Začína zlatý vek dezinformácií (Analýza)
Dezinformácie sú nástrojom moci a svojím škodlivým a silným vplyvom sú pre ňu nevyhnutné. Je to nástroj na formovanie verejnosti, ktorý využívajú autoritárske režimy aj demokracie. Šírenie nepravdivých informácií nie je v dejinách ľudstva novou praxou. V posledných desaťročiach sa však profesionalizovalo a nadobudlo veľké rozmery na národnej i medzinárodnej úrovni.
Pôvod dezinformácií
Dezinformácia je zavádzajúca informácia, zámerne vytvorená a zámerne šírená s cieľom zavádzať verejnú mienku, poškodiť cieľovú skupinu alebo presadzovať politické či ideologické ciele. Termín dezinformácia je prekladom z ruského slova дезинформация (dezinformácia). Politbyro Komunistickej strany Sovietskeho zväzu 11. januára 1923 rozhodlo o vytvorení odboru dezinformácií. Jeho úlohou bolo „zavádzať skutočných alebo potenciálnych protivníkov o skutočných zámeroch“ ZSSR. Odvtedy sa dezinformácia stala taktikou sovietskeho politického boja známou ako „aktívne opatrenia“, kľúčový prvok sovietskej spravodajskej stratégie zahŕňajúcej falšovanie, podvracanie a manipuláciu médií.
Počas studenej vojny v rokoch 1945 až 1989 túto taktiku používali mnohé spravodajské služby. Termín „dezinformácia“ más sa začal viac používať v 60. rokoch 20. storočia a v 80. rokoch 20. storočia sa už bežne používal. Bývalý spravodajský dôstojník sovietskeho bloku Ladislav Bittman, prvý profesionálny dezinformátor, ktorý zbehol na Západ, povedal: „Verejná mienka je totiž len jedným z potenciálnych cieľov. Mnohé dezinformačné hry sú určené výlučne na manipuláciu rozhodovacej elity a nie sú vo veľkom šírené.“
Po svojom vzniku v júli 1947 mala CIA dve hlavné úlohy: zabrániť nečakaným zahraničným útokom na Spojené štáty a brániť postupu sovietskeho komunizmu v Európe a krajinách tretieho sveta.
Agenti CIA boli v prvej línii kontrapropagandy a dezinformácií počas štyroch desaťročí studenej vojny.
Úspešná skúška jadrovej zbrane Sovietskym zväzom v roku 1949 zaskočila Spojené štáty a viedla k vzniku dvoch jadrových mocností, ktoré stáli proti sebe na svetovej scéne v medzinárodnej atmosfére extrémneho napätia, strachu a neistoty.
V roku 1954 dostal prezident Eisenhower prísne tajnú správu komisie, ktorej predsedal generál vo výslužbe James H. Doolittle: „Ak majú Spojené štáty prežiť, musí sa prehodnotiť americký zaužívaný koncept ‚férovosti‘. Musíme sa naučiť rozvracať, sabotovať a ničiť našich nepriateľov metódami, ktoré sú inteligentnejšie, sofistikovanejšie a účinnejšie ako tie, ktoré sa používajú proti nám. Možno bude potrebné, aby sa americký ľud oboznámil s touto zásadne odpudzujúcou filozofiou, pochopil ju a podporil.“ Samozrejme, „odpudzujúca“ filozofia zahŕňa aj rozvrat prostredníctvom dezinformácií.
Spojené štáty nereagovali energicky na dezinformácie až do roku 1980, keď sa objavil falošný dokument, ktorý tvrdil, že G. Washington podporuje apartheid. USA zaregistrovali aj operáciu „Infekcia“ , sovietsku dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom bolo ovplyvniť svetovú verejnú mienku tak, aby to vyzeralo, že Spojené štáty úmyselne vynašli HIV/AIDS.
Pri zrode inštitucionálnej politickej propagandy a manipulácie verejnej mienky v USA stál intelektuálny vplyv Edwarda Bernaysa. Bol synovcom Sigmunda Freuda, pracoval ako tlačový hovorca tenoristu Carusa a Ballets Russes a spolu s prezidentom Wilsonom sa zúčastnil na Creelovej komisii (1917), ktorá prispela k zmene verejnej mienky v prospech vstupu Američanov do vojny. Jeho manželka a spolupracovníčka Doris Fleischmanová mu radila, aby nepoužíval príliš používaný termín „propaganda“. Preto vymyslela termín „vzťahy s verejnosťou“, ktorý ho nahradil a ktorý sa používa dodnes.
Čína a jej digitálne autoritárstvo
V Číne sú klamstvá, lži a prepisovanie histórie dezinformačnými technikami v službách komunistickej strany, ktoré sa naučila v Sovietskom zväze v 50. rokoch 20. storočia. Dnes má Čína sofistikovaný arzenál dezinformácií na všetkých frontoch. Jej hlavnými cieľmi je obracať verejnú mienku, zasahovať do zahraničných politických kruhov, ovplyvňovať voľby, diskreditovať svojich oponentov alebo dokonca vytvárať zavádzajúci obraz o svojich zámeroch a prioritách.
