Základom Trumpových ciel na oceľ a hliník sú roky nekalých obchodných praktík Číny
Trumpova aj Bidenova administratíva obvinili Čínu z dumpingu lacnej ocele na svetovom trhu, ktorý poškodzuje amerických výrobcov.
Dňa 10. februára Trump opätovne zaviedol 25-percentné clo na dovoz ocele a zvýšil clá na dovoz hliníka z 10 % na 25 %. Biely dom 11. marca potvrdil, že tieto clá sa budú vzťahovať na všetky krajiny „bez výnimiek a oslobodení“.
Čína už desaťročia zaplavuje svetový trh lacným, výrazne dotovaným vývozom, čím výrazne znevýhodňuje výrobcov v Spojených štátoch a iných krajinách.
Čína je zďaleka najväčším svetovým výrobcom ocele, pričom v roku 2024 vyrobila takmer 1 miliardu metrických ton surovej ocele. Za posledné dve desaťročia zaznamenal podiel Číny na celosvetovej výrobe ocele dramatický nárast, keď z 23 % vyskočil na 53 %. Tento posun viedol k cenovej nerovnováhe, pričom čínska oceľ dominuje na trhu a tlačí na znižovanie cien na celom svete.
Podľa Amerického inštitútu pre železo a oceľ (AISI) v roku 2024 Čína už piaty rok po sebe prekročila 1 miliardu metrických ton, čo je približne desaťnásobok ročného dopytu po oceli v Spojených štátoch.
Čína zohráva vedúcu úlohu aj vo výrobe hliníka. Za posledných 20 rokov sa podiel Číny na celosvetovej výrobe hliníka prudko zvýšil z 8 % na 58 %.
Rast Číny v oceliarskom aj hlinikárenskom sektore bol podporovaný značnými štátnymi dotáciami. Krajina vyrába oveľa viac, ako požaduje svetový trh, čo má za následok obrovský problém s nadmernou kapacitou. To umožnilo Číne zaplaviť trh lacnou oceľou a hliníkom, čo poškodilo amerických výrobcov.
Peking dotuje širokú škálu priemyselných odvetví, ktoré považuje za strategicky dôležité, s cieľom ovládnuť svetové trhy a vytlačiť konkurentov z podnikania. Okrem ocele a hliníka komunistický režim v Pekingu výrazne dotuje aj odvetvia, ako sú elektrické vozidlá a obnoviteľné zdroje energie.
Celosvetové obchodné rozpory prinútili vlády iných krajín zaviesť na Čínu antidumpingové clá. Hoci Čína prisľúbila obmedziť domácu výrobu prostredníctvom obmedzení výroby, tieto záväzky nikdy nedodržala. V roku 2024 Čína vyviezla takmer 111 miliónov metrických ton ocele, čo je o 22 % viac ako v predchádzajúcom roku.
Po spustení iniciatívy Pásmo a cesta začala Čínska komunistická strana (ČKS) dotovať výrobcov ocele, aby vybudovali ďalšie kapacity mimo Číny, najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie, ako je Indonézia, čím ešte viac narušila globálny trh.
Dvojstranný problém
Trumpova aj Bidenova administratíva obvinili Čínu z dumpingu lacnej ocele na svetovom trhu. Opierali sa o clá podľa oddielu 232, ktoré Spojeným štátom umožnili zaviesť obchodné obmedzenia, ak sa dovoz považuje za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 zaviedol 25 % clo na dovoz ocele a 10 % clo na dovoz hliníka na základe oddielu 232.
V priebehu uplynulých siedmich rokov boli clá z roku 2018 postupne znižované. Trump udelil výnimky spojencom, ako sú Mexiko a Kanada, zatiaľ čo prezident Joe Biden ponúkol rôznym obchodným partnerom alternatívne riešenia – výnimky, kvóty a colné kvóty.
Tentoraz sa Trump snaží rozšíriť clá podľa oddielu 232 tým, že odstráni všetky výnimky, zaradí do colného pokrytia viac nadväzujúcich výrobkov z ocele a hliníka a „postupne ukončí proces vylúčenia konkrétnych výrobkov“.
