Vysoká miera emigrácie: Nemecko opúšťajú najmä vysokokvalifikovaní ľudia
Dôvody pokračujúceho trendu emigrácie z Nemecka sú rôzne: od inflácie, cez politiku, až po hospodárske vyhliadky. V minulom roku opustilo krajinu vyše 80.000 nemeckých občanov.
Nemecko zažíva „výmenu obyvateľstva“. Pravdaže, nie je to výsledok sprisahania ani súčasť „veľkého plánu“ – a jej miera zostáva vo všeobecnosti zvládnuteľná. Trend je však jasný: zvýšené prisťahovalectvo do Nemecka v posledných rokoch bolo sprevádzané trvalo vysokou úrovňou emigrácie.
Hoci sa celkové migračné saldo stále udržiava v kladných číslach, 3,8 milióna nemeckých občanov už žije v zahraničí. Tento údaj prevzatý zo správy OECD zodpovedá podielu 5,1 % nemeckého obyvateľstva s trvalým pobytom. Ide o tretí najvyšší podiel v rámci celej OECD po Poľsku a Spojenom kráľovstve. V minulom roku dosiahla záporná čistá migrácia len medzi nemeckými občanmi 83 414 osôb, čo je najviac od roku 2016.
Emigrácia je vysoká aj medzi občanmi iných krajín
V Bundestagu opustilo Nemecko v minulom roku celkovo 268 167 ľudí. V porovnaní s tým, ročný rozsah emigrácie v 90. rokoch bol zväčša medzi 100 000 a 150 000 osobami.
Počet osôb, ktoré nie sú nemeckými štátnymi príslušníkmi a každoročne opúšťajú krajinu, je ešte vyšší – a tiež zostáva na vysokej úrovni. V minulom roku dosiahol počet cudzincov, ktorí opustili Nemecko výšku 935 516, čo je najvyšší počet od roku 2019 pred koronavírusom (961 258) – a opäť, minimálne do roku 2010 boli tieto počty výrazne nižšie. V rokoch 1990 až 2012 sa pohybovali v rozmedzí od necelých 500 000 do niečo vyše 600 000.
Príliš nízke mzdy a príliš vysoké dane znižujú atraktivitu návratu
Nemecko má v súčasnosti dvojitý problém: emigrácia je stále vysoká – a približne tri štvrtiny emigrantov majú akademický titul. Nemecko je zároveň pre zahraničných odborníkov stále menej atraktívne. Nie je isté, či nedávne snahy spolkovej vlády uľahčiť ich emigráciu dokážu čeliť tomuto trendu.
Koniec koncov, nie všetci ľudia, ktorí sa rozhodnú z Nemecka emigrovať, sa s Nemeckom rozlúčia natrvalo. Vyplýva to zo štúdie Spolkového inštitútu pre výskum obyvateľstva (BiB), ktorá bola predstavená v roku 2019. Podľa štúdie 58 % z viac ako 10 000 opýtaných emigrantov uviedlo ako dôvod „profesionálny rozvoj“ a „nové skúsenosti“.
V mnohých prípadoch zohrali úlohu aj súkromné dôvody, ako napríklad manželstvo alebo rodinné väzby v zahraničí. Výrazne vyšší čistý mesačný príjem (v porovnaní s priemerným príjmom okolo 1 186 EUR) je však pádnym argumentom pre trvalú emigráciu. V súlade s tým napríklad ekonómovia jasne uvádzajú, že mzdy v Nemecku by museli výrazne narásť, aby sa udržalo viac ľudí v krajine. Vyžadovalo by si to reformu daňových a odvodových zákonov, aby sa zabezpečili vyššie čisté príjmy pre ľudí pracujúcich v Nemecku.
Covidová politika zvýšila túžbu emigrovať ešte viac
V posledných rokoch sa však k ďalšej podpore emigrácie z Nemecka pridali aj iné faktory ako len vyhliadky na trhu práce. Patria k nim vysoké ceny energií a vysoká inflácia. Ako pre Wirtschaftswoche vysvetlil šéf jednej z emigračných agentúr Jochen Schuppener, do zahraničia neodchádzajú len dôchodcovia.
Mnohí z nich sa usadili v krajinách juhovýchodnej Ázie, ako je Thajsko, pretože ich dôchodky im tam zaručujú vyššiu kúpnu silu. Turecko a Grécko tiež patria medz ichi obľúbené miesta. Podľa Nemeckého zväzu dôchodcov (DRV) odchádza v súčasnosti do zahraničia približne 7% všetkých dôchodkov. To zodpovedá 1,71 miliónu poberateľov a nárastu o 37 % v porovnaní s obdobím spred 20 rokov.
Čoraz autoritárskejší, reštriktívnejší a ideologickejší prístup k politike však tiež spôsobuje, že čoraz viac ľudí opúšťa Nemecko. Napríklad šéf emigračnej agentúry Schuppener poukazuje na to, že covidová pandémia zvýšila počet jeho klientov. Mnohí totiž dúfali v nezávislejší život v zahraničí. Podľa časopisu Agrar heute približne 18 % nedávnych emigrantov výslovne vyjadrilo nespokojnosť so životom v Nemecku ako dôvod emigrácie.
Nemecko čelí aj silnej medzinárodnej konkurencii
Väčšina emigrantov do zahraničia pochádza zo spolkových krajín ako Severné Porýnie-Vestfálsko, Bádensko-Württembersko a Bavorsko. Najmä v južných spolkových krajinách zohráva úlohu blízkosť Rakúska a Švajčiarska, ktoré spolu s USA stále patria medzi tri najčastejšie cieľové krajiny. Vo východných spolkových krajinách je trend emigrácie o niečo menej výrazný. Poľsko a Česká republika už nepatria medzi najobľúbenejšie emigračné destinácie kvôli jazykovej bariére.
Klesajúci demografický trend a starnutie obyvateľstva bude musieť Nemecko vyvážiť prilákaním ľudí z krajín, kde je celková hospodárska situácia relatívne ešte menej priaznivá. Okrem toho je potrebné vytvoriť lepšiu perspektívu pre rodiny a prispôsobiť vzdelávací systém budúcnosti. Nemecko ako cieľová krajina pre zahraničných kvalifikovaných pracovníkov však konkuruje na medzinárodnej úrovni iným potenciálnym cieľovým krajinám.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
