Výbor NR SR o čínskej baterkárni pri Šuranoch sa opäť neuskutočnil. Expert na geovedy upozorňuje na riziká výstavby
Výbor NR SR pre životné prostredie sa opäť neuskutočnil pre neúčasť koaličných poslancov, čo vyvolalo kritiku iniciatívy Chránime si naše, zastupujúcej 17 000 odporcov výstavby čínskej baterkárne v Šuranoch. Zástupcovia iniciatívy poukazujú na závažné ekologické riziká projektu, keďže závod má stáť v blízkosti významnej zásobárne pitnej vody. Geovedec Ján Koščo upozorňuje na možné znečistenie podzemných vôd a stratu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Minister životného prostredia Taraba už skôr prisľúbil, že proces EIA bude dôkladný a otvorený verejnosti, avšak doteraz neprebehol.
Výbor NR SR sa opäť neuskutočnil
Zástupcovia iniciatívy Chránime si naše (CHSN) sa v piatok (14. 2.) po druhýkrát dostavili na prerokovanie petície proti výstavbe čínskej baterkárne Gotion vo Výbore Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Schôdza výboru sa však opäť neuskutočnila. Opakoval sa rovnaký scenár ako v novembri. Opozícia prišla, no koaliční poslanci chýbali, čím zamedzili otvoreniu zasadania. Podľa iniciatívy tak opakovane odignorovali 17 000 občanov, ktorí podpísali petíciu proti výstavbe závodu.
„Ako zástupcovia iniciatívy Chránime si naše tu stojíme už druhýkrát a opäť zbytočne. Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nemohol zasadnúť, lebo niektorí koaliční poslanci ho znovu sabotovali. Správanie členov Výboru z radov koalície je výsmechom týmto 17 000 ľuďom do tváre. Je preto potrebné sa zamyslieť nad odovzdaním hlasu takýmto poslancom Národnej rady v ďalších parlamentných voľbách. Už dnes totiž hrubo ignorujú minimálne petičný zákon, podľa ktorého máme právo na prerokovanie našej petície.” povedal na bezprostrednej tlačovke zástupca iniciatívy Stanislav Guláš.
„V súvislosti s baterkárňou sme odhalili množstvo pochybení, nedostatkov, porušení a obchádzaní zákonov. Chemickú továreň – baterkáreň takéhoto rozsahu NIE JE MOŽNÉ za žiadnych okolností postaviť a prevádzkovať ekologicky,“ pripomína CHSN na svojom FB profile.
CHSN ešte predtým (12. 2.) na sociálnej sieti zdieľala časť videa, v ktorom minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v relácii TA3 sám priznal, že baterkárne predstavujú jeden z najšpinavších priemyslov na svete. Aby vyvrátil tvrdenia opozície, že pri novej prečerpávacej vodnej elektrárni Málinec, sa má stavať ďalšia baterkáreň, povedal: „Tá lokalita sa začala hľadať potom, čo práve tí, ktorí tam chodia z opozície púšťať tieto hysterické dezinformačné kampane voči najčistejšiemu zdroju elektrickej energie, aký existuje, a hovoria tam nonsens, že máme postaviť baterkárne, fyzické baterky plné lítia, najväčšej špiny, ktorá môže existovať pri výrobe, potom pri recyklácii, ktorá vydrží 10 rokov, pri tomto zariadení.“
Napriek tomu sa však minister Taraba proti výstavbe baterkárne pri Šuranoch nevyslovuje. „Veľmi dobre viete, že najjednoduchší spôsob, ako sa ten projekt (baterkáreň) dá nerealizovať, keď niekto ho chce nerealizovať, tak aby sa tak rozhodlo mesto Šurany,“ odkázal zástupcom iniciatívy bojujúcim proti výstavbe.
Poslanci mesta Šurany však 29. januára zmenu územného plánu odhlasovali.
Baterkáreň sa má stavať pri najväčšej zásobárni pitnej vody
Iniciatíva 21. novembra zverejnila odborné stanovisko odborníka v oblasti geológie a špecialistu na obnoviteľné zdroje energie Doc. Ing. Jána Košča, PhD, ktorý počas svojej kariéry pôsobil na oddelení obnoviteľných zdrojov energie Ústavu zemských zdrojov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Expert na geovedy v súvislosti s realizáciou plánovaného projektu upozornil na viaceré environmentálne a hydrogeologické riziká, pričom osobitnú pozornosť venuje vplyvu na podzemné vody, poľnohospodársku pôdu a geotermálny potenciál danej lokality.
