Zbrojenie namiesto dôchodkov? Šéf NATO Rutte žiada spraviť „obete“ v mene bezpečnosti Európy
Generálny tajomník NATO Mark Rutte (Holandsko) apeluje na Európanov, aby prijali radikálne zmeny s cieľom posilniť svoje obranné kapacity. Škrty v dôchodkoch, zdravotníctve a sociálnych službách majú umožniť vyššie výdavky na obranu. Rutte tiež vyzýva banky a fondy, aby začali investovať do obranného priemyslu.
Rutte vyzval predstaviteľov NATO, aby začali poskytovať väčšiu podporu aliancii. V záujme „ochrany našej slobody, prosperity a spôsobu života“ musia politici počúvať hlasy predstaviteľov NATO. Musí byť vôľa „prinášať obete, aby sme aj zajtra zostali v bezpečí“.
Rutte: Banky by nemali odmietať investovať do vojenského vybavenia NATO
Na financovaní zbrojárskych projektov by sa mali podieľať aj inštitucionálni investori. Rutte vo svojom prejave v Bruseli vyhlásil: „Povedzte svojim bankám a penzijným fondom, že odmietať investovať do obranného priemyslu je jednoducho neprijateľné. Obrana nie je rovnaká kategória ako nelegálne drogy alebo pornografia. Investovanie do obrany je investovaním do našej bezpečnosti. Musí sa to robiť.“
Podľa generálneho tajomníka NATO sa ruský prezident Vladimir Putin snaží „vymazať Ukrajinu z mapy“. Kremeľ zatiaľ takýto vojenský cieľ verejne neuviedol.
Podľa Rutteho sa ruský prezident snaží „zásadne zmeniť bezpečnostnú architektúru, ktorá bola po desaťročia zárukou bezpečnosti Európy“. Putinov „vzorec agresie“ nie je nový, skonštatoval Rutte, pričom poukázal na udalosti v Gruzínsku z roku 2008 a na Krymskom polostrove z roku 2014. Prítomným položil otázku: „Koľko budíčkov ešte potrebujeme ?“
Aliancia „nie vo vojne, ale ani v mieri“
Generálny tajomník NATO považuje vojnu na Ukrajine za súčasť pokusu o „pretvorenie svetového poriadku“. O to sa pokúšajú Rusko, komunistami ovládaná Čína, ale aj Severná Kórea a Irán. „Nie s cieľom vytvoriť spravodlivejší [svetový poriadok], ale zabezpečiť si vlastné sféry vplyvu,“ povedal Rutte.
Spomínané štáty podľa neho chceli „otestovať“ Európu a Severnú Ameriku, pričom zvyšok sveta sa tomu prizeral. Rutte uviedol, že to „nebola bezprostredná hrozba pre našich 32 členských štátov“. Bolo to však len preto, že NATO „sa zmenilo, aby nás udržalo v bezpečí“. Rutte dodal: Nie, nie sme vo vojne. Ale určite nemáme ani mier.“
V súčasnosti je schopnosť Aliancie odstrašiť protivníkov neporušená. Avšak „zajtrajšok je znepokojujúci“. Aliancia „nie je pripravená na to, čo nás čaká o štyri alebo päť rokov“. Preto musí byť masívne rozšírenie výroby zbraní prvoradou prioritou, skonštatoval generálny tajomník.
Sú „hrozby pre našu slobodu a bezpečnosť“ v súčasnosti „väčšie ako počas studenej vojny“?
Rutte uznal, že členské štáty NATO vynakladajú na vojenské účely viac prostriedkov ako pred desiatimi rokmi. Stále je to však menej ako počas studenej vojny – „hoci hrozby pre našu slobodu a bezpečnosť sú rovnako veľké, ak nie väčšie“.
Generálny tajomník NATO dodal: „Počas studenej vojny vynakladali Európania na obranu oveľa viac ako tri percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Vďaka tejto mentalite sme vyhrali studenú vojnu. Výdavky klesli po páde železnej opony. Svet bol bezpečnejší.“
Cieľom NATO od roku 2014 je dosiahnuť, aby všetky členské štáty prispievali aliancii minimálne dvoma percentami svojho HDP. Rutte má jasno v tom, že „míňanie peňazí na obranu znamená menej peňazí na iné priority“. Na iné priority však podľa neho pôjde „len o trochu menej“ ako doteraz. Európske krajiny v priemere vynakladajú štvrtinu svojho HDP na dôchodky, zdravotníctvo a systémy sociálneho zabezpečenia. Práve tam chce Rutte začať: „Potrebujeme len malý zlomok týchto peňazí, aby sme výrazne posilnili naše obranné systémy – a zachovali náš spôsob života.“
Rutte zdôrazňuje: „NATO nie je agresívna aliancia“
Podľa generálneho tajomníka NATO si však takéto kroky vyžadujú „politické vedenie“ a mohli by byť „ťažké a riskantné v krátkodobom horizonte“. Z dlhodobého hľadiska je to však „absolútne nevyhnutné“.
Rutte už teraz varuje pred odporcami: „Niektorí ľudia vám budú hovoriť niečo iné. Myslia si, že silná obrana nie je cestou k mieru. No mýlia sa. Pretože bez silnej obrany neexistuje trvalá bezpečnosť a bez bezpečnosti neexistuje sloboda pre naše deti a vnukov. Nebudú školy, nemocnice, obchody. Nič.“
Ďalej zdôraznil, že front na Ukrajine sa posúva „smerom na Západ, a to napriek rekordným ruským stratám.“Keď sa začnú mierové rokovania, je potrebné zabezpečiť, aby v nich Ukrajina vystupovala z nadradenej pozície.“
Rutte vo svojom prejave niekoľkokrát zdôraznil, že NATO „nie je agresívna aliancia“. Ruská federácia to od konca 90. rokov 20. storočia čoraz viac spochybňuje. V roku 1999 NATO začalo leteckú vojnu proti vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republike bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Aliancia to odôvodnila „humanitárnou katastrofou“, ktorá by inak ohrozila Kosovo.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
