Zelenskyj: Vzdanie sa ukrajinských jadrových zbraní bola osudová chyba
Tri desaťročia po tom, ako sa Ukrajina vzdala svojho jadrového arzenálu, čelí jednej z najväčších bezpečnostných výziev vo svojej histórii. Prezident Zelenskyj sa odvoláva na vtedajšiu dohodu a je presvedčený, že jadrové zbrane by zabránili vojne. Teraz žiada nové bezpečnostné záruky – a spolieha sa najmä na Donalda Trumpa.
Keď sa pred viac ako 30 rokmi rozpadol Sovietsky zväz, Ukrajina sa zrazu stala treťou najväčšou jadrovou mocnosťou na svete. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj teraz hovorí, že bolo osudovou chybou, keď sa krajina v roku 1994 vzdala svojich jadrových zbraní. Pretože výmenou za vzdanie sa jadrových zbraní musela krajina trpieť vojnu.
Zelenskyj sa k tomu vyjadril v rozhovore pre talianske noviny „Il Foglio “ v pondelok 27. januára, o ktorom informovali aj ukrajinské médiá. Ukrajinská hlava štátu hovorila aj o tom, ako ho sklamali predchádzajúce mierové rokovania za účasti Angely Merkelovej a prečo je presvedčený, že mier s Ruskom možno dosiahnuť len s pomocou Spojených štátov.
„Vymenili sme jadrové zbrane za vojnu“
Zelenskyj novinám povedal, že vo svojom prvom rozhovore s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom spomenul aj Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom USA, Veľká Británia a Rusko sľúbili bývalým sovietskym republikám Ukrajine, Bielorusku a Kazachstanu bezpečnostné záruky výmenou za likvidáciu všetkých jadrových zbraní na ich území.
Tento ústupok bol „hlúpy a nezodpovedný“, povedal Zelenskyj – pretože neskôr sa všetko ukázalo inak: keď Rusko v roku 2014 obsadilo Krymský polostrov a vo vtedy vyhlásených „ľudových republikách“ Donecko a Luhansko na východe Ukrajiny vypukli boje, Kyjev vyzval garantujúce mocnosti, aby zasiahli, ale žiadna reakcia neprišla.
„Ukrajina sa vzdala svojich jadrových zbraní,“ hovorí Zelenskyj. Pri pohľade späť by podľa neho bolo lepšie, keby Ukrajina dostala bezpečnostné záruky od NATO ako transatlantickej vojenskej aliancie.
„Takže ak by som mal vymeniť jadrové zbrane, vymenil by som ich za niečo veľmi silné, za niečo, čo môže skutočne zastaviť každého agresora, napriek jeho veľkosti, územiu, armáde a tak ďalej – a to je silná armáda a bezpečnostný blok NATO,“ povedal prezident.
„Vymenili sme jadrové zbrane za vojnu,“ vysvetlil Trumpovi. Napriek tomu bol Zelenskyj presvedčený, že americký prezident môže pre Ukrajinu zabezpečiť silnú pozíciu. „Vzhľadom na sankcie, silu USA, ekonomiku – môže to urýchliť, môže to urobiť rýchlejšie ako ktokoľvek iný na svete, podľa môjho názoru.“
Žiadne alternatívne záruky – len NATO
Zelenskij v rozhovore s Trumpom vyzval na silnú vojenskú podporu a bezpečnostné záruky v prípade prímeria. Len tak sa dá zabrániť tomu, aby Rusko neskôr obnovilo vojnu, ktorá sa začala v roku 2022, povedal talianskym novinám.
Na otázku, či by dôveroval alternatívnym zárukám – mimo NATO – ako je spoločný obranný pakt so Spojeným kráľovstvom, Poľskom a pobaltskými štátmi, odpovedal: „Ak sa k tomu nepridajú Američania, Európania určite neprevezmú zodpovednosť za zastavenie Rusov.“
Odvolal sa na príklad mierovej misie OSN UNIFIL v Libanone, ktorá nedokázala zabrániť konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom na izraelsko-libanonskej hranici.
„Nepríjemný pocit“ na stretnutí s Merkelovou a Putinom
Rokovania o ukrajinsko-ruskom konflikte sa od roku 2014 uskutočnili niekoľkokrát. Aj vtedy sa pozornosť sústredila na spory na východe Ukrajiny a práva ruskej menšiny. Hlavy štátov Nemecka, Ruska, Francúzska a Ukrajiny sa niekoľkokrát stretli na rokovaniach v tzv. normandskom formáte. Nemecko a Francúzsko boli sprostredkovateľmi medzi oboma stranami konfliktu.
Zelenskij pre talianske noviny vysvetlil, že tieto mierové rozhovory boli zmrazené práve v roku 2019, v ktorom bol zvolený. Stále však bol za rokovania s Ruskom. Preto boli rokovania obnovené v Paríži v decembri toho istého roku, ale hneď ako si sadol medzi Angelu Merkelovú a Vladimira Putina, mal zlý pocit.
Podľa Zelenského sa zdalo, že „nemeckej kancelárke a ruskému prezidentovi viac záleží na tom, aby ruský plyn naďalej prúdil cez Ukrajinu do Európskej únie, ako na dosiahnutí výmeny zajatcov a dohody o prímerí v Donbase“.
Toto prímerie malo skutočne krátke trvanie. Podľa Zelenského bola dohoda výhodná predovšetkým pre Rusko a Európu. Zabezpečila, že Európa dostala svoj plyn. „A Ukrajine nedala nič okrem pokračujúcej vojny. To bola druhá chyba,“ povedal.
Iný pohľad na Budapeštianske memorandum
Budapeštianske memorandum, ktoré spomína Zelenskyj, zohráva v kontexte konfliktu na Ukrajine kľúčovú úlohu. Na údajné porušovanie memoranda však pravidelne upozorňuje nielen Ukrajina, ale aj Rusko.
Po začatí ozbrojeného konfliktu v roku 2022 vtedajší podpredseda ruskej vlády Andrej Belousov podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti uviedol, že obvinenia na adresu Ruska sú neopodstatnené. „Právny základ“ memoranda bol podkopaný už dávno pred rokom 2014, povedal Belousov, ktorý bol odvtedy vymenovaný za ministra obrany.
Rusko okrem iného obviňuje západné mocnosti, že v roku 2014 porušili ukrajinskú suverenitu tým, že podporili protiústavnú zmenu moci. Moskva považuje za porušenie neutrality krajiny aj to, že krajiny NATO poskytli Ukrajine v roku 2008 perspektívu vstupu.
Zdá sa, že Trump si je vedomý aj obáv Ruska z potenciálneho členstva Ukrajiny v NATO. Nedávno to výslovne zdôraznil. Zatiaľ nie je známe, kedy a kde sa uskutočnia rokovania pod vedením USA o urovnaní vojny na Ukrajine.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
