Zázračná slezina – neúnavný orgán, ktorý nám čistí krv a chráni nás pred vírusmi
Slezina ako najväčší lymfatický orgán v ľudskom tele plní zásadnú úlohu. Je však jedným z najmenej známych orgánov tela.
V tomto článku preskúmame skutočnú silu našej imunity a orgánov, ktoré nás neúnavne chránia. Poskytneme vám aj praktické spôsoby, ako tieto životne dôležité dary určené na ochranu nášho tela udržiavať zdravé.
Ak by telo bolo krajinou, lymfatický systém by bol systémom na spracovanie odpadu a slezina by bola pre systém krvného obehu hlavným veliteľskou stanicou s továrňou na zbrane, centrálnou recyklačnou stanicou a kontrolným stanovišťom.
Slezina ako najväčší lymfatický orgán v ľudskom tele zohráva zásadnú úlohu, najmä v ére covidu-19. Je to jeden z najmenej pochopených orgánov ľudského tela.
Slezina je červenofialový orgán veľkosti päste v tvare kávového zrna, ktorý sa nachádza pod hrudným košom na ľavej strane brucha vedľa žalúdka.
Slezina je asi 2,54 cm hrubá, 7,62 cm široká, 12,70 cm dlhá, váži približne 200 gramov a leží medzi deviatym a jedenástym rebrom.
Slezina sa skladá predovšetkým z dvoch typov tkaniva: červenej pulpy, ktorá obsahuje červené krvinky a žilové tkanivo, a bielej pulpy, ktorá obsahuje biele krvinky regulujúce zápal a zohrávajúce dôležitú úlohu v boji proti patogénom.
Multifunkčný životne dôležitý orgán
Hoci je slezina malá, plní množstvo dôležitých funkcií. Je príkladom obdivuhodnej schopnosti ľudského tela využívať jednu vec na mnoho účelov. Slezina, ktorá funguje ako zásobáreň v obehovom systéme, predovšetkým reguluje obranné funkcie imunitného systému, produkuje protilátky a filtruje krv, aby odstránila choroboplodné zárodky, najmä zapuzdrené baktérie. Ide o baktérie, ktoré sú dvojnásobne chránené, odolnejšie voči imunite organizmu a invazívnejšie (napr. Streptococcus pneumonia).
Slezina tiež odstraňuje staré krvné bunky a pomáha kontrolovať množstvo krvi, ktoré cirkuluje v tele, a zároveň vytvára dôležité krvné rezervy, ktoré sa môžu uvoľniť pri úrazoch a výraznom krvácaní.
Slezina má tri základné funkcie.
Filtruje krv a odstraňuje invazívne baktérie a vírusy
Patogény sú zvyčajne neutralizované alebo zničené lymfatickými uzlinami. Patogény, ktorým sa podarí vyhnúť filtrácii, však budú naďalej cirkulovať v lymfatickom toku a nakoniec sa vrátia do krvi.
Akonáhle sa tieto škodliviny dostanú do krvi, existuje ďalší účinný filter, ktorý ich odstraňuje – slezina. Pri prechode krvi slezinou sa rýchlo odstraňujú patogénne látky, ako sú nečistoty, baktérie a parazity, čím sa krv udržiava čistá.
Deje sa tak predovšetkým v bohatom lymfatickom tkanive sleziny, t.j. v „bielej pulpe“, za pomoci makrofágov, ktoré sú výkonnými čističmi absorbujúcimi a rozkladajúcimi odumreté bunky, nečistoty, nádorové bunky a cudzorodé látky.
Počas chronickej infekcie môže podobne ako v prípade lymfatických uzlín dôjsť k zápalu sleziny z nahromadenia patogénov, čo spôsobí jej zväčšenie.
Okrem toho B-lymfocyty (typ bielych krviniek) produkujú proteíny bojujúce proti infekciám nazývané protilátky, ktoré môžu napádať baktérie. Táto produkcia protilátkových B-lymfocytov je jedným z najdôležitejších príspevkov sleziny k imunite.
Produkcia a recyklácia červených krviniek
Telo obsahuje tri hlavné typy krvných buniek: červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Slezina má základnú funkciu tvorby a recyklácie červených krviniek, čím udržiava našu krv zdravú a čistú.
Od 12. do 28. týždňa vývoja plodu produkuje slezina väčšinu červených krviniek. Po 28. týždni preberá úlohu kostnej drene a stáva sa hlavným miestom produkcie červených krviniek.
Priemerná životnosť ľudských červených krviniek je približne 120 dní v obehu, potom sú pohltené makrofágmi.
Ide o mimoriadne účinný proces, keďže makrofágy pohltia každú sekundu približne päť miliónov červených krviniek bez toho, aby došlo k výraznému úniku ich zložiek do obehu.
Krv v slezine prúdi jedinečnou sieťou, ktorá je určená na vykonávanie tohto očistného procesu. Predstavte si slezinu ako továreň a slezinovú mikrocirkuláciu ako montážnu linku. Krv vstupuje do továrne cez malé cievy sleziny a prechádza sieťou nazývanou červená pulpa, ktorá je ako stanica kontroly kvality – kontroluje neporušenosť každej krvnej bunky.
