Zdravotnícke zákony a tretie memorandum: Krok k stabilite alebo hrozba pre zdravotníctvo?
Nedávne schválenie zdravotníckych zákonov a podpísanie tretieho memoranda medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a vládou SR vyvolalo rozporuplné reakcie. Zatiaľ čo LOZ vidí v legislatívnych zmenách dôležitý krok k stabilizácii zdravotníctva, Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) varuje pred ich finančnými dôsledkami a nedostatočnou diskusiou s odbornou verejnosťou. Zvýšenie počtu lekárov a sestier v nemocniciach je podľa odborárov jasným dôkazom úspechu dohôd. Kritici však poukazujú na ich dlhodobú neudržateľnosť a možné negatívne dopady na pacientov. Riešenie vidia skôr v systematických zmenách.
Prijatie zdravotníckych zákonov
Lekárske odborové združenie (LOZ) vníma schválenie šiestich zdravotníckych zákonov Národnou radou (NR) SR a ich následné podpísanie prezidentom ako významný krok vpred. Legislatívne zmeny prijaté 4. februára podľa lekárskych odborárov potvrdzujú, že lekári, ktorí podali výpovede, sa neusilovali len o vyššie platy, ale predovšetkým o zlepšenie podmienok pre pacientov. Konkrétnym dôkazom má byť nárast počtu zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach a prijatie kľúčových reforiem, ktoré majú prispieť k dlhodobej udržateľnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Vyplýva to z tlačovej správy LOZ.
„Od výpovedí nemocničných lekárov v roku 2022 sa situácia v personálnom zabezpečení nemocníc začala zlepšovať. Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2024 pribudlo do nemocníc 892 lekárov a 863 sestier, čo predstavuje historicky najvyšší nárast zdravotníckeho personálu. Tento nárast súvisí nielen s väčším počtom absolventov lekárskych fakúlt, ktorí zostali na Slovensku, ale aj s návratom viac ako 300 lekárov zo zahraničia,” vyratúva LOZ.
Podľa odborárov schválenie zdravotníckych zákonov parlamentom pomôže Slovensku zabezpečiť zdravotníkov, ktorí v systéme chýbajú, zefektívni financovanie, zvýši transparentnosť a prinesie úsporu zdrojov v nemocniciach. LOZ zároveň pripomína, že v uznesení vlády SR z decembra 2024 sa štát zaviazal netransformovať štátne nemocnice na obchodné spoločnosti, čím sa má predísť riziku ich privatizácie.
ANS považuje tretie memorandum za finančne neudržateľné
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko vníma prijatie tretieho memoranda medzi vládou SR a LOZ kriticky. Rovnako za problematické považuje schválenie zdravotníckych zákonov v NR SR. Hoci tretie memorandum zabezpečilo, že lekári neodišli zo systému, spôsob jeho prijatia bol nesprávny. Uviedol to v rozhovore na youtubovom kanáli Diskusný Klub so Šimonom.
„Pozitívom prijatia memoranda je to, že 3300 lekárov, ktorí dali výpovede, ostávajú v slovenskom systéme zdravotníctva,” skonštatoval Petko. Avšak okrem vzdelávania lekárov memorandum nemá podľa neho pre zdravotníctvo žiadny prínos.
„Takto prijaté memorandum a pretavenie do zákonov nebude udržateľné po troch až piatich rokoch, lebo sa to nebude dať ufinancovať. Ten štát na to jednoducho nebude mať peniaze, pretože zároveň máme konsolidovať verejné zdroje a nemôžeme ako štát vnútorne na jednej strane konsolidovať všetkých občanov a na druhej strane jednu úzku skupinu extrémne preferovať. To bude sociálne neúnosné,” uviedol šéf ANS. Potrebné sú podľa neho systémové kroky a žiadne ďalšie memorandá.
Za ďalšie negatívum Petko považuje skutočnosť, že od prijatia memoranda do transpozície do zákonov nedošlo k žiadnemu štandardnému legislatívnemu procesu a nezohľadnilo všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pripomenul, že ANS ani iné asociácie neboli súčasťou konzultácií.