V septembri 2021 zverejnil francúzsky Inštitút pre strategický výskum pri Vojenskej škole správu o čínskych ovplyvňovacích operáciách, v ktorej varoval:
„Dlho sa predpokladalo, že Čína sa na rozdiel od Ruska usiluje skôr o to, aby ju milovali, než aby sa jej báli; že chce lákať (štáty), vytvárať o sebe vo svete pozitívny obraz, vzbudzovať obdiv. Peking sa nevzdal lákania (…), ale zároveň čoraz viac používa infiltráciu a nátlak: jeho ovplyvňovacie operácie v posledných rokoch značne pritvrdili a jeho metódy sa čoraz viac podobajú tým, ktoré používa Moskva .“
28. septembra 2023 zverejnila americká vláda správu, v ktorej obvinila Čínu, že chce „zmeniť globálne informačné prostredie“ pomocou rozsiahlej siete špecializujúcej sa na dezinformácie.
„(Čínska) medzinárodná manipulácia s informáciami nie je len záležitosťou verejnej diplomacie, ale predstavuje výzvu pre integritu medzinárodného informačného priestoru.“ Táto „manipulácia“ zahŕňa „propagandu, dezinformácie a cenzúru“. „Ak sa úsilie Čínskej ľudovej republiky ponechá bez kontroly, zmení globálny informačný priestor, vytvorí zaujatosť a medzery, ktoré by dokonca mohli viesť štáty k rozhodnutiam podriadiť svoje hospodárske a bezpečnostné záujmy záujmom Pekingu.“
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí Čína každoročne vynakladá miliardy dolárov na operácie „zámorskej informačnej manipulácie“. Peking zároveň potláča kritické informácie, ktoré sú v rozpore s jeho rétorikou o politicky citlivých témach. V dokumente USA sa ďalej uvádza, že Čína manipuluje s informáciami uplatňovaním „digitálneho autoritárstva“, využíva medzinárodné organizácie i organizácie OSN a kontroluje čínskojazyčné médiá.
Keď sa dezinformácia stáva vojenskou doktrínou
V niektorých krajinách sa tvorcovia politík často obracajú na históriu, aby usmernili svoje prístupy k informáciám vo verejnej sfére. Napríklad nemeckí politici sa často odvolávajú na nacistickú minulosť a minulosť komunistickej Stasi, aby ospravedlnili svoje kroky. Tieto historické prirovnania však nie vždy obstoja. V skutočnosti sa nacisti nedostali k moci vďaka tomu, že ovládali v tom čase novú technológiu rozhlasu. Naopak, hneď ako sa v januári 1933 dostali k moci, využili ju o to ľahšie, keďže weimarské vlády dostali obsah rozhlasu pod štátnu kontrolu v snahe záchraniť demokraciu. To malo opačný výsledok: nacisti po získaní moci ovládli rozhlas oveľa rýchlejšie ako noviny.
Dezinformácie sú riadené najmä vládnymi úradmi. V postsovietskej ére a s príchodom informačnej spoločnosti, keď sa médiá a sociálne siete stali ústredným sprostredkovateľom šírenia falošných správ, sa dezinformácie stali základnou taktikou vojenskej doktríny mocných krajín. Začiatkom roku 2000 Európska únia a NATO považovali ruské dezinformácie za taký problém, že zriadili špeciálne jednotky na analýzu a vyvracanie masovo produkovaných falošných správ.
Metódy a procesy dezinformácií
Existujú štyri hlavné metódy šírenia dezinformácií: selektívna cenzúra, manipulácia s vyhľadávačmi, hackerské útoky a šírenie podvodne získaných údajov a šírenie dezinformácií rozsiahlym zdieľaním.
Dezinformačné aktivity zahŕňajú napríklad tieto procesy:
- Vytváranie úplne vymyslených osôb a webových stránok so sieťami falošných odborníkov, ktorí šíria údajne spoľahlivé informácie s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť správ.
- Vytváranie „deep-fake“ a umelých mediálnych prostriedkov prostredníctvom fotografií, videí a zvukových záznamov, ktoré boli digitálne zmanipulované alebo úplne vyfabrikované s cieľom oklamať verejnosť. Dnešné nástroje umelej inteligencie (AI) môžu vytvoriť umelý obsah, ktorý je takmer nemožné odhaliť alebo odlíšiť od skutočného.
- Rozvíjanie alebo posilňovanie konšpiračných teórií, ktoré sa snažia vysvetliť dôležité udalosti prostredníctvom tajného konania mocných aktérov v pozadí. Cieľom konšpiračných teórií je ovplyvniť nielen chápanie udalostí , ale aj správanie a pohľad ľudí na svet.