Predstavte si makrofágy ako pracovníkov montážnej linky, ktorí odstraňujú bunky, ktoré neprešli kontrolou kvality. Keď krvné bunky prechádzajú červenou pulpou a dostávajú sa do sieťoviny, sú stláčané a lisované.
Stlačenie pomáha identifikovať poškodené bunky, ktoré mohli prejsť kontrolou kvality. Ak sú bunky poškodené, prasknú a bunky sleziny strávia uvoľnené zložky.
Produkty tohto trávenia telo väčšinou znovu použije ako živiny, často na tvorbu nových krviniek.
Vytváranie krvných rezerv
Ďalšou dôležitou funkciou sleziny je jej schopnosť uvoľňovať v krízových situáciách krvné rezervy. V prípadoch, keď má organizmus problémy so zásobovaním krvou, napríklad pri šoku alebo strate množstva krvi, sa slezina dokáže zmenšiť a uvoľniť až 100 mililitrov krvi do iných častí tela na cirkuláciu, čo predstavuje 2 % objemu všetkej krvi v tele.
Neočakávané výsledky súvisiace s covidom
U pacientov s covidom-19 lekári zvyčajne nevyšetrujú slezinu, hoci môže byť významne zasiahnutá vírusom, ale jej zhoršený stav nemusí byť spozorovaný, kým sa neobjaví závažný problém.
Ako môže SARS-CoV-2 zničiť slezinu
Posmrtná pitevná štúdia zistila, že infekcia vírusom SARS-CoV-2 môže viesť k patologickým zmenám v lymfatických uzlinách a slezine, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie buniek a zníženie počtu imunitných buniek.
Štúdia zistila, že SARS-CoV-2 môže poškodiť slezinu a lymfatické uzliny buď ich priamou infekciou, alebo spustením produkcie interleukínu 6 (IL-6). To môže viesť k odumieraniu imunitných buniek, zmenšovaniu uzlín sleziny a úbytku lymfocytov.
V štúdii sa tiež zistilo, že v slezine infikovanej vírusom sa v porovnaní so zdravou slezinou výrazne zvýšil obsah proteínu nazývaného syntáza mastných kyselín (FAS), ktorý reguluje odumieranie buniek.
Výskum ukazuje, že vírus SARS-CoV-2 môže infikovať okrem pľúc aj slezinu a ovplyvniť imunitný systém. To pomáha vysvetliť, prečo sa u pacientov s covidom-19 môžu vyskytnúť závažné následky na slezine.
Infekcia covidom-19 môže ovplyvniť veľkosť sleziny
Štúdia skúmala 160 pacientov s akútnou infekciou covidom-19 a zistila, že veľkosť a objem ich sleziny sa v rannej fáze hospitalizácie výrazne zväčšili. Príčinou môže byť imunitná odpoveď organizmu alebo iné faktory. So zväčšením sleziny súvisela tiež závažnosť infekcie covid-19.
V inej štúdii sa zistilo, že pacienti, ktorí sa zotavili z infekcie covid-19, mali výrazne menšiu veľkosť sleziny ako zdraví jedinci. Okrem toho bol počet T-buniek bojujúcich proti infekcii v tele nižší u pacientov s ťažkým zápalom pľúc ako u pacientov so stredne ťažkým zápalom pľúc.
Obe štúdie poukazujú na významný účinok covidu-19 na slezinu. Rozdiel vo veľkosti sleziny medzi oboma štúdiami možno vysvetliť rôznymi štádiami vírusu covid-19 a účinkami na bunky bojujúcimi s infekciou, zápalom a krvnými bunkami.
Covid-19 môže spôsobiť trhliny na slezine a „mŕtvicu“
Slezina je najviac prekrvený orgán v tele. Akékoľvek vážne poranenie alebo krvácanie zo sleziny môže mať za následok značnú stratu krvi, čo vedie k poruche homeostázy a v niektorých prípadoch k smrti. Poranenia sleziny sú bežné pri tupých poraneniach brucha.
Podobne ako pri mozgovej príhode alebo srdcovom infarkte, aj slezina môže dostať „mŕtvicu“. K tomu často dochádza, keď je slezinová tepna alebo jej vetvy zablokované krvnou zrazeninou.
Za posledné tri roky výskumu sa zistil pomerne veľký počet prípadov infekcie covid-19 spojenej so slezinovou „mŕtvicou“ hlásenej po celom svete:
- Tri brazílske prípady mali infarkt sleziny a viacero systémových infarktov.
- V jednom švajčiarskom prípade mal mladý, inak zdravý 17-ročný muž oklúziu mozgovej cievy a tiež infarkt sleziny.
- Vo Veľkej Británii bol hlásený prípad so závažným infarktom sleziny spôsobeným covidom-19.
- V Turecku bol hlásený prípad 68-ročného pacienta s infarktom sleziny a pľúcnou embóliou.
- Lekári v Spojených arabských emirátoch hlásili prípad 23-ročnej predtým zdravej pacientky s covidom-19, ktorej prvotným prejavom bol infarkt sleziny.
