Zázrak v púšti v Kuvajte na ostrove Failaka
Voda je základnou podmienkou života. To platí oveľa viac na ostrove v nehostinnej púštnej krajine. Osemčlennému výskumnému tímu z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., sa v rámci spoločného kuvajtsko-slovenského dlhodobého výskumného projektu podaril unikátny odkryv. Pri výskume nestoriánskej osady Al-Qusur zo 7. – 8. storočia nachádzajúcej sa v centrálnej časti ostrova Failaka v Arabskom zálive objavili pod nánosmi piesku veľkorozmernú studňu 1,2 m nad úrovňou mora.
„Studňa s vnútorným rozmerom 4,5 x 4,1 m a hĺbkou približne 3,3 m sa nachádza vo vnútri dobového dvorca medzi centrálnou obytnou budovou a ohradou. Spodná časť studne je vyhĺbená do podložného kameňa (bedrock) a hornú tvorí kamenný múr. Do studne vedú na jej západnej strane kamenné schody, ktorými sa dalo zísť na ploché dno s priehlbinou na pohodlnejšie vyberanie vody. Po odkrytí severnej polovice studne začala do nej prúdiť mierne slaná voda. Pohľad na trblietajúcu sa hladinu vody v objekte staršom ako 1200 rokov bol nielen pre nás, ale aj pre verejnosť doslova zázrak, ktorý vyvolal veľký záujem všetkých skupín obyvateľstva i médií,“ vysvetľuje Matej Ruttkay, vedúci výskumného tímu, riaditeľ Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Vďaka vlhkému prostrediu sa v studni zachovalo množstvo rôznych častí zuhoľnatených rastlín, napríklad semien či peľov, plodín, burín. Časť z nich je už v špecializovaných laboratóriách a druhá časť sa bude precízne odoberať priamo na mieste. Je veľmi pravdepodobné, že na ich základe sa bude dať rekonštruovať spôsob života vtedajšieho obyvateľstva (čo sa pestovalo, čo sa jedlo), a zároveň bude možné modelovať vtedajšie prírodné prostredie a klimatické pomery v regióne.
„Samotný objekt je významný aj tým, že svojím vzhľadom a stavom zachovania je doslova predurčený na prezentáciu. So studňou sú prepojené ďalšie objekty a systém nadzemných a podzemných kanálov. To naznačuje, že studňa mohla byť využívaná aj technologicky pri rôznych činnostiach a nedá sa vylúčiť, že objekt alebo jeho časť mohol v niektorých obdobiach slúžiť ako cisterna. Práve doskúmanie druhej polovice studne a výskum priľahlých objektov, ako i analýza vnútorných sedimentov studne budú úlohou budúcoročnej výskumnej sezóny,“ dodáva archeológ.
Aktuálna rádiouhlíková analýza potvrdila datovanie zániku objektu v poslednej tretine 7. stor. a v prvých dvoch tretinách 8. stor. nášho letopočtu. Na výskumnom projekte spolupracujú archeológovia SAV s National Council for Culture, Arts and Letters (NCCAL). O tento výskum sa zaujímajú nielen predstavitelia NCCAL a Kuvajtského národného múzea, ale veľký záujem prejavili aj veľvyslanci Nemecka a Vatikánu a najmä široká verejnosť i kuvajtské médiá.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