„Už samotný fakt, že sa so samotnou výstavbou uvažuje v lokalite Šurian, ktorá je v blízkosti tzv. Žitného ostrova, najväčšej zásobárne podzemnej pitnej vody v rámci Európy, je povážlivý. Nielen z hľadiska spomínaného vodného zdroja, ale i z hľadiska toho, že bude zabraná poľnohospodárska pôda, tzv. černozem (BPEJ 0037002),“ poznamenal v úvode odborného dokumentu. Doplnil, že realizáciou tejto investície by Slovensko prišlo o cca 500 hektárov záberu u nás najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy.
Koščo zdôraznil, že dôležitým faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy, je aj to, že oblasť patrí medzi 27 oblastí na Slovensku s významným potenciálom pre rozvoj geotermálnej energie. Celkovo je v súčasnosti na Slovensku realizovaných zhruba 180 geotermálnych vrtov, pričom najviac sa ich nachádza práve v tejto oblasti Podunajskej panvy.
„Myslím si, že každý primerane vzdelaný človek je schopný si predstaviť, že výstavba takéhoto priemyselného objektu obnáša aj veľké riziko, že pri rôznej manipulácii so život a zdravie ohrozujúcimi látkami, aké sa budú v spomínanej „Baterkárni“ využívať, je možný únik týchto látok práve do podzemnej vody a jej kontamináciu, s možnosťou ďalšej kontaminácie vôd termálnych, nachádzajúcich sa taktiež v tejto oblasti,“ uviedol expert na geovedy a doplnil, že to predstavuje priamu hrozbu na zdravie obyvateľstva žijúceho nielen primárne v tejto oblasti.
Podľa slov odborníka nie je možné zaručiť absolútnu ochranu okolitého prostredia pred touto investíciou, čo znamená, že môže dôjsť k úniku veľmi nebezpečných látok, ako sú N-Metyl-2-pyrolidón, Fluorovodík (HF) a ďalšie, priamo ohrozujúcich zdravie ľudí.
Minister sľúbil posúdenie rizík, no zatiaľ neprebehlo
Minister Taraba v septembri ubezpečoval, že zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) baterkárne bude riadne posúdený. „Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil a preto odborne sa nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme,“ napísal na Facebooku.
Zároveň však dodal, že investíciu na Slovensko priniesla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) a má o nej najviac informácii.
„Nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná alebo aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí. Preto posudzovanie bude otvorené verejnosti, bude zákonné a v súlade s prísnymi zákonmi a aj smernicami Európskej únie,“ skonštatoval.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre plánovanú výstavbu baterkárne v Šuranoch je stále v štádiu riešenia. Napriek tomu, že mestské zastupiteľstvo v Šuranoch 29. januára 2025 schválilo zmenu územného plánu potrebnú pre tento projekt, proces EIA ešte nebol ukončený.
Podzemné vody – naše bohatstvo
Expert na geovedy Koščo pripomenul, že na území Slovenskej republiky sa podzemným vodám venuje zvýšená pozornosť, keďže predstavujú hlavný zdroj pitnej vody. „Napriek priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd je hlavnou nevýhodou ich značné nerovnomerné rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá zdokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd sa nachádzajú na západnom Slovensku (56%), kde sú viazané na kvartérne sedimenty Podunajskej nížiny a náplavy Váhu a jeho prítokov.“
Z posudku jednoznačne vyplýva, že oblasť, v ktorej sa plánuje výstavba baterkárne, je mimoriadne významnou s ohľadom na vysokú zásobu podzemnej vody a rovnako ide o dôležitú lokalitu s ohľadom na možnosť využívania energie termálnych vôd. Tieto oblasti je nevyhnutné chrániť pred nadmerným čerpaním podzemných vôd a ich znečistením, najmä v súvislosti s plánovanou výstavbou baterkárne. Významným faktorom na zváženie je i samotná úrodná pôda, ktorá by výstavbou projektu „padla za obeť”.
„Osobne si myslím, že i z hľadiska personálneho zabezpečenia výroby bude obrovský problém, viď. automobilky v Nitre a Trnave, ale nie len tam. Dnes sa oháňať tým, že sme zohnali zahraničnú investíciu kvôli vytvoreniu pracovných miest, je scestné,“ uzavrel odborník s tým, že už teraz u nás pracuje viac pracovníkov z krajín mimo EÚ ako je Srbsko, Moldavsko, či Ukrajina.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