Pretrvávajúci nedostatok personálu a financií
Prezident ANS v rozhovore poukázal aj na negatívny dopad zmeny pracovného času zdravotníckeho personálu v nemocniciach. Tvrdí, že prechod zo 40-hodinového týždňa na 37,5-hodinový bude mať vplyv na počet potrebného personálu a aj na financovanie. V dôsledku tejto zmeny iba v nemocniciach ANS bude podľa neho potrebných 70 nových lekárov a 1500 ďalších pracovníkov, čo bude stáť minimálne 150 miliónov eur.
Petko uviedol, že štátu v súčasnosti celkovo chýba 3000 lekárov a 7 000 sestier, pričom po zmene sa nedostatok zdravotných sestier ešte prehĺbi. Naviac odhaduje, že dôjde k poklesu počtu operácií a výkonov, keďže nemocnice nebudú mať dostatok personálu na zabezpečenie rovnakého rozsahu služieb.
Podľa šéfa ANS je prvoradé zaviesť systémové zmeny a lepšie financovanie. Slovensko podľa neho investuje do zdravotníctva výrazne menej ako Česko, čo má dopad na kvalitu služieb.
„Z roka sa pol roka stále zaoberáme rôznymi návrhmi a nápadmi lekárskeho odborového združenia namiesto toho, aby sa prijímali systémové kroky. Zároveň treba povedať, že bez dostatku finančných prostriedkov nebude možné zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť a to, že Česká republika dáva reálne pri porovnateľnom počte obyvateľov ročne o 1,5 miliardy eur viac – to znamená tohto roku to je vlastne o 3 miliardy viac, lebo ich je raz toľko – to je fakt. A pri takom obrovskom rozdiele finančných prostriedkov klamať ľudí alebo hovoriť im nepravdu, že budeme mať také isté zdravotníctvo ako v Českej republike, to nie je možné, no nebude také. A Slovensko si bude musieť uvedomiť, na čo má alebo na čo nemá,” skonštatoval.
Dodal, že zavedenie doplatkov pacientov považuje za problematické, keďže ide o nepopulárne opatrenie a politici radšej voličom sľubujú bezplatné zdravotníctvo. Je najmä úlohou aktuálnej vlády, aby dokázala zohnať pre zdravotníctvo financie, myslí si prezident ANS.
Čo prinesie tretie memorandum pre pacientov?
Šéf LOZ Peter Visolajský vidí pozitívne výsledky, ktoré nastali po podaní lekárskych výpovedí a následných dohôd s vládou. Uviedol, že rozhodnutie lekárov pristúpiť k razantnejším krokom prinieslo zlepšenie situácie v zdravotníctve a reálne benefity pre pacientov.
„Nárast počtu zdravotníkov je jasným dôkazom, že výpovede mali zmysel a prispeli k stabilizácii personálnej situácie v nemocniciach. Ak chceme dlhodobo zlepšovať slovenské zdravotníctvo, potrebujeme podporovať tento nárast počtu nových lekárov, tieto čísla nás pre to veľmi tešia,“ povedal Visolajský.
Podľa šéfa ANS na tretie memorandum doplatia práve tí najzraniteľnejší. „V prvej fáze, obávam sa, že na memorandum doplatia pacienti. Memorandum vôbec nie je o pacientoch a dokonca v celom memorande je zmienka o nich jedenkrát, čo je takmer nepochopiteľné a toto ide v prvom rade na zodpovednosť lekárskeho odborového združenia, pretože ono vytvorilo tento extrémny tlak na štát, na ministerstvo a na celý systém,” uviedol Petko.
Podľa neho sú platové podmienky slovenských lekárov dnes na úrovni Česka, Rakúska alebo Slovinska. „Na druhej strane ja ako občan Slovenskej republiky sa budem pýtať, či za toto budem mať zabezpečenú lepšiu zdravotnú starostlivosť a tu musím konštatovať, že toto memorandum o tom vôbec nepojednáva,” upozorňuje šéf ANS.
Petko dodal, že ak by memorandum obsahovalo jasne definované parametre protihodnoty, jeho zmysel by bol oveľa zreteľnejší. Jednou z protihodnôt by podľa neho mohlo byť porovnanie a následné zvýšenie počtu operácií alebo skrátenie čakacích lehôt na zákroky, čo sú objektívne merateľné ukazovatele. LOZ sa podľa šéfa ANS nezaviazalo v 3. memorande k žiadnym protihodnotám, pričom Petko odhaduje, že napríklad počet operácií bude ešte klesať.