- Astroturfing (fenomén vytvárania umelej verejnej podpory, pozn. prekl.) a zaplavenie informačného prostredia. Základom dezinformačných kampaní je obrovské množstvo podobného obsahu, ktorý sa zverejňuje z falošných zdrojov alebo účtov. Táto prax astroturfingu vytvára dojem širokej podpory alebo odporu voči správe, pričom zakrýva jej skutočný pôvod. Podobná taktika, tzv. zaplavenie (flooding), spočíva v rozosielaní spamov do príspevkov a komentárov na sociálnych sieťach v snahe formovať naratív alebo potlačiť opačné názory. V posledných rokoch sa rozšírilo používanie tovární na trollov na šírenie zavádzajúcich informácií na sociálnych médiách.
- Využívanie alternatívnych platforiem popri sociálnych médiách na posilnenie dôvery v dezinformačnú správu. Dezinformační aktéri tak profitujú z platforiem, ktoré ponúkajú menej ochrany pre užívateľov a menej možností na odhaľovanie a odstraňovanie falošného obsahu a účtov.
- Posilňovanie informačných medzier, ktoré vznikajú, keď nie je k dispozícii dostatok dôveryhodných informácií na zodpovedanie špecifických otázok. Dezinformační tvorcovia môžu tieto medzery využívať vytváraním vlastného obsahu a podnecovaním otázok.
- Manipulácia s nič netušiacimi protagonistami. Sprostredkovatelia dezinformácií sa zameriavajú na vysokopostavené osoby a organizácie. Cieľové osoby si často ani neuvedomujú, že opakujú naratív dezinformačného aktéra alebo že tento naratív je určený na ovplyvňovanie a manipuláciu verejnej mienky.
- Šírenie cieleného obsahu: šíritelia dezinformácií vytvárajú na mieru šitý vplyvný obsah, ktorý pravdepodobne zarezonuje u konkrétneho publika na základe jeho svetonázoru, presvedčenia a záujmov. Ide o dlhodobú taktiku, ktorá zahŕňa zverejňovanie cieleného obsahu s cieľom vybudovať si dôveryhodnosť u cieľového publika, čo uľahčuje manipuláciu.
Sú to preteky s časom, aby sme zachránili mladšiu generáciu
Začiatkom roka 2000 väčšina publikácií chválila internet a vyzdvihovala jeho jedinečný potenciál rozvoja. Len o niekoľko rokov neskôr sa rôzni komentátori, analytici a politici obávajú, že internet, a najmä platformy sociálnych médií, predstavujú nové hrozby pre demokraciu, globálne riadenie a integritu informácií.
Od rozšírenia internetu je svet čoraz viac prepojený a možnosti dezinformácií sa stali takmer neobmedzenými. Vzhľadom na to, že v roku 2022 bolo na celom svete viac ako 5,5 miliardy používateľov internetu a viac ako 8,58 miliardy mobilných zariadení, pričom v polovici tohto roka žilo na svete 7,95 miliardy obyvateľov, je veľkým paradoxom, že vďaka rozvoju informačných technológií dezinformácie profitujú z oveľa priaznivejšieho, dokonca prosperujúceho prostredia. Nástup umelej inteligencie otvára dvere nekonečným možnostiam tých najškodlivejších dezinformácií.
Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že hoci sú dezinformácie a online propaganda veľmi rozšírené, je ťažké určiť, do akej miery tieto dezinformácie ovplyvňujú politické postoje verejnosti, a teda aj politické výsledky. Iné údaje ukázali, že dezinformačné kampane len zriedkavo dokážu zmeniť politiku cieľových štátov. Bolo by však nezodpovedné domnievať sa, že dezinformácie nemajú veľké dôsledky. Ak by to tak bolo, veľké krajiny by od tejto praxe už dávno upustili. Deje sa však pravý opak. Riziko je obrovské a erózia dôvery verejnosti v inštitúcie a médiá je veľmi výrazná.
Boj proti dezinformáciám musí ísť nad rámec zjednodušených riešení, ako je zatvorenie Facebooku, a určite nestačí sústrediť sa na opatrenia, ako je overovanie faktov alebo mediálnu gramotnosť, ktoré majú jednotlivcom pomôcť zvládnuť a konzumovať informácie. Tvárou v tvár vládnym dezinformačným mašinériám toho obyčajný človek veľa nezmôže. Preto by bolo vhodnejšie riešiť politické a ekonomické podmienky fungovania štruktúr, ktoré uľahčujú šírenie dezinformácií, ako sú veľké technologické spoločnosti, zainteresované štátne subjekty, médiá a iné informačné systémy.
Samozrejme, ľudský faktor musí zostať v centre snáh vedúcich predstaviteľov tvárou v tvár rastúcim štátnym a mediálnym dezinformáciám. Cena, ktorú treba zaplatiť za solídne vzdelanie mladých ľudí, bude vždy nižšia ako cena, ktorú neskôr zaplatia za svoju nevedomosť.
Pôvodný článok
