Európska komisia podala žalobu na Maďarsko kvôli zákonu na ochranu národnej suverenity
Vláda Viktora Orbána sa obáva pokusov o ovplyvňovanie zo zahraničia. Maďarsko preto zriadilo takzvaný Úrad na ochranu národnej suverenity. Komisia EÚ to považuje za ohrozenie základných slobôd a podala žalobu na Maďarsko.
Deň pred svojím vystúpením v Európskom parlamente v stredu 9. októbra očakával Viktor Orbán tvrdú výmenu názorov v súvislosti s predsedníctvom Maďarska v Rade EÚ. Šéf vlády je však v súčasnosti v spore s Bruselom v inej otázke.
Európska komisia podala na Maďarsko žalobu v súvislosti s kontroverzným zákonom. Podľa exekutívy EÚ tzv. zákon na ochranu národnej suverenity porušuje európske právo. Maďarsko je obviňované, že sa nový vládny úrad vytvorený týmto zákonom využíva na obmedzovanie slobody prejavu a ďalších základných práv.
Úrad na ochranu národnej suverenity má za úlohu odhaľovať určité činnosti spáchané v záujme iných štátov a zahraničných organizácií či jednotlivcov. Vyšetruje tiež, či by tieto činnosti mohli narušiť suverenitu Maďarska, resp. ohroziť jeho národnú bezpečnosť. Osobitná pozornosť sa venuje zasahovaniu do volieb.
Námietky Komisie
Vo februári 2024 zaslala Komisia Budapešti oficiálnu výzvu, v ktorej vyjadrila svoje obavy. Maďarská vláda vo svojej odpovedi napísala, že zákon nie je v rozpore s právom EÚ a že vyjadrené obavy sú neopodstatnené.
Komisia nepovažovala odpoveď Maďarska na list za primeranú. Neskôr 3. októbra požiadala o zrýchlené súdne konanie na Súdnom dvore Európskej únie s cieľom objasniť skutkový stav veci.
Námietky Komisie sa týkajú porušenia viacerých základných slobôd. Tie sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Patrí medzi ne právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, sloboda prejavu a informácií, sloboda združovania, právo na advokátsku mlčanlivosť či prezumpcia neviny.
Európska komisia sa tiež domnieva, že zákon porušuje viaceré základné slobody vnútorného trhu, smernicu o elektronickom obchode, smernicu o službách a nariadenia EÚ o ochrane údajov.
Zahraničné finančné toky vo volebnej kampani
V apríli 2022 vyhral Viktor Orbán parlamentné voľby s obnovenou dvojtretinovou väčšinou a vytvoril svoju piatu vládu v Maďarsku. Nazval to „víťazstvom sŕdc“ – a tiež povedal, že počas volebnej kampane musel bojovať s nevídaným protivníkom.
Povolebné vyšetrovanie totiž odhalilo, že na podporu maďarských mimovládnych organizácií sa použilo viac ako 7,7 milióna dolárov (7,03 milióna eur) zahraničného kapitálu, ktorý potom pomohol financovať volebné kampane opozičných kandidátov. Strany v Maďarsku nesmú prijímať zahraničné finančné prostriedky, ale mimovládne organizácie áno.
Zúčastnené strany dostali peniaze z neznámych zdrojov prostredníctvom neziskovej organizácie Akcia za demokraciu. Vtedajší kandidát na premiéra Péter Márki-Zay neskôr uviedol, že organizácia dostala peniaze zo Spojených štátov.
Vláda argumentovala, že na tieto udalosti chcela reagovať predovšetkým zákonom o suverenite. Predseda vládnucej strany Fidesz Máté Kocsis sa na to odvolával pri prekladaní zákona v novembri minulého roka.
Úrad na ochranu národnej suverenity
Podľa textu zákona je suverenita Maďarska porušená a národná bezpečnosť ohrozená, ak je politická moc v rukách osôb alebo organizácií, ktoré sú závislé od cudzej moci, organizácie alebo osoby.
Úlohou novovytvoreného úradu by preto malo byť vyšetrovať osoby a organizácie podozrivé z narušenia „národnej suverenity“ a „ústavnej identity“ krajiny.
„Svet vstúpil do éry veľkých globálnych zmien. V súvislosti s vojnami v našom susedstve, nelegálnou migráciou, informačnými a komunikačnými technológiami, globálnym obchodom a zmenami moci, bojom o zdroje a vplyv, spolu s rastúcou hrozbou terorizmu, sa pokusy o zahraničný vplyv budú pravdepodobne zvyšovať,“ uvádza sa na webovej stránke úradu.
Európska komisia kritizuje skutočnosť, že zákon dáva úradu „ďalekosiahle právomoci a široký priestor na voľné rozhodovanie“. To sa dotkne neprimeraného počtu jednotlivcov a organizácií vrátane organizácií občianskej spoločnosti, mediálnych organizácií a novinárov, uviedla Komisia vo svojom vyhlásení.
Skupiny na ochranu práv varujú
Od zverejnenia právneho textu bol nový úrad v Maďarsku ostro kritizovaný. András Léderer z Maďarského helsinského výboru pre 444.hu povedal, že „už ani nie je potrebné, aby bol niekto skutočne financovaný zo zahraničia, ale že v podstate každý a každá organizácia môže byť vyšetrovaná z akéhokoľvek dôvodu“.
Vedúci projektu TASZ pre politickú slobodu Dániel Döbrentey zároveň spochybnil nezávislosť úradu. Je „právne autonómny, ale keďže jeho šéfa vymenúva prezident republiky na návrh predsedu vlády, postavenie úradu je veľmi zrejmé“, povedal.
Podľa médií blízkych opozícii existujú paralely medzi Orbánovým zákonom o ochrane suverenity a ruským zákonom o zahraničných agentoch. Dospeli k záveru, že maďarská úprava nestanovuje také prísne tresty ako ruský zákon, hoci aj v Maďarsku je možné uložiť až trojročné väzenie.
Ruský zákon tiež v mnohom obmedzuje práva spoločností a jednotlivcov registrovaných ako zahraniční agenti. Maďarský zákon to priamo nepovoľuje, ale ponecháva možnosť vyšetrovať prakticky kohokoľvek s akoukoľvek mierou prísnosti.
Expert: Maďarsko nasleduje americký príklad
Zákon na ochranu národnej suverenity nie je založený na ruskom, ale na americkom príklade, vysvetlil expert maďarskej štátnej televízie. Zoltán Kiszelly, politológ a riaditeľ Centra pre politické analýzy Századvég, zdôraznil, že zákon na ochranu proti agentom majú aj Spojené štáty.
„Američania chceli vždy vylúčiť zahraničný vplyv, čo je pre suverénnu krajinu správne.“ Kiszelly mal na mysli americký zákon o registrácii zahraničných agentov z roku 1937.
Zdôraznil tiež, že Rusko nie je demokraciou západného typu ako Maďarsko. Ruské právne predpisy preto nemožno porovnávať s maďarskými, keďže Maďarsko sa riadi americkým a izraelským príkladom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