Vzhľadom na existujúce clá predstavuje čínska oceľ menej ako 2 % dovozu do USA. Keďže Čína vyváža do iných krajín, niektoré čínske spoločnosti obchádzajú americké clá prostredníctvom prekládok – presmerovania tovaru cez iné krajiny.
Christopher Tang, profesor riadenia dodávateľského reťazca na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, sa domnieva, že Čína využíva krajiny ako Vietnam, aby sa vyhla americkým clám. „Robia to tak, že oceľové výrobky posielajú do Vietnamu, kde sa pred ich odoslaním do Spojených štátov vykonajú niektoré menšie procesy s pridanou hodnotou,“ povedal Tang v rozhovore pre The Epoch Times vo februári.
Čína podľa neho tiež zvyšuje dodávky kovov do krajín globálneho Juhu a Latinskej Ameriky.
Hospodársky dopad
Clá najviac ovplyvnia odvetvia, ktoré sú závislé od kovov, ako sú výrobcovia spotrebičov, automobilov a stavebníctvo. Hliník je základným materiálom, ktorý sa používa v širokej škále výrobkov od plechoviek na pivo a častí lietadiel až po fólie, kuchynské potreby a elektrické rozvody.
Napríklad stavebníctvo je odvetvím s najvyšším dopytom, ktoré predstihuje servisné strediská a distribútorov ocele, automobilový priemysel a strojárstvo.
Pokiaľ ide o pracovnú silu, vyššie clá ochránia pracovné miesta v oceliarskom priemysle. Hospodárski pozorovatelia zároveň tvrdia, že straty v iných odvetviach by mohli tieto zisky vyvážiť.
Podľa agentúry S&P Global Ratings je vplyv ciel na oceľ a hliník „minimálny“. Nepriamy vplyv na ostatné odvetvia, ktoré sú od týchto kovov závislé, však bude potenciálne veľký. Ekonómovia agentúry S&P predpokladajú, že nové clá by mohli zvýšiť ceny dovozu o 0,34 %, čo by sa premietlo do 0,04 % zvýšenia indexu cien výdavkov na osobnú spotrebu. Vzhľadom na to, že clá potenciálne znížia dovoz tovarov o 0,34 %, hrubý domáci produkt by sa mohol v prvom roku platnosti dovozných ciel zvýšiť o 0,04 %.
Spojené štáty sú viac závislé od dovozu hliníka ako ocele. V roku 2023 Spojené štáty vyrábali 74 % svojej spotreby ocele a dovážali len 26 %. Naopak, domáce spoločnosti vyrábali 56 % národných potrieb hliníka a dovážali 44 %.
Clá Bieleho domu na oceľ a hliník vyvolali v priemysle zmiešané reakcie. David McCall, prezident United Steelworkers International, vo februárovom vyhlásení pochválil snahu administratívy obmedziť globálnu nadmernú kapacitu, ale vyslovil sa proti clám na kanadské dodávky vstupujúce do Spojených štátov.
V liste prezidentovi Trumpovi päť organizácií spojených s americkým oceliarskym priemyslom vrátane AISI ocenilo administratívu za ukončenie procesu vylúčenia ciel a obnovenie 25-percentných ciel.
Tvrdia, že výnimky pre jednotlivé výrobky znížili účinnosť opatrení podľa oddielu 232. „Degradácia ciel podľa oddielu 232 a nekontrolovaná globálna nadmerná výroba ocele viedli k zvýšeniu dovozu ocele a dovozu nadväzujúcich derivátov, čo opäť ohrozilo životaschopnosť domácich výrobcov ocele a národnú bezpečnosť USA,“ uvádza sa v liste.
Kevin Dempsey, prezident a výkonný riaditeľ AISI, privítal nové clá ako krok k riešeniu praktík narúšajúcich trh. „Čína narúša svetové trhy tým, že dotuje výrobu ocele a iných výrobkov a tieto výrobky predáva za dumpingové ceny v USA a na iných trhoch,“ uviedol vo vyhlásení.
„Okrem toho sa čínsky vývoz ocele na trhy tretích krajín často ďalej spracúva aj na iné oceľové alebo nadväzujúce priemyselné výrobky, ktoré sa potom vyvážajú na trh USA.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
