Západné zbrane a Putinove hrozby: Kam smeruje vojna na Ukrajine?
Rozhodnutie americkej vlády povoliť Kyjevu rozmiestnenie amerických rakiet dlšieho doletu proti cieľom vo vnútri Ruska vyvolalo reakcie po celom svete. Rusko obvinilo amerického prezidenta Joea Bidena z ďalšieho rozdúchavania konfliktu. Ruský prezident 21. novembra vyhlásil, že konflikt teraz nadobudol „prvky globálneho charakteru“. Vladimir Putin v tejto súvislosti nevylúčil útoky na západné krajiny.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov komentoval správy vo francúzskom denníku Le Monde slovami, že hoci európske elity nie sú jednotné v tom, či by vyslali na podporu Kyjeva zbrane dlšieho doletu alebo vlastné jednotky, niektoré „horúce hlavy“ o tom uvažujú.
Francúzske noviny v pondelok 25. novembra informovali, že prebiehajú rozhovory medzi Francúzskom a Veľkou Britániou: „Hlavným cieľom je nájsť v Európe pevné jadro spojencov, ktorí by sa sústredili na Ukrajinu a európsku bezpečnosť v širšom zmysle,“ uviedol pre Le Monde britský vojenský zdroj.
Francúzsko: Neexistujú žiadne červené čiary
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot nedávno sám potvrdil tento postoj a vyhlásil, že v súvislosti s podporou Ukrajiny sa zváži všetko, čo je možné. Pokiaľ ide o podporu Ukrajiny, neexistujú žiadne „červené čiary“, povedal minister pre BBC.
Barrot rokoval v piatok v Londýne s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym. Ten pre BBC povedal, že západní spojenci by si nemali stanoviť žiadne hranice, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny proti Rusku. Na otázku, či by to mohlo znamenať aj nasadenie francúzskych vojakov, odpovedal: „Nevylučujeme žiadnu možnosť.“ Politik tiež uviedol, že západná podpora by mala pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné, pretože zakaždým, keď ruská armáda „postúpi o jeden štvorcový kilometer, hrozba sa posunie o jeden štvorcový kilometer bližšie k Európe“.
Barrot tiež potvrdil, že „podľa logiky sebaobrany“ by Ukrajina mohla na ruské územie vystreliť francúzske zbrane dlhého dosahu. Nepotvrdil však, či sa takéto zbrane už použili.
Spojené kráľovstvo sa zameriava na dlhodobú podporu
Podľa zdrojov blízkych vláde v Londýne, ktoré hovorili s BBC, by Putinove najnovšie slová nemali byť dôvodom na menšiu podporu Ukrajiny. Mohlo by ísť o ruskú taktiku: Ak to bude vyznievať tak, že konflikt sa stáva neúnosne nebezpečným, budúci prezident USA môže byť ochotnejší ho ukončiť.
Na otázku, ako by teraz mali reagovať spojenci Ukrajiny na Putinove hrozby a čoraz nebezpečnejšiu situáciu na Ukrajine, odpovedalo aj niekoľko zasvätených osôb. Britské politické zdroje, s ktorými sa BBC rozprávala, zdôrazňovali nepretržitú finančnú a vojenskú podporu.
Prvou prioritou je určiť úroveň potrebnej podpory na roky 2025 – 2026 – aj vzhľadom na očakávané zníženie pomoci zo strany USA. Šéf britskej armády, admirál Sir Tony Radakin, navštívil minulý týždeň prezidenta Volodymyra Zelenského. Radakin uviedol, že výdavky bude potrebné zvýšiť. V júli bola podpísaná aj zmluva medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou o podpore dlhodobého vyzbrojovania krajiny.
Spojené kráľovstvo od začiatku vojny doteraz vycvičilo približne 50 000 vojakov z Ukrajiny. V lete 2022 začali Briti operáciu „Interflex“, ktorú podporujú aj ďalšie krajiny. Podľa britskej vlády sa v nej cvičia regrúti, ktorí majú len malé alebo žiadne vojenské skúsenosti. Program má pokračovať aj v nasledujúcom roku.
Stoja Francúzsko a Spojené kráľovstvo za Bidenovým rozhodnutím?
Americký prezident Biden povolil Ukrajine rozmiestniť rakety dlšieho doletu ATACMS proti ruskému územiu až po dlhom váhaní. Bidenova zmena názoru bola podľa amerických médií reakciou na Putinovo rozhodnutie priviesť severokórejských vojakov na ruský front v Kurskej oblasti.
V pozadí však mohli zohrať významnú úlohu aj Veľká Británia a Francúzsko. Britský premiér Sir Keir Starmer sa 11. novembra v Paríži stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Podľa správ britskej tlače chceli obaja štátnici ovplyvniť Bidena, aby dal ukrajinskému prezidentovi voľnú ruku na použitie dodaných zbraní na boj proti cieľom na ruskom území počas jeho funkčného obdobia, ktoré trvá do 20. januára 2025. To všetko ešte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
