Zelenskyj je skeptický – Starmer a Macron sa rozchádzajú v otázke prímeria
Úsilie Spojeného kráľovstva a viacerých štátov EÚ o vypracovanie mierového plánu pre Ukrajinu narazilo na odpor ešte predtým, ako bolo predstavené v USA. Zatiaľ čo prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta dočasné prímerie, nezhody panujú aj medzi európskymi aktérmi.
Snahy Spojeného kráľovstva a viacerých štátov EÚ o vypracovanie mierového plánu pre Ukrajinu sa stretávajú so skepticizmom ešte predtým, ako si USA vypočuli podrobnosti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril pochybnosti o požiadavke okamžitého prímeria obmedzeného na jeden mesiac. Medzitým už došlo k nezhodám medzi hlavnými predstaviteľmi iniciatívy, britským premiérom Keirom Starmerom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
„Koalícia ochotných“ by mala naďalej podporovať Ukrajinu
V nadväznosti na nepodpísanie surovinovej dohody medzi USA a Ukrajinou zorganizoval Starmer spolu s niekoľkými hlavami štátov EÚ stretnutie, na ktorom sa diskutovalo o možnom ukončení vojny. Návrh, ktorý predpokladajú Európania, sa najprv podrobnejšie rozpracuje a potom sa predloží USA.
Jedným z hlavných prvkov európskeho návrhu je rozšírenie vojenskej pomoci Kyjevu. Plán EÚ počíta aj s účasťou Ukrajiny na všetkých mierových rokovaniach, s vlastnými preventívnymi opatreniami na „odradenie budúcich ruských invázií“ a s „koalíciou ochotných“. Tá by mala „brániť Ukrajinu a zaručiť mier“.
Stimuly pre Rusko
Zostáva nejasné, akú úlohu by malo v tomto scenári zohrávať Rusko. Zatiaľ sa nespomínajú rozhovory s Kremľom ani stimuly na trvalé ukončenie nepriateľských akcií. Okrem toho sám Starmer pripustil, že Európa by v súvislosti s jeho iniciatívou zohrávala vedúcu úlohu. Jej šance na úspech by však v podstate záviseli od podpory zo strany USA.
Medzi protagonistami európskeho mierového plánu sa už objavujú názorové rozdiely. Ako uvádza poľský denník „wpolityce“, týka sa to Macronovho návrhu prímeria obmedzeného na jeden mesiac.
Táto myšlienka „nie je scenárom, o ktorom rokovali hlavy európskych štátov a vlád na samite v Londýne“. Na stole bolo „mnoho možností, ktoré podliehajú ďalším rokovaniam s USA a európskymi partnermi“. Prímerie na jeden mesiac však nebolo scenárom, o ktorom rokovali hlavy štátov a predsedovia vlád na spoločnom samite. Pre televíziu Sky News to zdôraznil britský minister obrany Luke Pollard.
Zelenskyj naďalej odmieta územné ústupky zo strany Ukrajiny
Mesačné prímerie by Rusku poskytlo len čas na „prezbrojenie, preskupenie a opätovnú inváziu“. Podľa správy denníka Financial Times takto vyjadril nesúhlas s Macronovým návrhom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyzval na účinné bezpečnostné záruky.
Zelenskyj medzitým vyjadril opatrnosť aj v súvislosti s možnými ústupkami na dosiahnutie mierovej dohody. Chce zachovať možnosť členstva Ukrajiny v NATO, hoci americký prezident Donald Trump to ešte pred týždňom označil za nereálnu možnosť. Zelenskyj odmieta aj územné ústupky.
Ako už naznačil pred niekoľkými týždňami, neverí, že existuje reálna možnosť opätovného získania ukrajinských území, ktoré zabralo Rusko. Ich „oslobodenie“ však chce dosiahnuť „diplomatickou cestou“. Rusko na druhej strane kategoricky vylúčilo stiahnutie z území kontrolovaných jeho armádou.
Rusko nad tým máva rukou – Maďarsko a Slovensko tiež reagujú zdržanlivo
V pondelok 3. marca hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre tlačovú agentúru TASS uviedol, že Zelenského postoje sú výrazom „nedostatočnej ochoty uznať realitu“. Ruský prezident Vladimir Putin je údajne pripravený rokovať o mierovej dohode na základe Istanbulskej dohody z roku 2022. Berie však do úvahy, že „situácia na mieste sa odvtedy zmenila“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že vojenská operácia sa skončí len vtedy, ak výsledkom rokovaní bude „pevná, stabilná dohoda“, ktorá bude spĺňať záujmy Ruska. Jeho námestník Sergej Riabkov tiež uviedol, že akékoľvek prímerie musí riešiť „korene konfliktu“. Podľa Ruska sú nimi nacionalistický konsenzus medzi ukrajinskými politickými aktérmi a ambície krajiny vstúpiť do NATO.
Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval ostatné štáty EÚ, aby na najbližšom samite EÚ prestali hlasovať za ďalšie dodávky zbraní Ukrajine. Namiesto toho je podľa neho čas začať priame rokovania s Ruskom o prímerí a trvalom mieri, podobne ako to urobili USA. Aj slovenský premiér Robert Fico vyháslil, že Slovensko nebude Ukrajinu finančne ani vojensky podporovať. V prvom rade musí podľa Fica Kyjev opäť umožniť dodávky plynu do Európy cez svoje územie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
