Pondelok 16. septembra, 2024
Dánsko. Ilustračný záber.
»

Druhá najšťastnejšia krajina na svete má paradoxne vysoký počet duševných porúch

Nová štúdia poukazuje na prekvapivo vysoký výskyt duševných porúch v krajine, kde obyvatelia patria už desať rokov medzi najšťastnejších na svete.

Špeciálna štúdia 

„Toto sa [v Dánsku] ešte nikdy neskúmalo,“ povedal pre denník The Epoch Times Dr. Lars Vedel Kessing, profesor psychiatrie na Kodaňskej univerzite v Dánsku a spoluautor štúdie.

Štúdia uverejnená nedávno v odbornom lekárskom časopise JAMA Psychiatry skúmala náhodnú vzorku 1,5 milióna obyvateľov Dánska v rokoch 1995 až 2018 a odhaduje, že neuveriteľných 82,6 % obyvateľov sa už niekedy v živote liečilo na duševnú poruchu, a to buď v nemocničnom zariadení, alebo u všeobecných lekárov či súkromných psychiatrov. Toto percento je výrazne vyššie, ako sa doteraz uvádzalo, čo poukazuje na väčšiu rozšírenosť a dosah duševných porúch na spoločnosť.

„Táto štúdia ukazuje, že duševné choroby nepostihujú iba niekoľkých ľudí, ale ide o väčšinu,“ povedal profesor Kessing. Výskum sa zameral aj na predpisovanie psychotropných liekov a zistil, že 70,4 % (pdf) populácie boli predpísané psychotropné lieky na liečbu porúch duševného zdravia.

Súvislosť medzi duševnými poruchami a socioekonomickými ukazovateľmi 

Dánska štúdia skúmala, ako môžu poruchy duševného zdravia ovplyvniť socioekonomické ukazovatele, a to analýzou integrovaných zdravotných a socioekonomických údajov o zamestnanosti, príjme a vzdelaní v jednotlivých krajinách.

U ľudí s diagnostikovanou duševnou poruchou sa preukázala  vyššia miera nezamestnanosti, nižšie príjmy a vyššiu pravdepodobnosť, že budú žiť sami. Úzkosť, depresia a poruchy nálady môžu sťažovať stabilné zamestnanie kvôli problémom so sústredením, dodržiavaním termínov alebo efektívnym zvládaním stresu.

Stres a vyhorenie môžu vyvolať problémy s duševným zdravím v Dánsku, rovnako ako v ktorejkoľvek inej krajine, bez ohľadu na to, či patrí medzi najšťastnejšie alebo nie – uviedol Dr. Kessing. Ľudia s duševnou chorobou sa často snažia získať prácu a udržať si ju, čo im často spôsobuje ďalší stres, čím sa začína začarovaný kruh.

Duševné choroby predstavujú pre ľudí usilujúcich sa o vyššie vzdelanie značnú výzvu.  Študenti bojujúci s duševnými poruchami čelia zvýšenému riziku slabých študijných výsledkov v dôsledku častých absencií a nižšej miery ukončenia štúdia, uvádza sa v štúdii z roku 2019 uverejnenej v časopise Australian Journal of Psychology.

Mnohé z prekážok vo vzdelávaní spojených s duševnou chorobou môžu pôsobiť ako bariéry brániace jednotlivcom plne využiť ich vzdelávací potenciál a vedú k dlhodobým dôsledkom pre ich budúcu kariéru a socioekonomické vyhliadky.

Prečo je potrebné destigmatizovať tému duševného zdravia

Zistenia dánskej štúdie majú ďalekosiahle dôsledky pre zdravotníkov, politikov a spoločnosť. Podľa autorov je to pripomienka, že treba uprednostňovať služby v oblasti duševného zdravia, znižovať stigmu, ktorá ich obklopuje a vytvárať podporné prostredie pre tých, ktorí s týmto problémom zápasia.

„Tieto údaje by mali povzbudiť spoločnosť, aby venovala energiu a úsilie výskumu duševných chorôb a ich vplyvu na život,“ povedal profesor Kessing a dodal, že ľudia s duševnými poruchami sú často negatívne hodnotení rodinou alebo nadriadenými a dochádza u nich k sebastigmatizácii.

Pre niektorých to znamená život v izolácii a nedostatok podpory a pochopenia zo strany rodiny a spoločnosti. Štúdia publikovaná v roku 2017 v časopise European Archives of Psychiatry and Clinical Neuroscience ukázala, ako môže byť sebestigmatizácia pre pacientov s duševnou chorobou prekážkou v zotavení. Pocity hanby a viny môžu duševne chorých jedincov zaťažovať a brániť im vo vyhľadaní potrebnej pomoci.

Ľudia postihnutí duševnými poruchami môžu nájsť podporu v tom, že sa za svoj stav nemusia hanbiť a že aj mnohí iní ľudia sa tiež niekedy v živote stretli s týmito problémami – povedal o výsledkoch štúdie Dr. Kessing.

„[Duševné choroby] sú častejšie, ako sme si mysleli. Ľudia nemusia žiť v strachu. Nie sú sami,“ uviedol výskumník a akademik.

Z anglického originálu preložili Ondřej Horecký a LS. Článok bol redakčne skrátený.

Prečítajte si aj