Štvrtok 21. novembra, 2024
Ilustráčná fptpgrafia, hlasovanie v Európskom parlamente v Štrasburgu. (FREDERICK FLORIN /AFP via Getty Images)

Smernica o úspornejších budovách vyvoláva v Európskom parlamente emócie

Minulý týždeň Európsky parlament schválil smernicu o energetickej hospodárnosti budov. Ak ju formálne schváli Rada Európskej únie, bude mať tento právny predpis ďalekosiahle dôsledky nielen pre stavebníctvo, ale aj pre každého majiteľa, prevádzkovateľa a nájomcu domu, bytu alebo dokonca nebytových budov.

Z celkového počtu 705 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo za návrh smernice pomerne malá väčšina 370 poslancov, 199 bolo proti a 46 sa zdržalo hlasovania. Hlasovaniu predchádzala emotívna výmena názorov zástancov aj odporcov. 

Prečo sa zavádza smernica o energetickej hospodárnosti budov

Napriek kontroverznosti treba povedať, že táto verzia smernice je v porovnaní s pôvodným návrhom Európskej komisie mierna, uvádza Euractiv. Smernica vychádza zo Zelenej dohody a jej cieľov znižovania uhlíkovej stopy. Tak, ako prebieha dekarbonizácia v iných oblastiach (poľnohospodárstvo, energetika, doprava atď.), chce ju vedenie EÚ zaviesť aj v sektore bývania.

Podľa komisárov sa budovy podieľajú 40 % na spotrebe energie v EÚ, viac ako polovicou na celkovej spotrebe plynu a 36 % na celkových emisiách CO2. Zvýšenie energetickej účinnosti budov by malo viesť k postupnému znižovaniu uhlíkovej stopy a spotreby energie. Podľa slov klimatických aktivistov má smernica „vymaniť milióny Európanov z energetickej chudoby“.

Čo sa v smernici uvádza

Do roku 2050 by mala mať celá EÚ klimaticky neutrálne budovy. Na tento účel smernica zavádza niekoľko cieľov: zvýšiť rozsah obnovy budov, zlepšiť informácie o energetickej hospodárnosti budov a zabezpečiť, aby nová výstavba bola bez emisií.

Na tento účel Komisia stanovila sériu opatrení, ktoré má splniť každý členský štát, pričom každá krajina si zvolí vlastnú cestu na dosiahnutie cieľov. Každá krajina bude musieť splniť povinné kvóty na počet budov, ktoré sa majú zatepliť a obnoviť, pričom väčšinu z nich musia tvoriť energeticky najmenej efektívne budovy a verejné budovy. Nízkopríjmové skupiny dostanú na obnovu dotácie.

Smernica tiež vyžaduje, aby jednotlivé krajiny zabezpečili, že renovácie nepovedú k vysťahovaniu zraniteľných skupín nájomníkov v dôsledku zvýšenia nájomného po renovácii.

Kotly na fosílne palivá (uhlie, plyn a ľahké vykurovacie oleje) budú zakázané najneskôr do roku 2040, ale o niekoľko rokov bude povinné inštalovať na nových budovách solárne panely a nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá.

Budovy budú klasifikované od A (najlepšie) po G (najhoršie) a osobitný orgán bude spravovať databázu energetických certifikátov. Verejné budovy v triede G budú musieť zlepšiť svoje hodnotenie na triedu F najneskôr do roku 2027 a na triedu aspoň E do roku 2030, zatiaľ čo obytné budovy v triede G musia do roku 2030 preskočiť na triedu F a do roku 2033 na triedu aspoň E.

Certifikáty energetickej hospodárnosti budov budú spoločné v celej Únii a vlastníci budov si budú môcť vytvoriť dobrovoľný pas pre renováciu budov, ktorý im uľahčí plánovanie obnovy.

Certifikát energetickej hospodárnosti budú musieť mať:

  • budovy, ktoré prechádzajú väčšou renováciou
  • budovy, u ktorých sa obnovuje nájomná zmluva 
  • všetky verejné budovy
  • budovy alebo ucelené časti budov, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom

Úplné znenie smernice v angličtine je k dispozícii TU.

Reakcie poslancov Európskeho parlamentu

Vystúpenia poslancov EP v pléne a vyjadrenia na sociálnych sieťach odrážajú ich postoj k smernici a ekologickej politike EÚ. Vyberáme len niekoľko z nich.

Beata Mazureková (Poľsko): „Táto smernica je ďalším pokusom zaviesť nariadenia pod zámienkou boja proti zmene klímy, ktoré nás zaťažia obrovskými nákladmi, a tie v konečnom dôsledku znášajú bežní občania. Táto smernica je diktátom z Bruselu, ktorý nezohľadňuje skutočné možnosti a potreby občanov.

Požiadavka obnovy energeticky menej úspornejších budov uvrhne najchudobnejších do ešte väčšej chudoby a uvalenie povinností na fotovoltaické zariadenia je len ďalším článkom v reťazci byrokratického šialenstva. Nedávne udalosti v Bruseli a inde ukazujú, ako snaha o presadenie nereálnych cieľov Zelenej dohody viedla ku kolapsu konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva. Ideológia tu prevažuje nad racionálnym riadením zdrojov založeným na dôkladnej analýze.

