Vypočítaná hra? Peking stupňuje svoj obchodný boj s Trumpovou administratívou (Komentár)
Celková colná sadzba USA na čínsky tovar predstavuje od 11. apríla neuveriteľných 145 percent. Prezident Donald Trump je späť v Bielom dome necelé tri mesiace. Prečo teda clá voči Číne dosiahli takú bezprecedentnú úroveň?
Po prvé, Peking odmietol obmedziť tok fentanylu do Spojených štátov. Prekurzory používané na výrobu smrtiacej drogy už roky pochádzajú z Číny. Hoci čínsky režim mohol zasiahnuť a zastaviť tento vývoz, rozhodol sa tak neurobiť. Prečo?
Čínska komunistická strana (ČKS) využíva fentanyl ako vyjednávaciu mincu na nátlak voči Washingtonu. Trumpova administratíva sa však rozhodla, že už toho bolo dosť, a tak výrazne zvýšila colnú sadzbu na čínsky tovar. Clo vo výške 145 % zahŕňa predchádzajúcich 20 % v súvislosti s obchodovaním s fentanylom do Spojených štátov.
Po druhé, Peking doteraz odmietal rokovať s Washingtonom o recipročných clách. Dňa 2. apríla sa Trump odvolal na zákon o medzinárodných mimoriadnych hospodárskych právomociach (IEEPA), zákon z roku 1977, ktorý oprávňuje prezidenta zavádzať obchodné obmedzenia voči zahraničným krajinám, a zaviedol recipročné colné opatrenia voči desiatkam krajín, pričom čínsku recipročnú sadzbu stanovil na 34 %, čo nebolo najviac.
Tieto clá neboli zamýšľané ako konečné riešenie; namiesto toho slúžili ako nástroj na povzbudenie obchodných partnerov, aby zasadli k rokovaciemu stolu s cieľom odstrániť clá a necolné prekážky voči Spojeným štátom.
Väčšina krajín, na ktoré sa politika recipročných ciel zamerala, je v skutočnosti otvorená rokovaniam s Washingtonom. V príspevku z 9. apríla na svojej sociálnej platforme Truth uviedol Trump, že „viac ako 75 krajín“ kontaktovalo predstaviteľov USA, aby s nimi rokovalo o clách. Minister financií Scott Bessent pre Fox Business povedal, že Trump sa „bude priamo zúčastňovať na týchto rokovaniach“.
Trump sa stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom ako prvým zahraničným lídrom, ktorý sa s Trumpom priamo zapojil do obchodných rokovaní. Netanjahu súhlasil s odstránením obchodného deficitu Izraela so Spojenými štátmi, odstránením obchodných bariér a zrušením ciel na americký tovar.
Po tretie, hlavným dôvodom by mohol byť vzdor Pekingu. V reakcii na americké clá čínske ministerstvo obchodu vydalo vyhlásenie, že bude „bojovať až do konca“. ČKS 11. apríla odpovedala 125-percentnými clami na americký tovar. Okrem toho zakázala 12 americkým spoločnostiam vykonávať dovozno-vývozné obchody s Čínou a zaviedla nové kontroly vývozu siedmich prvkov vzácnych zemín.
Bessent predtým varoval obchodných partnerov USA: „Moja rada pre každú krajinu je, aby teraz nepodnikala odvetné opatrenia. Posaďte sa, prijmite to, uvidíme, ako to pôjde, pretože ak podniknete odvetné opatrenia, dôjde k eskalácii. Ak odvetné opatrenia neprijmete, toto je najvyššia méta.“
Tento vývoj ilustruje, ako ČKS opakovane odmietla základné obavy Washingtonu, odmietla pozvania na rokovania a zostala odhodlaná zaujať bojovný postoj „vlčieho bojovníka“ – čím riskuje plnohodnotnú obchodnú vojnu s Trumpovou administratívou.
Strategické myslenie Pekingu je podľa môjho názoru nasledovné:
Po prvé, Peking považuje Spojené štáty, najmä Trumpovu administratívu, za hlavnú prekážku pri dosahovaní svojich globálnych ambícií a verí, že táto administratíva chápe skutočnú povahu ČKS. V dôsledku toho je Peking odhodlaný narušiť, oslabiť a podkopať Trumpovo prezidentúru. Čínsky režim dúfa, že po štyroch rokoch, keď sa skončí Trumpovo funkčné obdobie, by nová americká administratíva mohla zaujať zmierlivejší prístup, čo by ČKS umožnilo primerane upraviť svoju stratégiu.
Po druhé, čínsky režim vsádza aj na domáce výzvy Spojených štátov. Americké hospodárstvo čelí inflačným tlakom a jeho hrubý štátny dlh presiahol 36 biliónov USD – ročné splátky úrokov teraz prevyšujú výdavky na obranu. Trumpova snaha o reindustrializáciu priniesla zmiešané výsledky a deficit tovarov dosiahol v roku 2024 rekordných 1,21 bilióna USD.
Medzitým sa Trumpova rozsiahla politika stretla s kritikou a výzvami – podmienkami, ktoré by podľa Pekingu mohli vážne obmedziť jeho vplyv.
Po tretie, Trumpova široko koncipovaná politika recipročných ciel má za cieľ obnoviť globálny hospodársky poriadok, odstrániť zakorenené obchodné normy a vyvinúť tlak dokonca aj na blízkych spojencov, čo by mohlo spôsobiť odcudzenie mnohých krajín. ČKS v tom vidí príležitosť na získanie podpory. Zdá sa, že verí, že zaujatie tvrdého postoja voči Spojeným štátom môže zmobilizovať ostatné krajiny do širšieho medzinárodného „jednotného frontu“ proti Washingtonu, oslabiť americký vplyv a ďalej izolovať Spojené štáty. Tento geopolitický hazard je však prinajlepšom nerealistický.
Peking nesprávne odhadol hospodársku silu Číny a zároveň podcenil Spojené štáty. Rozdiel v HDP medzi nimi sa zmenšil z 11,1 bilióna USD v roku 2007 na 5,9 bilióna USD v roku 2021. Od roku 2022 sa však rozdiel zväčšil a do roku 2024 dosiahol 10,3 bilióna USD. HDP Číny, ktorý v roku 2021 dosiahol vrchol na úrovni 75,3 % HDP USA, v roku 2024 klesol na 64,86 %, čo podnecuje reči o ekonomickom „vrchole“ Číny.
Hoci podľa oficiálnych čínskych údajov podiel USA na čínskom zahraničnom obchode klesol zo 14,2 % v roku 2017 na 11,2 % do roku 2023, zatiaľ čo podiel Číny na vývoze na svetových trhoch vzrástol z 12,8 % na 14,2 %, čo naznačuje ekonomickú odolnosť, tento trend nie je udržateľný. Prebytok obchodnej bilancie Číny prudko vzrástol a v roku 2024 dosiahol 992,2 miliardy USD, čo podnecuje medzinárodné obavy z problému nadmernej kapacity krajiny.
Medzitým Spojené štáty, najväčší spotrebiteľský trh na svete, doviezli v roku 2024 tovar v hodnote približne 3,29 bilióna USD – čo predstavuje približne 15 % celosvetového dovozu – napriek rekordnému obchodnému deficitu vo výške 1,21 bilióna USD, čo z nich robí ekonomiku, od ktorej si žiadna krajina nemôže dovoliť odpojiť sa.
Na tomto pozadí sa snaha ČKS o vytvorenie medzinárodnej koalície proti USA zdá byť absurdná. Keď sa Trumpa počas stretnutia s Netanjahuom opýtali, či by americké clá mohli pohnúť obchodných partnerov smerom k Číne, pokrčil plecami a povedal: „Nemám z toho obavy. Chcú byť v rukách USA.“ Nechcú byť v rukách Číňanov.
Hoci Spojené štáty majú svoje vlastné problémy, ktoré musia riešiť, ich hospodárske základy zostávajú pevné. Trumpove hospodárske reformy môžu byť z krátkodobého hľadiska ťažké, ale ich cieľom je podporiť dlhodobý rast. Naopak, čínska ekonomika od roku 2022 výrazne poklesla a vzhľadom na nepredvídateľnú politiku Pekingu sa bude pravdepodobne ešte viac zhoršovať. Obchodná vojna so Spojenými štátmi situáciu len zhorší.
Čínsky režim sa sústredil na zraniteľnosť Ameriky, pričom zanedbáva svoje vlastné kritické slabiny. Tým, že sa ČKS rozhodla eskalovať obchodný konflikt, nekoná strategicky – privoláva si katastrofu.
O autorovi: Wang He má magisterský titul z práva a histórie a študoval medzinárodné komunistické hnutie. Bol vysokoškolským pedagógom a vedúcim pracovníkom veľkej súkromnej firmy v Číne. Wang teraz žije v Severnej Amerike a od roku 2017 publikuje komentáre o aktuálnom dianí a politike v Číne.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa nutne zhodovať s názormi Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
