Zelenskyj pred rozhodnutím: Nový zákon by mohol rozdeliť pravoslávie na Ukrajine
Ukrajinský parlament 20. augusta schválil zákon, ktorý ešte viac zaťažuje vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou. Spojenia medzi Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou a moskovským patriarchátom majú byť prerušené, čo by mohlo mať zásadný vplyv na náboženskú slobodu v krajine.
V utorok 20. augusta ukrajinský parlament prijal uznesenie, ktoré by mohlo ešte viac odsunúť mierovú dohodu medzi Kyjevom a Kremľom. Najvyššia rada pomerom hlasov 265 ku 29 a štyria sa zdržali hlasovania schválila zákon, ktorý oprávňuje úrady zakázať kongregácie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) Moskovského patriarchátu.
Zákon musí ešte podpísať prezident Volodymyr Zelenskij. O jeho súhlase však nie sú žiadne pochybnosti. Pokiaľ ide o samotný zákon, prezident už hovoril o „kroku k duchovnej nezávislosti“.
Na Ukrajine je stále niekoľko tisíc kongregácií UPC
Ako vysvetľuje maďarský denník „Oroszhirek“, zákon nadobudne účinnosť 30 dní po jeho podpísaní a vyhlásení. To ešte neznamená okamžitý zákaz činnosti UPC spojenej s Moskvou. Jej farnosti však dostanú deväťmesačnú lehotu na prerušenie všetkých väzieb s Ruskou pravoslávnou cirkvou, ktorej činnosť je na území Ukrajiny zakázaná.
Ak farnosti toto ultimátum nedodržia, úrady a napokon aj súdy majú možnosť ich rozpustiť. UPC Moskovského patriarchátu, ku ktorej stále patrí štvorciferný počet farností v krajine s viac ako miliónom veriacich, je uznaná patriarchátom ako kanonická.
Zatiaľ čo poslanec Roman Losynskyj hovorí o „rozbití agentúrnej siete Kremľa“, Rusko označuje postup proti náboženskej obci za „nezákonný“. V ruských médiách sa tento krok považuje za ďalší dôkaz „nacistickej“ orientácie vlády na Ukrajine – a teda za ospravedlnenie vojny, ktorá trvá od februára 2022.
„Ukrajinizácia“ pravoslávia je politickým projektom od roku 2014
Od štátneho prevratu v roku 2014 nové politické orgány v Kyjeve aktívne presadzujú „ukrajinizáciu“ pravoslávia v multietnickej a multináboženskej krajine. Náboženské zloženie na Ukrajine bolo vždy nerovnomerné, a to aj v rámci pravoslávia. Podľa prieskumu, ktorý v roku 2010 uskutočnil Inštitút pre náboženskú slobodu (IRF), 54,6 % obyvateľov Ukrajiny patrilo k pravoslávnej cirkvi.
Títo boli rozdelení do troch denominácií: celkovo 36,9 % patrilo k UPC Moskovského patriarchátu, 13,3 % k UPC Kyjevského patriarchátu a 3,8 % k „Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi“. Tá mala v tom čase viac ako desaťpercentný podiel len v západoukrajinských oblastiach Ľvov a Ternopoľ.
Údaje z roku 2010 sú obzvlášť zaujímavé, keďže Krym a časti Donbasu v tom čase ešte neboli pod ruskou kontrolou.
Nacionalistické davy údajne obsadili kostoly
Od protestov na Majdane sa farnosti UPC Moskovského patriarchátu čoraz častejšie sťažujú na útoky radikálnych nacionalistických davov. V niektorých prípadoch sa tieto davy zmocnili farských budov a vyhlásili ich za pravoslávne chrámy verné Kyjevu. Úrady a súdy pravidelne nedokázali zabrániť týmto procesom privlastňovania.
V decembri 2018 vláda v Kyjeve pod vedením prezidenta Petra Porošenka zriadila „Pravoslávnu cirkev Ukrajiny“ (PCU). Tá vznikla zjednotením Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je podriadená Kyjevskému patriarchátu, s Ukrajinskou autokefálnou pravoslávnou cirkvou.
Už v októbri 2023 Najvyššia rada v prvom čítaní schválila návrh zákona o zákaze UPC Moskovského patriarchátu. Podobne ako súčasná konečná verzia zákona, bol tento krok odôvodnený napojením farností na Ruský patriarchát. Patriarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi Cyril vyhlásil ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, za oprávnenú.
Ukrajina zriadila novú pravoslávnu národnú cirkev v roku 2018
Postihnutí však boli vystavení prenasledovaniu a útokom už pred začiatkom ruskej invázie. Úrady im v mnohých častiach krajiny zrušili právo na prenájom pôdy. Vo viacerých častiach krajiny došlo k násilnému obsadzovaniu kostolov a útokom na kňazov.
Podľa Bezpečnostnej služby Ukrajiny bolo do novembra 2023 začatých 70 trestných konaní proti duchovným UPC. K dnešnému dňu sa 19 z nich skončilo odsúdením za vlastizradu a iné trestné činy. Odsúdení boli tiež zbavení občianstva. Medzitým konštantínopolský pravoslávny patriarchát udelil PCU v roku 2019 štatút autokefálie (nezávislosti).
Návrh zákona prijatý v utorok zakazuje ruskej pravoslávnej cirkvi vstup na ukrajinské územie. Vládna komisia má vypracovať zoznam jej údajných „dcérskych spoločností“, voči ktorým sa plánuje konanie o zákaze. Dotkne sa to najmä farností UPC Moskovského patriarchátu.
Zákon obsahuje pasáž o ochrane slobody náboženského vyznania
Vedenie v Kyjeve obviňuje dotknuté spoločenstvá z „podnecovania“ a „ruskej propagandy“. Obvineniam z porušovania náboženskej slobody sa bráni tým, že zákon obsahuje pasáž, ktorá ju rešpektuje. Uvádza sa v nej, že „nič v zákone by sa nemalo vykladať tak, že obmedzuje slobodu náboženského vyznania, praktizovanie náboženstva alebo právo dodržiavať zavedené obrady“.
Na druhej strane osobitný vyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí pre náboženskú slobodu Gennadij Askaldovič v utorok vyhlásil: „Zelenského režim potvrdil svoj diktátorský charakter, ochotu zradiť to najsvätejšie a znesvätiť náboženstvo miliónov spoluobčanov pre svoje vlastné politické ciele.“
Kritici už v roku 2018 kritizovali štátom vynútené zriadenie PCU na úkor UPC Moskovského patriarchátu. Niektorí sa cítili byť postihnutí historickým príkladom z roku 1957. Vtedy režim komunistickej strany v Číne založil „Čínske katolícke vlastenecké združenie“. Jej cieľom bolo minimalizovať vplyv Vatikánu na katolíkov v komunistickej mocenskej sfére.
Pôvodný článok
