Wales ukrýva najhlbšie položený hotel sveta: Ubytovanie v bridlicovej bani 420 metrov pod zemou
Blahodárnych chladných 10° Celzia je ideálna teplota pre energické zostupovanie do starej banskej šachty a následný zjazd najdlhšej podzemnej zipline (lanová šmýkačka) na svete – ako hovorí Mike Morris, manažér prevádzky Go Below Underground Adventures z Walesu.
Niekoľkokrát týždenne sa pripúta k bezpečnostnému lanu a absolvuje 419 metrov dlhý zostup do opustenej bridlicovej bane v blízkosti jazera Level, kde privádza hostí do najhlbších podzemných hotelových apartmánov na svete – všetky sú príjemne vyhriate.
„Aj počas veľmi chladného dňa je dole stále okolo 10 stupňov Celzia,“ hovorí Morris (33) pre Epoch Times, keď hovorí o jedinečnej podzemnej vlastnosti – tepelnej zotrvačnosti. “A keď je vonku teplo, dole je stále 10 až 12 stupňov – čo je pomerne príjemná teplota, možno trochu chladnejšia.“
Baňa sa nachádza v maličkej waleskej dedinke Tanygrisiau, blízko tichého, rustikálneho mestečka Blaenau Ffestiniog, známeho aj ako bridlicové hlavné mesto sveta. Ak tabule vo vašej starej základnej škole nepochádzali práve odtiaľto, je celkom dobre možné, že strecha vášho suseda áno.
Prvé ťažké stroje tu začali pracovať okolo roku 1860. Od tej doby v bani, známej ako Cwmorthin, ťažili rôzne bridlicové spoločnosti až do začiatku 90. rokov, kedy sa ťažba definitívne zastavila. Potom priestor prevzala agentúra pre dobrodružný turizmus, ktorá si ho prenajala.
V bani sa dodnes dajú nájsť starožitné plechovky a kúsky porcelánu – waleskí baníci totiž pili veľa čaju – roztrúsené po celom priestore. Nadšenci jaskyniarstva ako Morris a jeho kolegovia dnes s vášňou objavujú túto históriu – a chcú sa o ňu podeliť aj s návštevníkmi.
Za posledných 14 rokov sprevádzali klientov bridlicovými šachtami a práve z týchto expedícií vznikla v roku 2018 myšlienka Deep Sleep – najhlbšie ubytovanie na svete. Práve v najnižšom bode bane totiž sprievodcovia často počuli od hostí: „Nebolo by skvelé prespať priamo tu?“
„To nás priviedlo k myšlienke: viete čo, možno by o to mohol byť záujem,“ hovorí pán Morris so smiechom a dodáva, že to bola dosť veľká stávka. „Bolo by nepríjemné, keby sa to neoplatilo.“
Uskutočniť plán „vylepšeného kempovania“ na dne bane však bola obrovská logistická úloha. Dostať dole jednu chatku bol výkon sám o sebe – nakoniec však postavili hneď štyri útulné chatky, plne vybavené elektrinou, vodou a dokonca aj Wi-Fi.
Človek si môže len ťažko predstaviť, ako pri strmých výstupoch ťahali dole vybavenie – ako spúšťali drevo, chladničky, toalety a kuchynské drezy po kývajúcich sa lanových šmýkačkách z povrchu až na dno.
„Všetko muselo prejsť tou istou cestou, akou idú aj návštevníci, a to bola pravdepodobne najnáročnejšia časť,“ vysvetľuje Morris.
Nebolo to totiž len pár poschodí. Úrovne bane sú označené písmenami – „A“ označuje vstupnú úroveň a „G“, teda najnižší bod, je miesto, kde sa dnes nachádza hotel. V skutočnosti boli v minulosti pod touto úrovňou ešte hlbšie časti. Cwmorthin siahal až na úroveň „S“, ale kvôli zosuvom nestabilných tunelov a opakovanému zaplaveniu boli najhlbšie časti bane dávno uzavreté.
Ďalšou výzvou bolo udržať celý projekt v tajnosti, zatiaľ čo stavba prebiehala a hostia sa pohybovali v okolí bane. Potom prišla globálna pandémia, ktorá Deep Sleep na niekoľko rokov „uspala“, ale akonáhle sa prevádzka opäť rozbehla, všetko sa obrátilo k lepšiemu.
„Oficiálne sme otvorili koncom minulého roka,“ poznamenáva Morris. „Odvtedy je to obrovský úspech – telefón nám neprestáva zvoniť.“
Záujem je dokonca tak veľký, že spoločnosť Go Below rozšírila ponuku pobytov – namiesto sobotných nocí teraz ponúka prenocovanie v bani aj väčšinu piatkov.
Ak by ste chceli sami zažiť, aké to je, cesta do Deep Sleep by mohla vyzerať takto:
Prídete do Tanygrisiau nad zemou okolo piatej popoludní a stretnete sa s vedúcim výpravy, pretože, ako hovorí Morris: „Nemôžeme nechať ľudí pohybovať sa po bani na vlastnú päsť. Nie je to práve najbezpečnejšie prostredie – čo je súčasťou zábavy – ale znamená to, že s nimi musí ísť niekto z personálu.“
Cesta do bane rozhodne nie je pre slabé povahy, uisťuje. Očakáva sa aspoň základná fyzická zdatnosť.
Nasadíte si prilbu, postroj a – ako sa tu hovorí – wellingtonky (gumáky). A potom začne zostup.
Na trase je niekoľko prekážok, ktoré budete musieť prekonať – napríklad starý rozpadnutý most s čiernočiernou priepasťou pod ním, ktorú Morris opisuje ako „celkom desivú“.
Pod vami je viac ako 30 metrov hlboká jama, ale ako uisťuje Morris: „Po celý čas ste pripojení k bezpečnostnému systému, takže nehrozí, že by ste mohli spadnúť alebo sa zraniť.“
Denné kontroly trasy a týždenné profesionálne revízie zabezpečujú, že laná a karabíny spĺňajú všetky bezpečnostné normy. Celá trasa prešla odbornou banskú inšpekciou.
Na jednom úseku je potrebné balansovať pri prechode cez inštalované rúrky nad zatopenou časťou, než zostúpite „vodopádovým korytom“.
Náročná, ale odmeňujúca cesta k ubytovaniu trvá zvyčajne okolo 2,5 hodiny. Keď dorazíte na dno, privíta vás milý personál a dostanete šálku čaju na upokojenie.
„Privíta ich jeden z našich kolegov, ktorý tam bude skôr, aby sa uistil, že je všetko pekne vyhriate, pretože celé miesto má kúrenie,“ podotýka Morris. „Všetky izby sú vykurované.“
Ak vás výlet do bridlicovej bane Cwmorthin láka, Morris má jednu radu pre potenciálnych hostí: „Uistite sa, že viete, do čoho idete,“ hovorí. „Je to rozhodne trochu netradičné.“
Príbehy o tom, ako kedysi baníci žili v týchto hlbinách, zanechávajú v mnohých návštevníkoch zasnený výraz. Sprievodcovia sa snažia aspoň časť svojho nadšenia pre starý bridlicový lom odovzdať aj návštevníkom.
A čo si so sebou vziať?
„Určite si vezmite so sebou zmysel pre humor, pretože to bude zábavný výlet,“ tvrdí sprievodca. „A samozrejme aj dobrodružného ducha – a potom si to už proste užite.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
