„Záujem o zastavenie snáh o odstrel vlka je obrovský.ˮ (rozhovor so zakladateľom lesoochranárskeho zoskupenia VLK)
Pracovná skupina ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v stredu (8. novembra) odporučila kvótu lovu vlka dravého na 60 jedincov v poľovnej sezóne 2023/2024.
Epoch Times Slovensko si k téme pozvalo Juraja Lukáča, zakladateľa organizácie na ochranu vlkov – Lesoochranárske zoskupenie VLK. Okrem kvótovania sme sa porozprávali aj o význame vlka dravého na Slovensku.
Ako hodnotíte návrh nového ministra pôdohospodárstva na opätovné strieľanie vlkov a zrušenie ich celoročnej ochrany?
O počte jedincov rozhodol predseda komisie bez akéhokoľvek odôvodnenia. Zatiaľ však ide len o odborné odporúčanie Ministerstva pôdohospodárstva. Na Slovensku ešte stále platí celoročná ochrana vlka na základe vyhlášky, ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia. Najskôr musia zákonne zmeniť vyhlášku o celoročnej ochrane vlkov a to je v réžii Ministerstva životného prostredia. Osobne si myslím, že sa to nestihne uskutočniť tento rok a ani túto poľovnícku sezónu.
S týmto problémom pracujem už desiatky rokov a stále nechápem, aké sú skutočné dôvody strieľania vlkov, pretože vlk neohrozuje človeka, nenapáda ho a nepoškodzuje jeho zdravie.
Je pravda, že spôsobuje škody na pôdohospodárskych zvieratách, ale tie škody sa dajú jednoducho eliminovať nasadením pastierskych cvičených psov, tak ako to bolo u nás pred stovkami rokov.
Máme to odskúšané v praxi, v minulosti sme takto nasadili niekoľko desiatok psov. Vieme, že to funguje a je to bezpečná ochrana. O tom sa ale vôbec nehovorí a ani neviem, odkiaľ p. predseda komisie vymyslel číslo 60 ako kvótu na lov vlka. Dôvody sú hmlisté, nejasné a stále tam cítim tlak záujmovej poľovníckej skupiny – že oni jediní sú tí, kvôli ktorým sa to robí.
Odstrel vlka je statusová záležitosť. Na Slovensku je 70 000 poľovníkov, vlkov je iba 400 až 600. Je mimoriadne vzácne ho zastreliť a niektorí z nich chcú mať ten status doma.
Ja osobne nemám nič proti poľovníctvu – patrí to k našej kultúre. Ale máme tu množstvo premnoženej jelenej a diviačej zveri, ktoré spôsobujú mimoriadne veľké škody na poľnohospodárskych kultúrach. Nech poľovníci poľujú na zver, ktorej je strašne veľa a ktorá nám skutočne spôsobuje reálne škody.
Európska komisia uvažuje o znížení ochrany vlkov. Mení európsky pohľad na vec aj situáciu na Slovensku?
Je to skôr o tom, že Európska komisia potrebuje urobiť revíziu stavu. S tým súhlasím. Revízia stavu však podľa mňa nedopadne celkom dobre, pretože základná vec, o ktorej sa vôbec nehovorí, je takzvaná efektívna populácia vlkov.
Celkovo je vlkov v celej EÚ relatívne dosť. U nás ich je 400 – 600. Región je nasýtený a podľa nás tá populácia už ani nebude stúpať. Veľmi podobne je to aj v iných krajinách.
V EÚ je desať geneticky oddelených populácií. U nás prevažuje karpatská populácia vlkov. Karpatská populácia je však izolovaná. Ak nedochádza k informačnej výmene v podobe toku génov, tak tá populácia nie je životaschopná.
Existuje príklad populácie vlkov, ktorá žije na ostrove Isle Royal v USA. Vlci sa na ostrov dostali v zime po ľade, v roku 1949. Za 55 rokov monitoringu žilo na ostrove priemerne 25 vlkov v troch či štyroch svorkách. Posledná správa, ktorú som čítal o tomto ostrove, hovorila, že tam žijú už len dvaja vlci. Otec a dcéra. Bez novej DNA informácie, ktorá ale nemá odkiaľ prísť, táto populácia vlkov vyhynie. Podľa DNA analýz je efektívna veľkosť karpatskej populácie slovenských vlkov mimoriadne nízka a stačí malý zásah do populácie a Slovensko príde o karpatského vlka veľmi rýchlo. Dopadne to ako s vlkmi na ostrove Isle Royal. Výsledkom bude, že na Slovensko príde nížinná populácia vlka z Poľska, Českej republiky a Maďarska.
Viete nám opísať historický výskyt vlka na našom území?
Do 15. storočia bol vlk na našom území úplne bežné zviera. Potom sa začali šľachtické poľovačky. V 19. storočí vymizol vlk v celej západnej EÚ, Českej republike a u nás ich bolo, v tom najhoršom stave, niekoľko desiatok. Po druhej svetovej vojne sa na východnom Slovensku začala dopovať populácia z Poľska a Rumunska. Vlk sa stále lovil, ale deficit bol vždy dorovnávaný dopovaním z iných krajín. Počet vlkov bol na hranici 100 – 120, čo je pod hranicou samostatnej udržateľnosti. Potom prišla čiastočná aj celoročná ochrana a teraz je stav našej populácie v zásade v poriadku.
