Využite prekvapivé prínosy chôdze
Podľa štúdií môže pravidelná chôdza znižovať depresiu a smútok a zlepšovať funkcie imunitného systému.
Európu pretína starobylá sieť pútnických trás. Zbiehajú sa pri hrobe svätého Jakuba v severozápadnom Španielsku ako žily vedúce k srdcu. Tieto cesty sú známe ako Camino de Santiago alebo Svätojakubská cesta. Každý rok po nich putujú státisíce pútnikov, ktorí kráčajú po rovnakej pôde ako nespočetné generácie pred nimi. Tradícia siaha až do 9. storočia, keď boli tieto cesty prvýkrát vytýčené.
Tieto cesty počuli piesne a kroky nespočetných pútnikov v priebehu stáročí – toľko životných príbehov, toľko ciest, duchovných aj fyzických sa pretlo s Caminom a usadilo sa v jeho histórii ako prach. Pútnici na Camine nosia špeciálne pasy, ktoré si počas cesty plnia pečiatkami z historických miest pozdĺž trasy. Tieto pečiatky odrážajú nielen ich cestu, ale aj tváre, pohľady, skúsenosti a vnútorné vnuknutia, ktoré si z nej odnášajú.
Ľudia putujú po Camine z rôznych dôvodov. Niektorí vnímajú Svätojakubskú cestu ako osobnú výzvu. Iní hľadajú únik od každodenného života a túžia po hlbšom sebapoznaní či novom pohľade na vec. A niektorí kráčajú rovnakou cestou ako pútnici v stredoveku – pre duchovný rast a náboženskej oddanosti.
Necirkevnou americkou obdobou Camina je Appalačský chodník, ktorý sa tiahne 3500 kilometrov naprieč východnými Spojenými štátmi. Jeden z turistov, ktorý ho celý prešiel, známy pod prezývkou „Mosey“, pre Epoch Times povedal: „Jedným z dôvodov, prečo sa ľudia vydávajú na Appalačský chodník, je nejaká prehra, ktorú zažili, a chcú si dokázať, že niečo zvládnu. To (prejdenie celej trasy) vo mne stále vyvoláva pocit úspechu.“
Nech už sú motivácie chodcov akékoľvek, trvalá obľuba trás ako Camino alebo Appalačský chodník dokazuje hlboké prínosy niečoho tak jednoduchého, ako je chôdza. Aj tí z nás, ktorí sa nikdy nevydali po strmých, slnkom rozpálených chodníkoch Camina alebo drsných roklinách Appalačského chodníka, pravdepodobne zažili terapeutickú silu chôdze.
Keď vás ťaží nejaké rozhodnutie, problém či konflikt, vydajte sa na prechádzku, aby ste si vyčistili myseľ. Slnečné lúče jemne presvitajú cez mozaiku lístia nad cestou, vtáky ticho štebocú. Život sa spomalí. Rytmus vašich krokov vás upokojí a vaše myšlienky sa sústredia do jedného prúdu. A nejakým spôsobom, keď sa vrátite z prechádzky, ten vnútorný uzol sa uvoľnil – možno dokonca úplne zmizol. Práve ste zakúsili niektoré z mnohých prínosov chôdze.
Americký filozof Henry David Thoreau považoval chôdzu za takú nevyhnutnú pre svoje zdravie, že napísal: „Myslím, že si nemôžem zachovať zdravie a duševnú pohodu, ak nestrávim aspoň štyri hodiny denne – a zvyčajne viac – potulovaním sa po lesoch a poliach, úplne oslobodený od všetkých svetských záväzkov.“
Vedecký výskum potvrdzuje Thoreauovu intuitívnu predstavu o prínosoch chôdze. Štúdie ukázali, že chôdza môže znižovať depresiu, smútok a úzkosť. Niekedy stačí len desať minút chôdze k tomu, aby sa vám zlepšila nálada. Pretože chôdza zvyšuje prietok kyslíka v tele a zvyšuje hladinu adrenalínu a noradrenalínu, môže tiež pomôcť zvýšiť vašu energiu. Pravidelná chôdza navyše dlhodobo znižuje hladinu kortizolu, a tým zmierňuje účinky stresu. Výskumy takisto zistili, že chôdza podporuje kreativitu a jasnosť myslenia.
To všetko pomáha vysvetliť, prečo aj krátka prechádzka môže pomôcť pri riešení problémov, rozhodovaní a dilem. Okrem duševného zdravia však chôdza prospieva celému telu. Štúdia Harvardovej univerzity zistila, že ľudia, ktorí chodia svižne hodinu denne, môžu znížiť účinky génov podporujúcich obezitu až o polovicu. Chôdza tiež pravdepodobne znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka, zmierňuje bolesti kĺbov a zlepšuje imunitné funkcie. Jedna štúdia ukázala, že ľudia, ktorí chodili aspoň 20 minút päťkrát týždenne, boli chorí o 43 % menej často ako tí, ktorí cvičili len raz týždenne.
Mosey, veterán Appalačského chodníka, počas svojho niekoľkomesačného putovania zažil práve takéto fyzické a psychické účinky. Pre The Epoch Times povedal: „Trpím migrénami. Zvyčajne mám jednu alebo dve za mesiac. Počas celých piatich mesiacov, ktoré som strávil na túre, som nemal ani jednu migrénu. Je v tom určitá súvislosť. Je tam, ja neviem, také metafyzické spojenie so zemou (pri chôdzi).“
To, že kedysi bežná prax tichej, meditatívnej chôdze už dnes nie je taká samozrejmá, dokazuje trend na sociálnych sieťach s názvom „silent walking “ – alebo tichá chôdza. Znamená to jednoducho… chôdzu bez rušivých zvukov, ako sú hudba alebo podcasty, ktoré sa stali takou bežnou súčasťou nášho života. Je na tom niečo dosť smutno-komické – bežná aktivita, ktorá bola tisícky rokov prirodzenou súčasťou života, teraz dostáva zvláštny názov a rozruch na sociálnych sieťach. Každopádne aspoň tento trend podporuje niečo zdravé a prirodzené. Dokonca prispieva k jasnejšiemu mysleniu celej spoločnosti.
„Solvitur ambulando“ – „rieši sa chôdzou,“ povedal svätý Augustín v reakcii na Zenónov paradox, ktorý tvrdil, že pohyb je ilúziou. Zenónov argument sa môže zdať presvedčivý, ale zdravý rozum ukazuje márnosť jeho abstraktného uvažovania. Vieme, že pohyb je skutočný, pretože sa môžeme tešiť z prechádzky.
Ponaučením tu je, že konkrétna skúsenosť s realitou, ako je chôdza, môže niekedy priniesť viac múdrosti ako nekonečné hypotetické úvahy, ktoré sú odtrhnuté od skutočného života. Samozrejme, tento výrok krásne vystihuje všetky výhody a krásu chôdze opísanej vyššie. Niekedy je skutočným riešením našich dilem jednoducho obuť si topánky a vyraziť von.
Väčšie problémy si vyžadujú dlhšie prechádzky – aj preto sa ľudia vydávajú na niekoľkotýždňové púte, ako je Camino, so všetkými jeho vzostupmi a pádmi, skúškami a víťazstvami. Niektorí hovoria, že Camino je metaforou života. Možno práve v tom je skutočné tajomstvo sily chôdze: pripomína nám, že život je cesta. Po daždi vyjde slnko a na tých, ktorí stúpajú do strmých kopcov, čakajú dychberúce výhľady. A čo je možno najdôležitejšie, pripomína nám, aké dôležité je jednoducho klásť jednu nohu pred druhú.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
