Vulkanická činnosť a jej účinok na koryto rieky Hron
Medzinárodný tím výskumníkov zo Slovenska, Austrálie a Rakúska vo svojom spoločnom výskume hľadal odpovede na otázky, aký je presný vek bazaltových sopiek v povodí rieky Hron a či mohli výlevy bazaltových láv presmerovať tok paleo-Hrona alebo spomaliť rýchlosť zahlbovania sa jeho koryta.
Pri aktivite bazaltových vulkánov prevažuje produkcia lávových prúdov. Tieto majú nízku viskozitu (sú riedke a tekuté), a tak sa často dostávajú aj do riečnych údolí vzdialených od centra vulkánu. To môže viesť k prehradeniu údolí, vzniku dočasných jazier a v niektorých prípadoch aj k presmerovaniu toku prehradenej rieky. Príklady takýchto udalostí sú známe z rôznych častí sveta a zrejme neboli výnimkou ani v relatívne nedávnej geologickej minulosti Slovenska.
„Bazaltový vulkanizmus predstavoval najmladšiu fázu vulkanickej činnosti na Slovensku. K výlevom bazaltových láv dochádzalo sporadicky od obdobia vrchného miocénu pred zhruba ôsmimi miliónmi rokov až do obdobia pleistocénu. V blízkosti obcí Ostrá Lúka a Nová Baňa (časť Brehy) sa zvyšky bazaltových lávovými prúdov vyskytujú v tesnej blízkosti údolia alebo koryta rieky Hron a je veľmi pravdepodobné, že v čase výlevov ovplyvňovali vývoj jej predchodcu, paleo-Hrona,“ konštatuje Roberta Prokešová z Geografického ústavu SAV, v. v. i. Bazaltový vulkán Putikov vŕšok pri Novej Bani je širšej verejnosti známy aj ako najmladšia sopka na Slovensku.
Tento prívlastok získala sopka vďaka tomu, že lávový prúd prekrýva sedimenty riečnej terasu, ktorú Hron uložil. Táto terasa leží nízko nad súčasným korytom rieky, preto sa predpokladal jej mladý vek, ktorý potvrdilo v roku 2005 aj datovanie sedimentov terasy luminiscenčnou metódou (OSL). Vek okolo 110-tisíc, získaný OSL datovaním, je však v rozpore s údajmi, ktoré poskytujú rádiometrické (K/Ar) metódy datovania samotných bazaltov, ktoré terasu prekrývajú. Tento vek bol viacerými opakovanými datovaniami stanovený na 400- až 450-tisíc rokov.
V najnovšej práci Prokešová et al. (2024), ktorá vznikla v rámci riešenia projektu VEGA 2/0052/21, vedci kombinovali výsledky nových numerických datovaní s analýzou kvantitatívnych topografických ukazovateľov, získaných špeciálnymi morfometrickými technikami z digitálneho modelu reliéfu. Zamerali sa predovšetkým na hľadanie topografických znakov indikujúcich prehradenie údolia paleo-Hrona v čase výlevov bazaltových láv.
Ich výsledky spochybňujú veľmi mladý vek (okolo 110-tisíc rokov) vulkánu Putikov vŕšok a naznačujú celkové spomalenie zarezávania sa koryta rieky Hron v oblasti stredoslovenských neovulkanitov v neskorom pleistocéne až holocéne, ku ktorému okrem dočasného prehradenia koryta Hrona prispeli aj ďalšie faktory, vrátane útlmu tektonickej aktivity a poklesu rýchlosti vertikálneho zdvihu územia. Výsledky poukazujú aj na možné zmeny trasy paleo-Hrona v období neskorého miocénu v dôsledku výlevov bazaltových láv v okolí Ostrej Lúky.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