Stručné zhrnutie
Vyššie spomenuté problémy môžu byť dôsledkom toho, že covid-19 môže spôsobiť zrážanie krvi v malých krvných cievach v slezine, čo môže viesť k odumretiu tkaniva sleziny. V niektorých prípadoch môže slezina dokonca spontánne prasknúť a následne sa rozrhnúť.
Prípady spontánneho netraumatického roztrhnutia sleziny spôsobeného druhotne covidom – 19 boli hlásené vo viacerých krajinách vrátane Spojených štátov, Iránu, Talianska, Spojeného kráľovstva a Saudskej Arábie.
Tieto závažné prípady nám opäť pripomínajú, že covid-19 môže zvýšiť riziko vzniku krvných zrazenín v rôznych častiach tela vrátane srdca, mozgu a často zanedbávaného orgánu – sleziny.
Príznaky mozgovej a srdcovej mŕtvice sú všeobecne známe, ale príznaky sleziny s potenciálne život ohrozujúcimi následkami (prasknutie sleziny) nie sú bežne rozpoznateľné.
Ľavostranná bolesť brucha s nevoľnosťou a zvracaním alebo bez nich by sa mala starostlivo sledovať, aby sa vylúčila možnosť infarktu sleziny. Pri roztrhnutí sleziny je často potrebné jej chirurgické odstránenie.
Pôvodný článok
Zdroje:
Kapila V, Wehrle CJ, Tuma F. Physiology, Spleen. [Updated 2022 May 8]. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2023 Jan-.
Sadarangani, M. (2018). Protection Against Invasive Infections in Children Caused by Encapsulated Bacteria. Frontiers in Immunology, 9.
Bohnsack, J. F., & Brown, E. J. (1986). The Role of the Spleen in Resistance to Infection. Annual review of medicine, 37, 49–59.
Tahtabasi, M., Hosbul, T., Karaman, E., Akin, Y., Konukoglu, O., & Sahiner, F. (2021). Does COVID-19 cause an increase in spleen dimensions? Possible Effects of Immune Activation, Hematopoietic Suppression and Microthrombosis. Clinical imaging, 79, 104–109.
Agus M, Ferrara ME, Bianco P, Manieli C, Mura P, Sechi R, et al. Atraumatic Splenic Rupture in a SARS-CoV-2 Patient: Case Report and Review of Literature. Case Rep Surg 2021;2021:1–5.
Shaukat I, Khan R, Diwakar L, Kemp T, Bodasing N. Atraumatic splenic rupture due to covid-19 infection. Clin Infect Pract 2021;10:100042.
Mobayen M, Yousefi S, Mousavi M, Shafighi Anbaran A. The presentation of spontaneous splenic rupture in a COVID-19 patient: a case report. BMC Surg 2020;20:220.
Knefati M, Ganim I, Schmidt J, Makkar A, Igtiben S, Landa E, et al. COVID-19 with an initial presentation of intraperitoneal hemorrhage secondary to spontaneous splenic rupture. (pdf) Cureus 2021;13:e15310.
Prentice G, Wilson S, Coupland A, et al. Complete splenic infarction in association with COVID-19. BMJ Case Reports CP 2021;14:e246274.
Guyton and Hall Textbook of Medical Physiology (pdf). Saunders. 2010. Pp. 195, 196, 201, 202. ISBN 978-1416045748.
Page 191: These reservoirs include the following: (1) the spleen, which sometimes can decrease in size sufficiently to release as much as 100 ml of blood into other areas of the circulation.
Billett HH. Hemoglobin and Hematocrit. In: Walker HK, Hall WD, Hurst JW, editors. Clinical Methods: The History, Physical, and Laboratory Examinations. 3rd edition. Boston: Butterworths; 1990. Chapter 151.
Thiagarajan, P., Parker, C. J., & Prchal, J. T. (2021). How Do Red Blood Cells Die? Frontiers in physiology, 12, 655393.
Al Suwaidi S, Alakasheh B, J, Al-Ozaibi L, S: Splenic Infarction in a COVID-19 Patient without Respiratory Symptoms. Dubai Med J 2022;5:74-77. doi: 10.1159/000521207
Robinette, C. D., & Fraumeni, J. F., Jr (1977). Splenectomy and subsequent mortality in veterans of the 1939-45 war. Lancet (London, England), 2(8029), 127–129.
Santos Leite Pessoa, M., Franco Costa Lima, C., Farias Pimentel, A. C., Godeiro Costa, J. C., & Bezerra Holanda, J. L. (2020). Multisystemic Infarctions in COVID-19: Focus on the Spleen. European Journal of case reports in internal medicine, 7(7), 001747.
Thrombotic disease as a complication of COVID-19 must be suspected by clinicians, and recognized and monitored by radiologists. Thrombosis is often the initial manifestation of SARS-CoV-2, hence the importance of early diagnosis to avoid complications and reduce morbidity and mortality.
Mobayen, M., Yousefi, S., Mousavi, M. et al. The presentation of spontaneous splenic rupture in a COVID-19 patient: a case report. BMC Surg 20, 220 (2020).
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK