Pondelok 16. septembra, 2024
Odborná vedúca Svetovej zdravotníckej organizácie pre Covid-19 Maria Van Kerkhoveová počas tlačovej konferencie pri príležitosti 75. výročia založenia Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve 6. apríla 2023. (Foto: FABRICE COFFRINI/AFP via Getty Images)

WHO varuje pred novým nárastom COVIDu a vyzýva vlády, aby zvýšili mieru očkovania

Podľa predstaviteľov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa COVID-19 vracia. Tento týždeň varovali pred novými vlnami infekcií na celom svete a zároveň vyzvali vlády, aby spustili nové očkovacie kampane a presvedčili viac ľudí, aby sa dali zaočkovať.

„Predstava, že COVID je preč, je skutočná, ale vírus nie je preč,“ povedala Dr. Maria Van Kerkhoveová, odborná vedúca WHO pre COVID-19 na tlačovej konferencii v Ženeve 6. augusta. Kerkhoveová uviedla, že globálny systém dohľadu pre zdravie zistil, že počet infekcií vírusom SARS-CoV-2 narastá a že existuje riziko, že sa objavia potenciálne nebezpečnejšie nové varianty.

„Údaje z nášho sentinelového systému dohľadu v 84 krajinách uvádzajú, že percento pozitívnych testov na SARS-CoV-2 v priebehu niekoľkých týždňov stúpa,“ povedala. „Celkovo je pozitívnosť testov vyššia ako 10 percent, ale v jednotlivých regiónoch kolíše.“

V Európe, kde sa konajú olympijské hry v Paríži, je podľa Kerkhoveovej percento pozitívnych testov COVID-19 vyššie ako 20 %. Podľa úradu pre zdravie so sídlom v OSN bolo v Paríži pozitívne testovaných na vírus najmenej 40 olympijských športovcov.

Nedávny nárast sa zatiaľ neodrazil v údajoch, ktoré krajiny hlásia WHO a sú aktuálne k 21. júlu. Z údajov vyplýva, že počet prípadov sa od polovice apríla pohybuje v rozmedzí 30 000 až 40 000 týždenne (po sezónnom náraste v zimných mesiacoch, ktorý dosiahol až 382 000 prípadov týždenne).

Úmrtia na COVID-19 boli v posledných mesiacoch na najnižšej úrovni od vypuknutia pandémie, od apríla v rozmedzí 475 až 660 úmrtí týždenne v celosvetovom meradle, bez náznaku nárastu.

Kerkhoveová tiež varovala, že v súvislosti s tým, ako sa vírus SARS-CoV-2 šíri a vyvíja, existuje riziko, že sa objaví nová zmutovaná verzia, ktorá odolá detekcii a lekárskym zásahom vrátane vakcín. „Ak by sme mali variant, ktorý by bol závažnejší, potom je náchylnosť rizikových skupín obyvateľstva na vznik závažného ochorenia obrovská,“ povedala.

Kerkhoveová uviedla, že WHO nalieha na vlády na celom svete, aby začali kampane s cieľom presvedčiť viac svojich občanov, aby sa dali zaočkovať. Konkrétne povedala, že rizikové skupiny by mali dostať vakcínu aspoň raz za 12 mesiacov.

V súvislosti s očkovacími kampaňami sa objavili určité kontroverzie a obavy o účinnosť a bezpečnosť vakcín COVID-19, najmä preto, že sa objavili dôkazy o vedľajších účinkoch, ktoré neboli zistené pri testoch.

Zdravotnícki predstavitelia však naďalej tvrdia, že prínosy vakcín COVID-19 prevažujú nad ich rizikami.
Obavy týkajúce sa účinnosti vakcín sa sústreďujú na skutočnosť, že vírus neustále mutuje a že vývoj vakcín sa zameriava na varianty, ktoré môžu byť v čase zavedenia nových vakcín už na ústupe. V júni poradcovia Úradu pre kontrolu potravín a liečiv uviedli, že je čas aktualizovať receptúru vakcíny, ktorá sa bude široko používať na jeseň, zameranú na verziu vírusu s názvom JN.1.

Poradcovia zastávajú názor, že aj keď už koluje novší variant s názvom KP.2, JN.1 je materský variant, a preto je lepšie zamerať vakcíny naň, na rozdiel od novšej verzie, pretože je pravdepodobnejšie, že poskytne určitú skríženú ochranu proti rôznym subvariantom.

Na tlačovej konferencii v Ženeve Kerkhoveová zdôraznila, že dostupnosť vakcín sa za posledný rok znížila, keďže sa znížil počet výrobcov vakcín. „Som znepokojená,“ povedala Kerkhoveová a vyjadrila nádej, že nosové vakcíny COVID-19, ktoré sa stále vyvíjajú, budú rýchlo dokončené a zavedené do obehu.

Nosové vakcíny sa považujú za sľubné, pretože sú zamerané na vírus tam, kde sa prvýkrát dostane do tela, teda v nose a hrdle. Podľa Národného inštitútu zdravia, ktorý sponzoruje prvú skúšku skúmanej nosovej vakcíny na ľuďoch, by tak mohli poskytnúť silnejšiu a lokalizovanejšiu imunitu v mieste vstupu, čo by mohlo pomôcť pri obmedzení prenosu a znížení rizika vzniku nových variantov.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj