Prečo sa rodičia rozhodujú vyučovať deti doma? (Názory)
Domáce vzdelávanie funguje na Slovensku od roku 2008. V mnohých krajinách je bežným štandardom a na Slovensku sa dnes plnohodnotne vyrovná bežnému vzdelávaniu. Učiť sa doma neznamená byť zatvorený medzi štyrmi stenami. Pri takejto forme učenia sa využíva akékoľvek podnetné prostredie k rozvoju dieťaťa. Učiť sa je možné kdekoľvek a rodič, ktorý pozná svoje dieťa, mu k tomu vie poskytnúť vhodné podnety či už doma, v múzeu, na výstave, v knižnici alebo na potulkách prírodou.
Aj rodičia s mladšími deťmi myslia na vzdelanie svojej ratolesti už pred nástupom do škôlky či školy. Rozmýšľajú, akou cestou sa vydať, aby dokázali dieťaťu ponúknuť to najlepšie pre jeho rozvoj. V minulosti nebola okrem školskej výučby iná možnosť vzdelávania a možno práve preto vedia rodičia dnes oceniť, že majú na výber, akou cestou sa vydajú a aj samotný zákon im v tomto smere vychádza v ústrety.
Domoškoláci sú zapísaní v kmeňovej škole a na priebeh ich vzdelávania dohliada garant. Skúšky absolvujú 2 x do roka, podľa požiadaviek jednotlivých škôl. Na základe výsledkov skúšok im škola vydá vysvedčenie.
Na domáce vzdelávanie sa nazerá z rôznych pohľadov, stretáva sa s pochopením i odmietaním. Pozrime sa bližšie na jeho výhody i nevýhody.
Medzi výhody domáceho vyučovania patrí:
- prepojenie vedomostí s praktickým životom
- vďaka motivácii deti prirodzene napredujú a prejavujú záujem o nové vedomosti – učia sa s radosťou a sú zvedavé
- vyšší vzdelávací štandard
- deti nie sú známkované a netrpia pod vplyvom negatívneho hodnotenia
- podpora tvorivosti, kreativity a zvedavosti
- zmiešané kolektívy, v ktorých sa menšie deti učia dopredu to, čo sa učia tie väčšie
- rodina trávi viac času spolu, upevňuje sa puto medzi rodičmi a deťmi
- žiadna fixácia na rozvrh, tiež odpadá skoré ranné vstávanie či cestovanie
- sloboda v organizácii vzdelávania, deti sa môžu ponárať do tém, ktoré považujú za zaujímavé
- zážitkové učenie a výlety namiesto sedenia v škole
- menej stresu zo skúšania a školských pravidiel
- priestor pre individualitu dieťaťa a jeho potreby
- ochrana pred šikanou a negatívnym vplyvom spoločnosti
- výchova k zodpovednosti, k obhajobe vlastného názoru
- vedenie detí k hodnotám, zušľachťovanie charakteru
- priestor na sebarealizáciu
- domácnosť je prirodzené, bezpečné a zdravé prostredie pre rozvoj dieťaťa
Negatív domáceho vzdelávania je menej, ale nie je jednoduché ich prekonať. Patrí k nim napríklad výpadok jedného príjmu. Človek si musí niektoré veci odpustiť, ale mnohé výdavky si ušetrí, napríklad cestovné náklady, oblečenie do školy či družiny, pomôcky. Po určitom období sa niektoré matky zvyknú zamestnať na polovičný úväzok alebo pracujú z domu, nie je to však ľahká cesta, keď matke nezostane vôbec čas na samu seba a svoje potreby.
Niekedy musí druhý rodič pracovať viac a ostáva mu menej času a energie pre rodinu. Môže to viesť k napätiu v domácnosti. Sú však rodičia, ktorí sa uskromnia a zvládajú zabezpečiť chod domácnosti s jedným príjmom.
Domáce vyučovanie nevyhovuje úplne každému a nie každý rodič má vlohy na učenie detí. Rodičia sa neučili byť učiteľmi a často si musia nájsť svoj vlastný systém a postupy, čo môže trvať dlhšie obdobie. Z tejto frustrácie môže vzniknúť namiesto radosti z učenia trápenie.
Často sa za nevýhodu uvádza horšia socializácia, ale už na základe skúseností a príkladov vieme, že deti sa stretávajú s rovesníkmi buď na krúžkoch, vo vzdelávacej skupine alebo s kamarátmi vonku, pri rôznych aktivitách.
