WHO pred dosiahnutím minimálneho konsenzu o pandemickej dohode: Boj proti „dezinformáciám“ už nie je témou
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila prvú principiálnu dohodu o možnej pandemickej dohode. Do utorka (15. 4.) sa majú vyjasniť ešte nevyjasnené podrobnosti. V súčasnom návrhu chýbajú kontroverzné pasáže, ako napríklad povinnosť bojovať proti tzv. dezinformáciám, čo je pre kritikov úspech.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá po odstúpení USA čelí výraznej strate finančných prostriedkov, môže oslavovať prestížny úspech. Ako v sobotu 12. apríla oznámila jedna z hlavných vyjednávačiek Anne-Claire Amprouová, členské štáty dosiahli principiálnu dohodu o možnej pandemickej dohode. V utorok (15. 4.) sa majú vyjasniť zostávajúce body a prijať konečné znenie.
V decembri 2021 sa členské štáty organizácie OSN rozhodli vypracovať medzinárodnú pandemickú dohodu. Jej cieľom je poučiť sa z pandémie koronavírusu a dohodnúť sa na mechanizmoch na zlepšenie spolupráce v prípade pandémie.
WHO považuje predbežnú dohodu za úspech
Návrh oznámený v sobotu (12. 4.) v podstate predstavuje minimálny konsenzus medzi členskými štátmi. Charakterom a obsahom sa v mnohých ohľadoch líši od predtým prerokúvaného návrhu zmluvy o pandémii. Ak sa do utorka podarí vyjasniť nevyriešené otázky, bude to znamenať predbežný konsenzus. Ten by nebol právne záväzný.
Konsenzus by predstavoval politické vyhlásenie o zámere, ktorého cieľom je pripraviť pôdu pre konečnú dohodu. Aby dohoda nadobudla platnosť, museli by ju ratifikovať signatárske štáty. Predchádzajúci návrh zmluvy o pandémii obsahoval komplexné, podrobnejšie a konkrétnejšie ustanovenia.
Dohoda sa v zásade zameriava na niekoľko kľúčových tém, ktoré boli aj predmetom rokovaní o pandemickej zmluve. Patrí medzi ne prenos technológií do rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín, ako aj prístup k vakcínam a ich distribúcia.
Obavy z možného narušenia suverenity pretrvávajú
Dohoda v zásade vylučuje aj niektoré otázky, ktoré vyvolávali podráždenie v súvislosti s predtým pripravovanými alebo diskutovanými návrhmi zmluvy o pandémii. V súčasnej dohode napríklad chýba pasáž, ako je článok 18, v ktorom sa signatárske štáty mali okrem iného zaviazať bojovať proti „dezinformáciám“.
V mnohých krajinách sa to vnímalo ako bianko šek na cenzúru a útok na slobodu prejavu. V súčasnej dohode sa už „dezinformácie“ v zásade nespomínajú. Nevenuje sa ani otázke „základných zdravotníckych služieb“. Sporným bodom bol aj ich rozsah. Najmä pravicovo-konzervatívne vlády nechceli akceptovať napríklad interrupcie ako „základné“ služby.
Aj keď by teraz dosiahnutá principiálna dohoda mohla zmierniť niektoré diskusie, v mnohých krajinách pretrvávajú obavy o národnú suverenitu. Zmluva o pandémii by WHO neposkytla žiadne zvrchované právomoci. Každý členský štát by tiež mohol pri príležitosti ratifikácie vyhlásiť výhrady alebo – podľa súčasnej koncepcie prvýkrát po dvoch rokoch – ju vypovedať.
Najmä vnútroštátne súdy však opakovane využili medzinárodné dohody, ako napríklad Parížsku dohodu o klíme z roku 2015, na obmedzenie rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov. Kritici sa teraz obávajú niečoho podobného v súvislosti s prípadnou pandemickou zmluvou.
Informačná politika na začiatku pandémie oddialila boj proti nej
Dohoda sa v zásade zameriava aj na vytvorenie multilaterálneho rámca na výmenu informácií o potenciálne pandemických patogénoch. V prípade pandémie koronavírusu čínsky režim niekoľko týždňov poskytoval nepresné informácie o povahe vírusu SARS-CoV-2.
WHO tieto informácie na začiatku nespochybnila, hoci skúsenosti z nečlenských štátov, ako napríklad z Taiwanu, vyvolali pochybnosti o informáciách poskytnutých čínskym režimom. To prispelo k oneskorenej medzinárodnej reakcii na šírenie nového koronavírusu. USA uviedli konanie WHO ako jeden z dôvodov svojho odstúpenia.
Zásadná dohoda, ktorá sa teraz dosiahla, ponecháva otvorené aj podrobnosti o konkrétnych mechanizmoch v oblastiach, ako je financovanie, logistika, výskum, vývoj a právne vykonávanie. Otvorené zostávajú aj otázky ako prístup k patogénom na účely výskumu.
Prenos technológií a prístup k vakcínam ako sporné otázky
Nedoriešené zostávajú najmä otázky, ako je typ a rozsah transferu technológií. Najmä tie krajiny, ktoré sú považované za významné farmaceutické centrá, ho chcú naďalej organizovať na dobrovoľnej báze a sú proti povinnostiam v tejto oblasti. Farmaceutické spoločnosti sú najmä proti pokusom o oslabenie patentovej ochrany vakcín a liekov.
Vo všeobecnosti zostáva spornou otázkou rozdelenie zdrojov v oblasti zdravotníctva medzi bohatšie a chudobnejšie krajiny. Počas pandémie koronavírusu sa opakovane kritizovalo, že bohaté krajiny si zabezpečili primárny prístup k vakcínam prostredníctvom skorých a predražených exkluzívnych zmlúv. Neskôr mali rozvojovým krajinám poskytnúť menej kvalitné prípravky, z ktorých niektoré boli blízko dátumu spotreby.
Niektoré štáty USA tiež podali žaloby proti čínskemu režimu. Obviňujú vedenie v Pekingu, že zatajovaním pravdy o povahe SARS-CoV-2 získalo čas na zhromažďovanie ochranných prostriedkov po celom svete. To v iných krajinách chýbalo.
WHO chce vytvoriť priestor na distribúciu prostredníctvom dohôd s farmaceutickými spoločnosťami
WHO okrem iného navrhuje organizovať časť výroby vakcín a časť nakupovať za znížené ceny. Farmaceutické spoločnosti však v tejto súvislosti nepovažujú záväzné dohody za účelné. Aj preto dohoda v zásade obsahuje len nezáväzné formulácie a vyhlásenia o zámere.
Záujmy sa v zásade rozchádzajú aj pokiaľ ide o priority, čo sa odráža aj v minimálnom konsenze, ktorý sa v súčasnosti vytvára. Priemyselné krajiny považujú za najnaliehavejšiu úlohu optimalizáciu systémov dohľadu nad výskytom chorôb.
Na druhej strane krajiny globálneho Juhu presadzujú spoločné úsilie o zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti a boj proti endemickým chorobám, ako je malária a tuberkulóza. Tento konflikt cieľov prispieva k tomu, že ani v oblasti prevencie pandémií sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť žiadne ďalekosiahle dohody.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
