilnil tam svoje jednotky. Ako informoval denník Kurier, povstalci sa v sobotu zmocnili mesta Quneitra neďaleko Golan.
„Základná ideológia“ povstalcov vyvoláva v Izraeli obavy
Podľa denníka Haaretz sú armáda a spravodajské služby prekvapené rýchlosťou, s akou sa povstalcom podarilo obsadiť najväčšie mestá krajiny. Zatiaľ nie je jasné, ako bude vyzerať budúca vláda v Sýrii. Izrael je však znepokojený „základnou ideológiou“ povstalcov. Vyvinú preto maximálne úsilie, aby sa nebezpečné zbraňové systémy nedostali do nesprávnych rúk.
V sobotu večer povstalci oznámili, že chcú ponechať inštitúcie krajiny nedotknuté. Nechceli urobiť chybu, ktorú urobili USA v Iraku, keď rozpustili bezpečnostné sily a armádu. To viedlo po páde vládcu Saddáma Husajna ku krvavej občianskej vojne v Iraku a k vzniku teroristických milícií IS.
Podľa platformy „The National“, ktorá vychádza v Spojených arabských emirátoch (SAE), úradujúci premiér Muhammad al-Džalálí rokuje s veliteľom povstalcov Abu Mohammadom al-Džawláním. Al-Džalálí vyhlásil, že je pripravený spolupracovať na procese transformácie s akýmkoľvek vedením, ktoré si sýrsky ľud zvolí.
Turecko vyzýva povstalcov, aby vytvorili „inkluzívnu“ vládu
Turecko medzitým zdôraznilo, že noví vládcovia sa musia usilovať o vytvorenie „inkluzívnej“ vlády. Strach z hnutia Hajat Tahrír al-Sham (HTS) a milícií al-Džawlání je obzvlášť silný medzi menšinami. V sýrskej občianskej vojne sa vyznačovali mimoriadnou brutalitou a početnými vojnovými zločinmi.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan na tlačovej konferencii v Dauhe vysvetlil, že Sýrčania v súčasnosti nie sú schopní sami obnoviť krajinu. Medzinárodní aktéri a regionálne mocnosti musia teraz zabezpečiť územnú celistvosť krajiny. „Teroristickým organizáciám“ sa nesmie dovoliť, aby zneužívali situáciu. Fidan narážal na IS, ale aj na PKK (Stranu kurdských pracujúcich). Turecko bojuje na severe krajiny proti kurdským milíciám, ktoré majú blízko k PKK.
Izrael v pohotovosti: nahradí hrozbu z Iránu hrozba z Ankary?
V Izraeli majú v umiernené vyhlásenia malú dôveru. Existujú obavy vzhľadom na silný džihádistický charakter postupujúcich povstalcov a ich vodcu Al-Džawláního. Jeruzalem však chce predovšetkým zabrániť tomu, aby hrozbu z Iránu nahradila hrozba z Ankary.
Vplyv Turecka na sýrskych povstalcov je veľký. Na sociálnych sieťach možno nájsť príspevky tureckých nacionalistov, ktorí sa v nich vykreslil ako „osloboditelia Jeruzalema“. Po prevzatí moci povstalcami na celom území Sýrie by Turecko teraz malo de facto spoločnú hranicu so židovským štátom. Po masakre Hamasu 7. októbra 2023 sa Erdoganova rétorika voči Izraelu stala čoraz agresívnejšou.
V krátkodobom horizonte však Turecko pravdepodobne uprednostní boj proti kurdským milíciám a uvoľnenie vnútropolitickej situácie. Vláda v Ankare pravdepodobne využije zmenu moci v Sýrii ako príležitosť vynútiť si repatriáciu väčšiny sýrskych utečencov. Od začiatku občianskej vojny našli v Turecku útočisko viac ako 3 milióny Sýrčanov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
