Výskum emisií vypúšťaných do ovzdušia ukazuje, že realita je vážnejšia ako „konšpiračné teórie chemtrails“
Zástancovia konšpiračnej teórie chemtrails veria, že na oblohe v rámci tajného programu lietajú desiatky lietadiel, ktoré do ovzdušia zámerne vypúšťajú nebezpečné chemikálie.
Ak upustíme od nepodložených konšpirácií a pozrieme sa na aktuálnu leteckú dopravu, objavíme, že na oblohe po celom svete lieta denne okolo 100 000 lietadiel, ktoré produkujú veľké množstvo spalín.
Nie konšpiračné teórie, ale renomované inštitúcie skúmali mikroskopické zloženie leteckých stôp z komerčnej či vojenskej leteckej dopravy a zistili, že letecké motory vypúšťajú do ovzdušia množstvo škodlivých nanočastíc, ktoré vznikajú pri spaľovaní paliva a jeho rôznych syntetických prísad.
Tieto spaliny sú škodlivé nielen pre ľudský organizmus, ale vo veľkých množstvách môžu ovplyvniť aj počasie a klímu veľkých oblastí a celej planéty.
Kondenzačné stopy a nezanedbateľné množstvo nebezpečných látok
Výskumy renomovaných inštitúcií, napríklad z univerzity MIT v Bostone, americké NASA alebo z Vysokej školy technickej ETH v Zürichu, potvrdzujú, že okrem vodnej pary a oxidu uhličitého emitujú lietadlá nebezpečné oxidy síry, dusíka, sadze a uhlíkový prach. Vysoká škola ETH analyzovala zloženie týchto sadzí a zistila, že okrem iného obsahujú nebezpečné nanočastice kovov, ako sú bárium, chróm a hliník.
O aké množstvo splodín sa jedná? David Keith, profesor z Harvardu a azda najvýznamnejší odborník na klimatické inžinierstvo, nedávno uviedol, že každé komerčné lietadlo emituje v priemere asi 100 g oxidu síry za minútu. Podľa britskej BBC emituje letecká doprava prakticky rovnaké množstvo splodín ako množstvo oxidu uhličitého (CO2).
Keď si uvedomíme, že sa každý deň vo svete spotrebuje približne 350 miliónov litrov leteckého paliva (a toto množstvo bude pravdepodobne vyššie kvôli obtiažnej inšpekcii a kontrole armád), stuhne nám úsmev na tvári. Pre zaujímavosť, Spojené štáty spotrebujú polovicu z vyššie uvedeného celkového množstva.
Vo Veľkej Británii a ďalších západných krajinách majú stále povolené v malých lietadlách používať olovnaté palivo. V Spojených štátoch sa napríklad v lietadlách s piestovými motormi ročne spotrebujú stovky miliónov galónov benzínu s obsahom tetraethylolova.
To má za následok únik približne pol milióna kilogramov olova do životného prostredia. Malé lietadlá sú preto v Spojených štátoch zodpovedné za dve tretiny znečistenia olovom.
V tomto kontexte je dôležité zmieniť, že len 1 % svetovej populácie spôsobuje polovicu leteckých emisií. Túto skupinu tvoria práve najbohatší ľudia na svete, ktorí používajú najmä malé súkromné lietadlá.
O splodinách z lietadiel vieme už viac ako polstoročie
Oficiálne miesta si problém s leteckými splodinami určite uvedomujú. Napríklad v roku 1958 sa predstavitelia turistického mesta Palm Springs v Kalifornii sťažovali na americké letectvo, že vytvára „neznesiteľný šedý závoj na oblohe, ktorý zatieňuje slnečné svetlo“. Začiatkom 70. rokov 20. storočia americké štáty Illinois a New Jersey dokonca zažalovali letecké spoločnosti práve kvôli „znečisteniu ovzdušia“. Žiaľ, všetky tieto a ďalšie snahy vyšli nazmar.
Letecké biopalivá predstavujú aj mnohé riziká
Niektorí možno navrhujú, aby sme problém vyriešili prechodom na iný druh paliva, ale prejsť napríklad na tzv. biopalivá nie je vôbec jednoduché.
V roku 2018 boli biozložky súčasťou približne štyroch miliárd litrov leteckého paliva. To je však zanedbateľné percento v porovnaní s ich ročnou celosvetovou spotrebou, ktorá dosahuje sto a viac miliárd.
Vedci z britskej Kráľovskej spoločnosti nedávno zistili, že na splnenie cieľa „nulových emisií“ oxidu uhličitého (CO2) z lietania, by Veľká Británia musela venovať na produkciu rôznych biozložiek polovicu svojej poľnohospodárskej pôdy.
Podľa Rady pre výskum a inovácie v letectve (ACARE) by sa mal podiel biozložiek v leteckom palive do roku 2040 zvýšiť až na 40 %. Je tu však ďalší obrovský háčik.
Biopalivá síce redukujú oxid uhličitý či oxidy dusíka, ale asi sa nezaobídu bez pridania rôznych surfaktantov, nebezpečných hliníkových nanočastíc alebo uhlíkových nanotrubíc Zdraviu škodlivých splodín sa teda nezbavíme.
Je tiež treba venovať pozornosť tomu, že nebezpečné nanočastice vo vzduchu sú schopné preniknúť do našich orgánov a dokonca poškodiť či preprogramovať ľudskú DNA. Čo napr. potvrdili štúdie odborníkov okolo profesora Andrea Baccarelliho z Kolumbijskej univerzity v Spojených štátoch.
Letecké stopy ovplyvňujú počasie a klímu
Dôležité je tiež zdôrazniť, že splodiny z lietadiel prispievajú k formovaniu vysokých riasových (cirových) oblakov a môžu mať zásadný vplyv nielen na počasie (mimochodom, počasie ovplyvňujeme už viac ako pol storočia), ale aj na klímu. Potvrdili to štúdie vykonané po teroristickom útoku 11. septembra 2001 a po výbuchu islandskej sopky Eyjafjallajökull v roku 2010.
Obe udalosti totiž paralyzovali na istý čas leteckú dopravu a vedci počas výskumu zaznamenali zásadné zmeny teplôt a štruktúry oblakov.
Napríklad riasové oblaky, ktoré sa vytvorili zo stopy jedného výskumného lietadla, zostali na oblohe až 18 hodín a pri ich maxime dosiahli plochu viac ako 50 000 km2.
Vedci boli nútení priznať, že letecká doprava ovplyvňuje klímu a je zodpovedná za takzvané „náhodné“ klimatické inžinierstvo. To napríklad povedal aj popredný americký vedec z Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) Chuck Long.
Vyvstáva teda otázka, do akej miery doteraz ovplyvnila letecká doprava ľudské zdravie a celkovo našu planétu?
Pôvodný článok
