Piatok 22. novembra, 2024
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádza na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v sídle OSN v New Yorku 24. septembra 2024. (foto: Stephanie Keith/Getty Images)

Zelenskyj na Bezpečnostnej rade OSN: Rusko musí byť donútené k mieru

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN 24. septembra vyhlásil, že invázia Ruska na Ukrajinu sa zastaví len prostredníctvom silovej reakcie. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin „porušil toľko medzinárodných noriem a pravidiel, že sám od seba to nezastaví“. Ukrajinský líder trval na tom, že „Rusko možno k mieru len prinútiť, a to je presne to, čo je potrebné“.

Zelenskyj predniesol svoje poznámky pred 15-člennou Bezpečnostnou radou pred svojím plánovaným prejavom 25. septembra pred celým Valným zhromaždením OSN. Ukrajinský líder povedal, že sa pripravuje na nový mierový samit týkajúci sa prebiehajúcej vojny, a vyzval „všetky zásadové národy“, aby sa na ňom zúčastnili. „Toto je proces, ktorý nás dovedie k mieru, k spravodlivému mieru, skutočnému mieru, mieru, ktorý bude trvať,“ povedal Zelenskyj.

„Máme vzorec na mier. Máme Chartu OSN a máme všetky sily potrebné na jej uskutočnenie. Potrebujeme len odhodlanie. Všetci už vieme, ako ho dosiahnuť,“ pokračoval.

Niekoľko ďalších členov Bezpečnostnej rady OSN striedavo pokarhalo Ruskú federáciu, ktorá je jedným z piatich stálych členov s právom veta v tomto paneli. Generálny tajomník OSN António Guterres sa tiež pripojil k odsúdeniu ruskej anexie Krymu v roku 2014 a plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 označil za „jasné porušenie“ Charty OSN.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady odsúdil Severnú Kóreu a Irán za dodávky zbraní Rusku.

„Severná Kórea a Irán nie sú jediní, ktorí pomáhajú Rusku,“ pokračoval Blinken. „Čína, ďalší stály člen tejto rady, je hlavným dodávateľom obrábacích strojov, mikroelektroniky a ďalších položiek, ktoré Rusko využíva na obnovu, doplnenie zásob, rozmach svojej vojnovej mašinérie a udržanie svojej brutálnej agresie.“

Blinken tvrdil, že existuje dôležitý rozdiel medzi krajinami, ktoré dodávajú zbrane Rusku, a tými, ktoré dodávajú zbrane Ukrajine, vrátane Spojených štátov. „Rusko je agresor. Ukrajina obeťou. Rusko bojuje za dobytie. Ukrajina bojuje o prežitie. Ak by krajiny prestali podporovať Rusko, Putinova invázia by sa čoskoro skončila. Ak krajiny prestanú podporovať Ukrajinu, Ukrajina by mohla čoskoro skončiť,“ povedal Blinken.

Zelenskyj sa má 26. septembra stretnúť s prezidentom Joeom Bidenom, aby mu predstavil nový tzv. víťazný plán na ukončenie vojny na Ukrajine. Tento víťazný plán predstaví aj Kongresu a dvom hlavným kandidátom na prezidenta USA – viceprezidentke Kamale Harrisovej a bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi – koncom tohto týždňa.

Ukrajinský líder neponúkol veľa podrobností o víťaznom pláne, ale možno tento plán prepletie s opätovnými výzvami, aby Spojené štáty a ďalší západní partneri vybavili a povolili ukrajinským silám vykonávať diaľkové údery na ruskom území. Biden sa doteraz zdráhal povoliť rozsiahle ukrajinské údery dlhého dosahu na Rusko pomocou darovaných amerických zbraňových systémov.

Šéf Zelenského štábu v utorok potvrdil, že plán zahŕňa bezpečnostnú záruku členstva v NATO, čo bola hlavná požiadavka Kyjeva, kľúčový sporný bod pre Moskvu a bod skepsy mnohých západných spojencov vrátane Spojených štátov.

Ruský zástupca v OSN Vasilij Nebenzya v reakcii na rôzne kritiky na zasadnutí Bezpečnostnej rady trval na tom, že ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 nebola aktom nevyprovokovanej agresie. Namiesto toho Nebenzya uviedol, že ruská invázia súvisela so zosadením Rusku priateľského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014, čo Nebenzya označil za „prevrat, ktorý bol vyvolaný Západom“.

Ruský predstaviteľ uviedol, že obyvatelia východného ukrajinského regiónu Donbas si po zosadení Janukovyča neželali zostať súčasťou krajiny, ale povedal, že túto otázku donbaského separatizmu bolo možné vyriešiť mierovou cestou prostredníctvom dohôd z Minska z rokov 2014 a 2015. Ďalej uviedol, že Rusko sa rozhodlo začať inváziu, ktorú nazvalo „špeciálnou vojenskou operáciou“, v reakcii na nárast ukrajinských vojenských úderov zameraných na tieto separatistické regióny Donbasu.

Alžírsky delegát Ahmed Attaf uviedol, že jeho krajina ponúkla sprostredkovanie mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Ďalej trval na tom, že členovia OSN by mali podporovať rozhovory, ktoré umožnia stranám „riešiť hlavné príčiny konfliktu ako celku a zohľadniť bezpečnostné záujmy oboch strán“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj