Zámok Topoľčianky: klenot strednej Európy ukrývajúci historické poklady (rozhovor)
Zámok Topoľčianky, od 13. do 16. storočia nepoddajná protiturecká pevnosť s majestátnymi nárožnými baštami, dýcha históriou a kultúrnym dedičstvom. V 16. storočí gróf Ladislav Rákoczi a jeho manželka Alžbeta prestavali zámok v renesančnom štýle, čo dodáva jeho kamenným múrom unikátny charakter.
V roku 1970 bol Zámok Topoľčianky vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku pre svoju krásu, históriu a umeleckú hodnotu. Jeho múzeum je domovom pre najvzácnejšie kusy nábytku, porcelánu a hodín na území Slovenska.
Medzi skvosty expozície patrí 200-ročná zámocká knižnica grófa Jána Kegleviča, pracovňa prezidenta T.G. Masaryka, zbierka historických zbraní a orientálnych suvenírov, či vzácna porcelánová výzdoba.
Rozhovor s pani Martou Holou, správkyňou muzeálnej expozície, nám otvára dvere do sveta zámku Topoľčianky. Jej rozprávanie nás prevedie po historických chodbách a ukáže nám, že tento zámok ostáva nielen historickým pamätníkom, ale aj fascinujúcim svedkom plynutia času a rozmanitosti kultúrneho dedičstva strednej Európy.
Môžete nám poskytnúť stručný prehľad o histórii Zámku Topoľčianky a jeho význame v slovenskej kultúre?
Prvá zmienka o Topoľčiankach je z konca 13. storočia, z roku 1293. Prvý rod, ktorý tu žil, bol rod Topoľčiansky. Prijal meno podľa mesta Topoľčianky a žil tu asi 300 rokov.
V 17. storočí tu žili Rákocziovci a oni zámok prestavali do dnešnej podoby – ide o tri arkádové renesančné krídla. Dnes sú tri renesančné krídla využívané ako hotel s reštauráciou, zatiaľ čo južné klasicistické krídlo hostí múzeum s historickým nábytkom.
Grófka Alžbeta Rákocziová dala prestavať nárožnú baštu na zámockú kaplnku. Kaplnka je veľmi významné pútnické miesto na Slovensku. Od roku 1686 sa tu konajú každoročné púte na počesť Panny Márie Karmelskej.
Nasledujúci grófsky rod Keglevičovci dali dostavať predné južné krídlo na starých základoch zámku začiatkom 19.storočia. Krídlo je postavené v klasicistickom štýle a architektonicky je považované za jeden z najkrajších a najčistejších prejavov klasicizmu na Slovensku.
Krátko nato sa stali majiteľmi zámku arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sisi. Tí tu žili do vzniku prvej Československej republiky, do roku 1918.
Po vzniku 1. Československej republiky sa zámok Topoľčianky stal letným sídlom prezidentov. Medzi nimi pravidelne pobýval T.G. Masaryk až do roku 1933. Zámok navštevovali aj ďalší prezidenti, ako E. Beneš, J. Tiso, K. Gottwald, A. Zápotocký a A. Novotný.
Je to vďaka Masarykovi, že sa zámok Topoľčianky stal letným sídlom prezidentov. Politická situácia v tom čase si vyžadovala, aby prezident mal nejaký čas pobýval aj na Slovensku. Pôvodne sa vyberalo z viacerých zámkov – adeptov, napríklad Smolenice a Bojnice. Náš zámok bol vybraný len na jeden rok ako dočasné sídlo. Keď sem však p. Masaryk prvýkrát prišiel, tak si to tu zamiloval, že dočasné sídlo v Topoľčiankach sa stalo trvalým.
Tento rok sme na zámku oslávili sté výročie návštevy T.G. Masaryka. Pripravili sme krásnu výstavu.
Odniesli ste si z výstavy o p. Masarykovi nejakú zaujímavú informáciu?
Poviem Vám pikošku z výstavy. Mnohí nevedia, že T.G. Masaryk bol abstinent. Keď som to povedala návštevníkom, Slováci mi pravdaže nechceli veriť a smiali sa. Tak som im prečítala výrok p. Masaryka z informatívnych panelov, ktorý si pamätám doslova: „Jako prezident, chtěl jsem i své hosty nutit, aby jedli bez svého vína nebo piva, ale nešlo to.ˮ
Čím je charakteristická architektúra zámku Topoľčianky a aké umelecké hodnoty sú v ňom zachované?
Práve tie 3 renesančné krídla a klasicizmus – jeden z najkrajších na Slovensku.
Máme prekrásne múzeum, veľmi bohaté a plné. Chodím po Slovensku a trošku to aj v rámci svojej práce porovnávam.
Podlahy, ktoré sú v zámku, neuvidíte nikde na Slovensku. Sú ručne vkladané z orechového a javorového dreva. V každej miestnosti je iný vzor, čo je unikátne.
Z cenností tu nájdete barokovú skriňu z roku 1739, renesančný stôl z roku 1636, umývaciu skrinku z roku 1604. Vzácna je aj bohatá zbierka porcelánu a keramiky. Nachádzajú sa tu funkčné slohové hodiny, benátske zrkadlo, stolík Ľudovíta XVI., na ktorom je v kruhu znázornených 17 miniatúr francúzskych dvorných dám.
Odhaduje sa, že naše kanopy (pozn.: pohrebné nádoby, do ktorých sa v starovekom Egypte ukladali vnútornosti mŕtvych vyňaté pri mumifikácii), sú staré vyše 3000 rokov.
V 200 ročnej zámockej knižnici grófa Jána Kegleviča je vyše 14 tistíc kníh, z ktorých 7 je prvotlačí. To sú mimoriadne vzácne knihy z 15. storočia a je to skvost našej expozície. V knižnici sa nachádza maďarská svätá biblia z roku 1590, česká Králická biblia z roku 1613. Máme tu originál prvej slovenskej gramatiky od Bernoláka z roku 1790 – Grammatica Slavica. Aj knižné katalógy sú písané ručne.
Ako zámok prispieva ku kultúrnemu životu v regióne a aké kultúrne podujatia sa tu pravidelne konajú?
Pravidelne sa tu konajú kultúrne letá a to býva každú letnú nedeľu o piatej. Na 1. mája je deň otvorených dverí nielen u nás na zámku, ale v celej obci Topoľčianky. A v zimnom období organizujeme vianočné trhy, ktoré sú veľmi úspešné. Ďalšou úspešnou akciou na zámku býva Halloween.
Ako zámok zapája verejnosť do svojho života? Sú nejaké vzdelávacie programy alebo aktivity, ktoré sú otvorené pre návštevníkov?
Naposledy sme napríkad zorganizovali výstavu o T.G. Masarykovi, a tam som sa dokonca aj ja dozvedela nové veci zo života prezidenta. Prvýkrát prišiel na zámok 29. júla 1923 a presne v tento deň sme otvorili výstavu.
Aký je vzťah medzi zámkom a jeho okolitou prírodou?
Zámok je obklopený krásnym anglickým parkom – má okolo 30 hektárov. Anglický znamená, že sa voľne prelína s okolitou prírodou a nie je presne strihaný. Nachádzajú sa tu veľmi vzácne dreviny a niektoré majú až 200 rokov. Sú tu aj dreviny, ktoré by sa bežne v našom pásme ani nevyskytovali. Podonášali ich zámockí páni, ktorí zveľaďovali tak zámok, ako aj jeho okolie.
Národný žrebčín Topoľčianky: Nadviazali sme na kultúrne dedičstvo bývalej rakúsko-uhorskej monarchie (Rozhovor)
Kto začal s touto transformáciou okolia zámku Topoľčianky?
Prví boli Keglevičovci v 19. storočí a ich architekt sa volal Vojtech Strnada. Máme tu rámovanú grafiku zámku z roku 1842 a vtedy ešte ani zďaleka nebolo okolo zámku toľko stromov ako dnes. Priečelie zámku bolo krásne vidieť a dnes je úplne zarastené stromami.
Existujú výlety alebo aktivity, ktoré návštevníci môžu absolvovať v prírodnom prostredí okolo zámku?
Je možné absolvovať výlety na zrúcaninu Hrušov. V letných mesiacoch sa tam dokonca dajú požičať kolobežky. V blízkosti je aj Zubria obora, Národný žrebčín a Pstruhové rybníky s minifarmou.
Aké projekty na obnovu alebo zachovanie pamiatok momentálne zámok realizuje? Ako sa udržuje historické dedičstvo zámku?
V roku 2007 sa celý zámok uzatvoril, pretože sa reštaurovala hotelová časť. Teraz má hotel 3 hviezdičky. Spravila sa vonkajšia a vnútorná fasáda, vymenila sa strecha na múzeu, zreštaurovalo sa veľa kusov nábytku, urobili sa stropné výmaľby v celom múzeu. Jediná neupravená miestosť zostala knižnica, na obnovenie ktorej by sme chceli získať dotácie z Európskej únie.
Ako Zámok Topoľčianky prispieva k cestovnému ruchu v regióne?
Zámok Topoľčianky je dominantou Topoľčianok, láka návštevníkov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Máme jedno z najhodnotnejších a najlepšie vybavených múzeí na Slovensku. Okrem toho je zámok situovaný v krásnom anglickom parku, takže návštevníci sa okrem návštevy múzea môžu poprechádzať v okolí zámku. Okrem múzea je v zámku aj hotel a je ideálnym miestom na usporiadanie romantickej svadby, osláv či rôznych firemných podujatí.
Má zámok nejaké plány na ďalší rozvoj?
Aktuálne je v pláne obnova historickej knižnice v múzeu a radi by sme do budúcna dali opäť do prevádzky hotelovú saunu pre našich hostí. Chceme zvýšiť povedomie o zámku a tým k nám prilákať viac návštevníkov.
Chceli by ste doplniť ešte niečo, čo sme nespomenuli?
Ja mám tak rada tento zámok. Už len keď vojdem do parku a vidím tie krásne stromy, tak sa rozplývam. Vyjdete na nádvorie a vidíte krásne arkády… Veľmi rada chodím do práce.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
