Za útokmi v Moskve môžu byť anonymní objednávatelia z Telegramu
Počet obetí teroristického útoku v Rusku stúpol na viac ako 140. Prezident V. Putin oznámil, že všetci zodpovední budú postavení pred súd. Ukrajina odmieta akúkoľvek účasť na teroristickom čine.
Podľa oficiálnych údajov sa počet obetí teroristického útoku z piatkového večera 22. marca zvýšil na najmenej 143 vrátane troch detí. Ďalších 120 osôb bolo hospitalizovaných so zraneniami alebo príznakmi otravy.
Ruský prezident Vladimir Putin medzitým odsúdil „krvavý a barbarský útok“ na koncertnú sálu (Crocus City Hall). Ďalej uviedol, že „nikto zo zúčastnených neunikne spravodlivému trestu“. Vo video príhovore vyhlásil nedeľu 24. marca za deň štátneho smútku.
Podľa doterajších informácií útočníci podpálili rôzne časti koncertnej sály, v ktorej sa nachádzalo 6 200 ľudí. Podľa svedkov potom útočníci začali strieľať do davu z viacerých strán z útočných pušiek. Nastala panika a niektorým návštevníkom sa podarilo utiecť zadným vchodom za pódiom. Ostatní však zostali uväznení bez možnosti úniku.
Sústrasť vyjadrilo viacero západných krajín i hnutie Taliban
Medzitým mnohé krajiny a poprední západní politici vyjadrili sústrasť rodinám obetí a odsúdili tento teroristický čin. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken hovoril o „ohavnom zločine“ a vyjadril „solidaritu s ruským ľudom, ktorý oplakáva obete v dôsledku tejto hroznej udalosti“.
Hovorca Európskej komisie Peter Stano odsúdil „akékoľvek útoky na civilistov“. Sústrasť vyjadrili aj nemecký kancelár Olaf Scholz a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Odsúdenie terorizmu a kondolenčné správy prišli aj z NATO, Francúzska a Spojeného kráľovstva.
Hnutie Taliban vládnuce v Afganistane tiež odsúdilo útok a vyzvalo krajiny v regióne na „koordinovaný, jasný a rozhodný postoj“ proti terorizmu. V dohode s USA sa vládcovia v Kábule zaviazali zabezpečiť, že Afganistan už nebude predstavovať teroristickú hrozbu.
Útok bol avizovaný už niekoľko rokov. Je za ním ISIS-K?
Teroristická skupina (ISIS-K) už predtým vyvolala svojimi brutálnymi teroristickými útokmi rozruch v Afganistane a Iráne. Organizácia sa k zodpovednosti za útok prihlásila na Telegrame. Do akej miery je list autentický, je stále predmetom vyšetrovania.
Newyorský expert na boj proti terorizmu Colin Clarke zo Soufanského centra pre New York Times uviedol, že skupina sa „v posledných dvoch rokoch zamerala na Rusko“. Rusku stále zazlieva jeho intervencie v Afganistane, Čečensku a Sýrii. ISIS-K sa usiluje o kalifát, ktorý sa rozprestiera na území Afganistanu, Pakistanu, Turkménska, Tadžikistanu, Uzbekistanu a Iránu.
USA medzitým zdôraznili, že Rusko vopred varovali pred hroziacou teroristickou hrozbou. V Kremli to však označili za nepravdivé a ako pokus o zastrašovanie. Aj prezident Putin v sobotu vyhlásil, že informácie neboli v žiadnom prípade dostatočne konkrétne.
Podozrenie z možnej spoluúčasti Ukrajiny na útoku
Doteraz sa podarilo zatknúť jedenásť osôb, o ktorých sa predpokladá, že sa na útoku podieľali, vrátane štyroch priamych páchateľov. Boli zatknutí na diaľnici, ktorá vedie smerom na Kyjev. Zadržaní vo vozidle, ktoré smerovalo na Ukrajinu, boli tadžickými štátnymi príslušníkmi.
Ruské štátne médiá nevylučujú ani ukrajinskú účasť.
Niektorí údajne hľadali kontakt s tzv. dobrovoľníckymi prápormi na Ukrajine. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová obvinila vedenie v Kyjeve zo systematických teroristických aktivít proti Rusom. Novinárom povedala, že Ukrajina v posledných rokoch „aktívne a systematicky vykonávala teroristické aktivity proti ruským občanom“.
Viacerí poslanci Dumy a prezident separatistickej „Doneckej ľudovej republiky“ (DĽR) Denis Pušilin tiež obvinili Ukrajinu z účasti na plánovaní teroristických aktivít. Šéf komunikácie USA John Kirby a hovorca ukrajinskej vlády tieto tvrdenia odmietli.
Anonymný objednávateľ na Telegrame
Prví zatknutí podozriví medzitým pred kamerami uviedli podrobnosti o útoku. Štyria podozriví vstúpili do Ruska cez Turecko 4. marca. Jeden z podozrivých uviedol, že prostredníctvom Telegramu dostal za útok 500 000 rubľov (približne 5 000 eur) od anonymného pomocníka imáma (moslimského kňaza, pozn. prekladateľa), ktorého kázne sledoval. Polovicu z tejto sumy dostal vopred.
Ďalší zadržaný uviedol, že žil v ubytovni neďaleko Moskvy. Únikové auto zabezpečil jeho priateľ Abdullah. Údajne chcel pracovať ako taxikár. Druhý podozrivý bol tiež v kontakte s anonymnými objednávateľmi prostredníctvom Telegramu.
Chatovacia aplikácia sa považuje za kľúčový faktor radikalizácie ovplyvniteľných osôb, pretože má prirodzenú tendenciu vytvárať veľké uzavreté skupiny rovnako zmýšľajúcich ľudí. To by mohlo vysvetľovať ochotu prijať takúto objednávku za takú skromnú sumu peňazí od anonymného objednávateľa.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