Vieme, koľko vlkov je dnes na Slovensku? Vieme, či ich populácia narastá alebo klesá?
Nevieme to presne, ale vlkov je približne 400 – 600. Populácia narástla počas čiastočnej ochrany vlka. Predtým tu boli svorky, ktoré v kritickom stave, pred zhruba 15 rokmi, mali dvoch až štyroch členov. Zväčšil sa najmä rozsah svoriek. Vlčie svorky majú teraz od 5 do 10 vlkov.
Veľkosť každej populácie určuje množstvo potravy. Keď nie je čo jesť, jedinec neprežije. Vlkov je presne toľko, koľko je dostupných diviakov a jeleňov ako koristi.
Môžete nám stručne priblížiť dôležité aspekty ochrany vlkov, ktoré by mohli byť ohrozené opatreniami?
O vlku sa dá jednoznačne povedať, že znižuje rozšírenie besnoty. Je výborný likvidátor besných zvierat, loví ich efektívne a sám besnotu neprenáša.
Je likvidátorom klasického moru ošípaných, efektívne loví nakazené diviaky, ktoré mor ošípaných šíria a dokonca z časti eliminuje aj africký mor ošípaných, ktorý poľovníci nevedia zastaviť.
Znižuje straty na poľnohospodárskych kultúrach aj na lesných kultúrach, pretože loví zver, ktorá spôsobuje škody – jelene a diviaky.
Na miske váh vidím len prínosy. Negatívom je ohrozenie chovov hospodárskych zvierat, čomu ale my vieme zabrániť. Nemusíme vlka vôbec strieľať, lebo strieľaním sa tomu zabrániť nedá. Mali by sme si položiť otázku, prečo ho vlastne chceme strieľať?
Vidím však, že ani takéto argumenty nepomáhajú, pretože záujmová skupina, ktorá vyžaduje strieľanie vlkov, nechce počuť racionálne odôvodnenia.
Bol som účastníkom debaty na komisii. My sme sa vôbec nerozprávali o tom, ako pomôcť hospodárskemu chovu, ale o tom, ako strieľať vlka.
Aké alternatívy k odstrelu vlkov navrhujete?
Problémy s hospodárskymi zvieratami sa dajú riešiť veľmi jednoducho – nasadením ovčiarskych psov, ktorých chov má na Slovensku tradíciu.
Podporíme tým aj chovateľov psov, aj chovateľov hospodárskych zvierat. Tu by však mal pomôcť hlavne štát, pretože sa vôbec nejedná o nejaké veľké peniaze.
Treba si uvedomiť, že škody spôsobené premnoženou raticovou zverou stoja milióny eur ročne. Čo sa týka pastierskych psov – na jeden chov ide o stovky eur. Štát by mohol rádovo investovať 10 000 – 20 000 eur a máme po probléme s hospodárskym chovom.
Treba chovateľom pomôcť, to uznávam. Ale pomoc je podľa mňa veľmi jednoduchá – finančne aj ľudsky. Štát by mal chovateľom poskytnúť dostatočné odškodnenie. Nie je to taká drahá vec.
Ako hodnotíte spôsob, akým nová vláda komunikovala s odborníkmi a organizáciami zaoberajúcimi sa ochranou prírody pred prijatím týchto opatrení?
Nebola žiadna komunikácia, sedela len tá komisia a argumenty boli podľa mňa na veľmi nízkej úrovni. Čo sa týka matematicko štatistického vyhodnotenia tých prezentácií – neprešlo by to ani v prvom ročníku na ľubovoľnej fakulte. Zaznamenal som mimoriadne nízku odbornú úroveň. Okrem komisie nedošlo k inej komunikácii.
Ako plánuje Lesoochranárske zoskupenie VLK reagovať na toto rozhodnutie vlády?
Záujem o pomoc pri zastavení snahy o odstrel vlka je obrovský. Denne dostávam tisíce adries ľudí, ktorí chcú pomôcť. Sme pripravení zasiahnuť do legislatívneho procesu. Pokiaľ to bude neúspešné, tak urobíme niečo na medzinárodnej úrovni, ale teraz to nemôžem špecifikovať.
Ako môžu občania podporiť ochranu vlkov?
Tí, ktorí majú záujem pomôcť nám, môžu písať na adresu [email protected]. Ja týchto ľudí zhromažďujem. Do dvoch týždňov budeme všetkých informovať ohľadom krokov a spoločne tiež oslovíme vládu.
Aký odkaz by ste chceli zanechať čitateľom?
V poslednej dobe mi vadí šírenie nenávisti. Možno za to môžu obidva tábory. Musíme si uvedomiť, že nie sme na tomto svete sami. Ľudia sú rôzni a my tu musíme spolu žiť aj s tými zvieratami, či už o nich niečo vieme alebo nevieme. Prajem všetkým menej nenávisti, viac rozumu a lásky.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