Zastavte bezohľadné a nezodpovedné politiky, ktoré vedú k zbedačovaniu nášho obyvateľstva. Ešte stále je čas zastaviť toto šialenstvo. Ukážme, že dokážeme viesť racionálnu politiku blízku ľuďom.“

Patryk Jaki (Poľsko): „Zhrňme si tento projekt. O rok zakážete financovanie plynových kotlov v celej Európskej únii. Potom sa všeobecne zakáže vykurovanie fosílnymi palivami a do roku 2030 majú byť všetky nové budovy bez emisií.

Potom bude povinná obnova všetkých starých budov, v ktorých žijú najchudobnejší ľudia. Na tento účel nie sú vyčlenené žiadne nové finančné prostriedky a všetko majú zaplatiť bežní ľudia. Na to bude dohliadať environmentálna služba, ktorá bude kontrolovať certifikáty energetickej hospodárnosti všetkých budov.

Niekto vám to musí konečne povedať: Zbláznili ste sa! Vy ste sa zbláznili!

Bývanie bude ešte drahšie. Ľudia si nebudú môcť dovoliť udržať svoje deti v teple. Európa bude čoraz chudobnejšia. Ale čo vám záleží na nejakom chudákovi, ktorého pripravia o celoživotnú prácu? A treba to povedať. Koľkokrát už Európa spáchala túto slávnu samovraždu? Tentoraz nie kvôli červenému komunizmu, ale kvôli zelenému komunizmu. Zastavte toto šialenstvo!“

Ondřej Kovařík (Česká republika, ANO): „Dohoda o novej smernici o energetickej účinnosti budov je, žiaľ, ďalším príkladom toho, že sme sa nechali uniesť zelenými plánmi a úplne sme rezignovali na praktickú stránku veci. Určite všetci chceme, aby budovy, ktoré používame, mali nižšiu spotrebu energie. Na druhej strane však každá ďalšia úprava niečo stojí a my musíme presne vedieť, kde na to vezmeme prostriedky, a hlavne, kto to zaplatí. Verejné peniaze určite nebudú stačiť.

Ak to takto schválime, povedie to k celému radu problémov. Zdraží a sťaží to novú výstavbu. To ma vedie k tomu, aby som uviedol len stručný zoznam požiadaviek na nové budovy, ktoré budú musieť byť prísne bezemisné, napríklad obmedzenia kotlov na fosílne palivá, príprava na solárne panely alebo povinné miesta pre elektromobily či bicykle.

Bude sa to týkať kancelárskych aj obytných budov, ale medzi prvými sa tým budú zaoberať aj mestá a obce. Budovy v ich vlastníctve budú medzi prvými, ktorých sa to bude týkať – školy, zdravotnícke či športové zariadenia. A pre ne, ako aj pre mnohé domácnosti, to bude, žiaľ, často neriešiteľný problém. Túto cestu nemožno podporovať.“

Alessandro Panza (Taliansko): „Prepáčte, ak sa nepridám k chóru dnešných oslavujúcich, vidím, ako sa vyprázdňujú vrecká európskych občanov, aby sa naplnili vrecká výrobcov solárnych panelov a tepelných čerpadiel v Číne. Odpustite mi, ak vidím, že je ťažké zasiahnuť v mestách v alpských údoliach a dedinách na Apeninskom polostrove, kde sú najťažšie situácie na uplatňovanie požiadaviek tejto smernice. Pre úrady, ktoré potrebujú intervenciu, hovoríme o viac ako 1 100 miliardách EUR a tieto peniaze jednoducho nie sú.“

Mikuláš Peksa (Česká republika, Piráti): „Energetická kríza posledných dvoch rokov nám ukázala, že sme skryto závislí od dovozu fosílnych palív z Ruska. Musíme to zmeniť. Nie zo dňa na deň, ale postupne. V konečnom dôsledku to prinesie kvalitnejšie bývanie, šetrnejšie k životnému prostrediu, ale aj k peňaženke… Už nemôžeme stavať nové domy v starom štýle, s napojením na centrálne teplárne a bez poriadnej tepelnej izolácie.“

Sara Matthieu (Belgicko): „Desatina Európanov mrzne a pre nich je zatepľovanie (budov) veľmi dôležité… musíme zastaviť neustále plytvanie. Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme.“

Mohammed Chahim: „Energetickej kríze by sme mohli zabrániť, keby sme mali viac zateplených domov.“

Slovenský kandidát do EP vidí celú Zelenú dohodu kriticky

Podľa lídra kandidátky Kresťanskej únie (KÚ) do eurovolieb Milana Krajniaka prispieva priemerná slovenská štvorčlenná rodina na Green Deal ročne až 6 000 eur. Podobne to bude pokračovať až do roku 2030. Na tlačovej konferencii ďalej upozornil, že za štedrý finančný príspevok od každej štvorčlennej rodiny nezíska slovenský občan žiadne výhody.

Za 6 000 eur ročne dostanú občania podľa M. Krajniaka za odmenu vyššie ceny elektriny, plynu, potravín, áut a bývania. „To všetko kvôli ekologickým, nezmyselne prísne nastaveným a ideologicky nastaveným štandardom,” uviedol. Predostrel aj pálčivú otázku, kto na tejto dohode najviac zarobí. Sú to Číňania, pretože disponujú väčšinou surovín a technológií nevyhnutných na realizáciu Zelenej dohody v Európe.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj