Zatýkanie za príspevky na sieťach v Británii sa nepáči Trumpovej vláde. Zmení to snaha o obchodnú dohodu?
Postihy za takzvané nenávistné komentáre nadobudli minulý rok v Británii nový rozmer, keď vstúpil do platnosti nový zákon, v rámci ktorého môžu používatelia sociálnych sietí nahlasovať podozrenia z prehrešku. Americkej administratíve sa tamojšia cenzúra nepáči a zástancovia slobody slova dúfajú, že v rámci obchodných pák dôjde k jej rozvoľneniu.
Lucy Connollyová z Veľkej Británie bola minulý rok zatknutá za nenávistné prejavy na internete a odsúdená na 31 mesiacov za mrežami. Opoziční politici z Konzervatívnej strany teraz žiadajú jej prepustenie. Jej prehreškom proti zákonu bol príspevok na sieti X, kde následne po dobodaní troch detí a zranení desiatich ďalších údajným migrantom vyzývala na hromadnú deportáciu nelegálnych migrantov a podpaľovanie azylových centier. Neskôr sa ukázalo, že útočník bol v skutočnosti potomok rwandských migrantov narodený v Británii.
Žena po pár hodinách, keď jej hnev vychladol, príspevok vymazala, ale dovtedy ho videlo viac ako 300 000 ľudí. Vraždy vyvolali po celej krajine masové protesty proti moslimským utečencom a násilné nepokoje. Connollyovú týždeň po zverejnení príspevku vyšetrovala polícia a o tri dni neskôr bola obvinená z vyvolávania nenávisti.
Dnes zostáva stále za mrežami aj napriek dobrej vôli opozičných politikov, vrátane bývalej premiérky Liz Trussovej, ktorí vyzývajú na jej prepustenie, píše The Free Speech Union, nestranícka organizácia pomáhajúca ľuďom, čo sa dostali do konfliktu s britskými zákonmi o cenzúre a slobode slova.
„Áno, jej komentáre boli vulgárne, nevkusné a odporné a ja s nimi nesúhlasím. Lucy ich však rýchlo vymazala a ospravedlnila sa za svoj chybný úsudok. Preto sa mi zdá trest 31 mesiacov väzenia za jej prvý priestupok prehnaný,“ uviedla bývalá ministerka vnútra Suella Bravermanová. Podľa nej bola Connollyová úmyselne použitá ako príklad na zastrašenie ostatných kritikov nekontrolovanej migrácie.
Viac ako 30 zatknutí denne
Denník The Times nedávno informoval, že v roku 2023 britská polícia zatkla 12 183 ľudí za urážlivé príspevky na sociálnych sieťach a internete, čo predstavuje približne 33 zatknutí denne. „Toto číslo predstavuje 58 % nárast v porovnaní s obdobím pred pandémiou. V roku 2019 bolo zaznamenaných 7 734 zadržaní,“ uvádza denník.
Počet skutočne potrestaných osôb však klesá, pričom v roku 2023 ich bolo len 1 119. Väčšina prípadov končí mimosúdnym vyrovnaním alebo pre nedostatok dôkazov, píše Times a dodáva, že súčasný premiér Keir Starmer ešte ako bývalý riaditeľ prokuratúry vydal smernicu, podľa ktorej by sa urážlivé správy na sociálnych sieťach mali stíhať len v „extrémnych prípadoch“.
Ďalším významným krokom v postihovaní takzvanej nenávistnej reči bol 1. apríl 2024, keď v Spojenom kráľovstve vstúpil do platnosti nový zákon. Len v prvom týždni polícia obdržala viac ako 7 100 online „hlásení“. V nasledujúcich týždňoch už tento počet výrazne klesol.
Údaje o zatknutiach v roku 2024 sa Epoch Times nepodarilo vypátrať, zatiaľ nie sú verejne dostupné.
Kritika z USA
Zákon o online bezpečnosti schválený v roku 2023 je tŕňom v oku nielen organizáciám ako Free Speech Union, ale aj americkej administratíve a Elonovi Muskovi. Americký viceprezident J. D. Vance pred mesiacom poznamenal na stretnutí so Starmerom v Bielom dome, že porušovanie slobody prejavu sa netýka len Britov, čo je ich vlastná vec, ale aj „amerických technologických spoločností, a tým pádom aj amerických občanov“.
Britský regulačný orgán Ofcom má právomoc uložiť pokutu sociálnym médiám, ak nebudú potláčať „škodlivý“ obsah na svojich stránkach. Toby Young, zakladateľ Free Speech Union, varoval, že Británia smeruje k veľkému konfliktu s americkými technologickými lídrami, ak sa pokúsi vymáhať tieto pravidlá voči Muskovi a Zuckerbergovi.
„Ak sa Ofcom pokúsi udeliť spoločnosti X alebo Facebooku pokutu vo výške 10 % ich globálneho obratu za neodstránenie obsahu, ktorý nie je nezákonný, predpovedám stret medzi Elonom Muskom, Markom Zuckerbergom a britskou vládou,“ povedal a dodal: „Ak k tomu dôjde, Trump sa postaví na stranu svojich technologických bratov a povie Sirovi Keirovi (Starmerovi), že ak chce obchodnú dohodu, musí stiahnuť svojich psov.“
Vládnuci labouristi síce vo svojom predvolebnom manifeste sľúbili sprísniť dohľad nad internetom, ale teraz, tvárou v tvár snahám vyjednať priaznivé obchodné vzťahy so Spojenými štátmi, je otázne, či svoje postoje prehodnotia. Eventuálne by to mohlo viesť k uvoľneniu toho, čo kritici vlády nazývajú cenzúrou.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
