Zintenzívnenie konkurencie v Arktíde je „odrazovým mostíkom pre potenciálne konflikty“, tvrdí Putin
Ruský prezident Vladimir Putin 27. marca povedal, že zintenzívnenie geopolitickej súťaže v Arktíde je „odrazovým mostíkom pre potenciálne konflikty“. V prejave na politickom fóre v ruskom arktickom prístave Murmansk Putin povedal, že je znepokojený aktivitami NATO v Arktíde a bude reagovať posilnením svojich vojenských kapacít v polárnej oblasti.
„Sme znepokojení skutočnosťou, že krajiny NATO čoraz častejšie označujú Ďaleký sever za odrazový mostík pre možné konflikty a cvičia použitie vojsk v týchto podmienkach,“ povedal a dodal, že k aliancii sa pridali aj ruskí susedia Fínsko a Švédsko.
Ruský líder uviedol, že v ruskej Arktíde sa nachádzajú ložiská ropy a plynu, kovov a iných nerastných surovín. Okrem toho výrazne vzrástla nákladná doprava pozdĺž Severnej morskej cesty – tiahnucej sa od prielivu Kara Gates po Beringov prieliv – ktorá sa zvýšila zo 4 miliónov ton v roku 2014 na 38 miliónov ton v roku 2024.
„Päťnásobok rekordu zo sovietskej éry,“ povedal Putin. Dodal, že úloha a význam Arktídy pre Rusko a svet „očividne rastú“. Spojené štáty budú podľa neho naďalej „dôsledne presadzovať svoje geostrategické, vojensko-politické a hospodárske záujmy v Arktíde“.
Varoval, že „budeme však pozorne sledovať vývoj a primerane reagovať zvýšením našich vojenských kapacít a modernizáciou vojenskej infraštruktúry… Nebudeme tolerovať žiadne zásahy do suverenity našej krajiny a budeme vytrvalo chrániť naše národné záujmy.“
Putin hovoril aj o záujme Spojených štátov o Grónsko. Prezident Donald Trump naďalej hovorí o pripojení Grónska k Spojeným štátom, pričom zdôrazňoval zásadný bezpečnostný význam tohto územia v konkurencii s Ruskom a Čínou, ako aj jeho potenciál ako zdroja vzácnych zemín a iných cenných nerastov.
Tieto zdroje sa v krajine, ktorá je ekonomicky závislá od rybolovu a dotácií z Dánska, zväčša nevyužívajú. Putin vytiahol historický príklad, aby ukázal, že Spojené štáty už dlho zvažujú plány na získanie kontroly nad Grónskom. Americký minister zahraničných vecí William H. Seward, ktorý v roku 1867 rokoval o kúpe Aljašky od Ruského impéria, sa v tom istom roku neúspešne usiloval o kúpu Islandu a Grónska.
K možným plánom USA na anexiu Putin povedal: „Je hlbokým omylom považovať to za nejaké absurdné reči novej americkej administratívy. Nejde o nič také.“
Povedal, že Moskva je otvorená širšej medzinárodnej spolupráci v Arktíde. „Čím silnejšie budú naše pozície a čím výraznejšie budú naše úspechy, tým väčšie budú naše možnosti začať globálne medzinárodné projekty v Arktíde, do ktorých sa zapoja partnerské krajiny, spriatelené štáty a možno aj západné krajiny – avšak za predpokladu, že prejavia skutočný záujem o spoluprácu,“ povedal a dodal:„Som presvedčený, že čas na takéto projekty nepochybne príde.“
Európske sily na Ukrajine
Európska únia spustila rozsiahly projekt budovania svojho obranného priemyslu zameraný na odstrašenie Ruska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron 27. marca uviedol, že navrhované európske ozbrojené sily na Ukrajine by mohli „reagovať“ na ruský útok.
Macron sa tak vyjadril 27. marca na samite krajín v prezidentskom Elyzejskom paláci, ktorého sa zúčastnila Ukrajina a viac ako 30 ďalších krajín.
Francúzsky líder je spolu s britským premiérom Keirom Starmerom hnacou silou úsilia o vytvorenie „koalície národov“ ochotných podporiť rozmiestnenie ozbrojených síl umiestnených na „určitých strategických miestach“ na Ukrajine po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom.
Spojené štáty dosiahli 25. marca samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení útokov na mori a proti energetickým cieľom, pričom Washington súhlasil, že bude presadzovať zrušenie niektorých sankcií voči Moskve.
Macron povedal, že ak by došlo k „všeobecnej agresii proti ukrajinskému územiu“, tieto armády by „boli pod paľbou“. „Naši vojaci, keď sú zapojení a nasadení, sú tu na to, aby reagovali na rozhodnutia hlavného veliteľa, a ak sa dostanú do konfliktnej situácie, aby na ňu reagovali,“ povedal Macron.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 27. marca uviedla, že takýto zásah by mohol viesť k priamemu vojenskému stretu medzi Ruskom a NATO.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