Názory rodičov s deťmi na domácom vzdelávaní
Za Epoch Times Slovensko sme sa opýtali pani Ľudmily Macejovej, matky dvoch detí na dôvody, kvôli ktorým sa rozhodli pre domáce vzdelávanie:
„U nás bolo tých dôvodov viac. Na domácom vzdelávaní máme možnosť „učiť sa“ podľa potrieb, záujmov a individuality dieťaťa. DV je pre nás efektívne – žiadne domáce úlohy, žiadne dochádzanie (bývame 15 km od mesta), učivo preberáme oveľa rýchlejšie. Ďalším faktorom je prístup k deťom – v škole je nerešpektujúci, autoritatívny, systém vôbec nereaguje na individualitu dieťaťa. Rozšírená šikana je tiež významným faktorom, ktorý nás ovplyvnil. A potom tak celkovo – pre deti je prirodzené hýbať sa, hrať sa, zvedavo všetko skúmať, nie sedieť nad knihami v škole s 20 rovesníkmi. Takisto nechceme naše deti vidieť len cez víkend, ale žiť s nimi tu a teraz. Úplne milujeme naše spoločné obedy každý deň, žijeme tak akosi viac spolu. Máme radi náš život mimo systém.“
Tinka Lopez nám napísala: „Na Slovensko sme sa presťahovali z Talianska aj s manželom, ktorý pochádza z Peru. Sme viacjazyčná rodina. Máme štyroch synov a všetci sú na domácom vzdelávaní. Ako rodičia sme chceli od vzdelávania viac ako ponúka náš systém. Viac v každej oblasti, len nie tej, ktorá sa týka výkonu. Veľmi sme zvažovali všetky možnosti, ktoré na Slovensku máme. Od priateľov aj od rodiny sme tiež mali informácie, čo ich deti v škole zažívajú. Ja som v detstve zažila obťažovanie od spolužiakov, šikanu vtedy nikto neriešil. Určitú váhu malo v našom rozhodovaní aj to, že sa na školách za tie roky veľa nezmenilo. Najdôležitejším faktorom pre nás však bolo, že sme chceli byť ako rodina spolu, dať priestor našim deťom rozvinúť svoje talenty a kreativitu. Umožniť im zážitkové vzdelávanie, ktorého chceme byť aktívnou súčasťou a mať väčšiu slobodu a voľnosť v tom, aké učebnice, metódy, postupy a zdroje na vzdelávanie použijeme. Vyhovuje nám byť v systéme len jednou nohou.“
Deti sa na domácom vzdelávaní ocitajú z rôznych dôvodov. Nie vždy je to z rozhodnutia rodičov. Niekedy sú k tomu donútení kvôli zdravotnému stavu dieťaťa, častému sťahovaniu, cestovaniu, či šikane. Školstvo má veľa mínusov, nezameriava sa na praktickú pripravenosť do života a nevie poskytnúť individuálny prístup k deťom vybočujúcim z priemeru. Má problém s podchytením šikany a na skutočný záujem o žiaka nezostáva učiteľom čas.
Svoj príbeh nám opísala aj Tina Murinová, ktorá svojho syna dala na domáce vzdelávanie kvôli šikane. Jej syn navštevoval Základnú školu v Petržalke a od prvého ročníka bol terčom šikany zo strany druhostupniarov, čoho bola aj osobne svedkom. Táto skúsenosť ho zlomila a bol vystrašený, preto sa rozhodla ho už viac do školy nedávať. Hneď potom, čo zostal doma a nemusel ísť viac do školy, sa upokojil, nebol v strese, a to je najlepšie pozitívum, čo im domáce vzdelávanie poskytlo.
„Syn sa mi chcel zabiť. Museli sme navštíviť psychiatrickú kliniku v Bratislave, kde sme boli týždeň. Zistili mu vyššie IQ a z toho prameniace nepochopenie deťmi. Keď som jeden deň prišla do školy, videla som na vlastné oči, ako ho štyria chlapci postavili ku stene a začali ho udierať do brucha. Nechcelo sa mi veriť, že tam nie je žiadny dozor, a keď som vyhľadala učiteľov, snažili sa celú situáciu zľahčovať a obracali to na syna, že to on je ten šikanátor. Často som ho chodila do školy kontrolovať, či je v bezpečí. Učitelia mali toho plné zuby a triedna učiteľka si na neho tiež kvôli tomu zasadla. Syn bol v koncoch a zdôveril sa mi, že si radšej ukončí život, akoby mal znášať takéto utrpenie. Nezostalo mi nič iné ako ho vybrať z druhého ročníka. Neviem si predstaviť, čo by nasledovalo, ak by som ho tam nechala naďalej.“
Pedagogička Zuzana Vráblová bola tiež rozhodnutá nevrátiť sa späť k učeniu v školskom systéme, v ktorom učila 5 rokov. Svoje dve dcéry učí doma štvrtý rok. Pôsobí ako garant a je sprievodkyňou vo vzdelávacích skupinách. V rozhovore pre Epoch Times opísala, ako funguje s deťmi na domácom vzdelávaní. V čom vidí pozitíva tejto formy vyučovania?
„Deti sú spoločenské, nemajú stres z nových kontaktov a majú priestor na sebarealizáciu. Moje deti neboli nikdy v žiadnom systéme, ani v škôlke, sú spontánne, otvorené a priame v komunikácii. Všeobecne sú deti v škole zachmúrené, nie sú v psychickej pohode, ale na domácom vyučovaní sú šťastné, láskavé, prejavujú odvahu, neboja sa spolupracovať v akejkoľvek skupine. Ďalej zvedavosť je alfa a omega celého vzdelávania, keď sa pýtajú, ja odpovedám. Máme k dispozícií viac pomôcok, rôzne encyklopédie, chodíme do knižníc, divadla, máme jednoducho voľnejší život plný zážitkov. Dôležité je samozrejme aj jedlo, kvalitná strava a dostatok spánku. Učím deti nezabudnúť na seba, nech sa vedia za seba postaviť a nech sa neponáhľajú, pretože na to nemajú dôvod. Majú čas na krúžky, na to, čo ich baví. Chodia na súťaže, na tanečnú, výtvarnú, filmový krúžok.zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní Vzdelávanie prebieha u nás aj vonku, v prírode, chodíme na rôzne exkurzie. Doma vzdelávané deti sú vyzreté vo svojich 14 rokoch, kladú relevantné otázky, vedia, čo chcú a idú si za tým. Neplávajú bezcieľne životom, sú to polohotoví dospeláci.“
O individuálnom vzdelávaní (tvz. domácom vzdelávaní, domácej škole alebo homeschoolingu) sa dočítate v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v § 24. Individuálne vzdelávanie bolo na Slovensku povolené na prvom stupni základnej školy od roku 2008. Školský zákon povolil od roku 2021 aj domáce vzdelávanie na druhom stupni základnej školy.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
