Vstúpi Kanada do EÚ? Diskusia o možnom 28. členovi naberá na obrátkach
Diskusiu vyvoláva zaujímavý návrh: Podľa nedávneho prieskumu je takmer polovica Kanaďanov tejto myšlienke naklonená. Je to však vôbec právne možné?
Myšlienka koluje na sociálnych sieťach. Teraz sa k návrhu, aby sa Kanada stala 28. členským štátom EÚ, vyjadrili prví európski politici. Podľa nedávno zverejneného prieskumu spoločnosti Abacus Data by takáto myšlienka našla odozvu aj medzi obyvateľmi tejto krajiny, ktorá leží výhradne na severoamerickom kontinente.
Podľa prieskumu by 46 % Kanaďanov podporilo vstup svojej krajiny do EÚ, čo je o jeden percentuálny bod viac, ako počet Britov, ktorí by koncom februára privítali návrat do Únie. Proti by sa vyjadrilo 29 % a štvrtina opýtaných nebola rozhodnutá.
Nemecký vicekancelár: EÚ by mala Kanade ponúknuť členstvo
Diskusia sa odohráva na pozadí sebavedomejšieho vystupovania USA v zahraničnej politike pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ten vyvolal značné pobúrenie zavedením ciel a opakovanými návrhmi, aby sa Kanada stala 51. štátom USA.
Obe strany sa v piatok 28. marca prvýkrát pokúsili o zmierlivejší tón. Nový kanadský premiér Mark Carney uviedol, že mal s Trumpom „veľmi konštruktívny“ telefonát, zatiaľ čo prezident USA označil rozhovor za „veľmi produktívny“. O deň skôr však Carney povedal, že Trump svojím správaním natrvalo zmenil bilaterálne vzťahy. „Nie je cesty späť“ – USA podľa neho „nie sú spoľahlivým partnerom“.
Trumpove clá zaťažujú aj vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou. K napätiu prispieva aj skutočnosť, že Spojené štáty pod Trumpovým vedením už nie sú ochotné bezvýhradne poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc vo vojne proti Rusku. Tú Kyjev naďalej dostáva z Bruselu aj z Ottawy. Kanada je navyše stálym účastníkom stretnutí takzvanej „koalície ochotných“ na podporu Ukrajiny, ktorú iniciovali Francúzsko a Veľká Británia.
Myšlienka vstupu Kanady do EÚ už medzitým vyvolala politické reakcie. Témou sa zaoberal aj bývalý nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel. Pre server The Pioneer uviedol: „Mali by sme pozvať Kanadu, aby sa stala členom Európskej únie […] Sú rovnako – alebo aj viac – európski ako niektoré členské štáty EÚ.“
Lotyšský politik: „Austrália predsa tiež spieva na Eurovízii“
Kanada je podľa Gabriela „mimoriadne dôležitá krajina“ a navyše „strategický prímorský štát v Arktíde“. Okrem Dánska, nečlenského Nórska a Fínska ich nie je mnoho. Dodal, že je potrebné „zhromažďovať spojencov“ – a to platí „aj pre dohody o voľnom obchode“.
S návrhom, aby sa Kanada pripojila k spoločenstvu štátov, prišiel aj lotyšský politik zo Strany zelených Mārtiņš Staķis. Na sieti X poukázal na ropné a plynové zásoby v tejto severoamerickej krajine – „a my potrebujeme energiu“. Francúzsko by podľa neho privítalo frankofónnu provinciu Quebec. A s nadsázkou dodal porovnanie: „Austrália sa už predsa tiež zúčastňuje na súťaži Eurovízia.“
Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhoová uviedla pre Euractiv, že sa cíti „poctená výsledkami takéhoto prieskumu“. Podľa nej ukazujú, aká je „EÚ atraktívna“ a že „veľká časť kanadských občanov si Európsku úniu a jej hodnoty váži“.
Môže sa Kanada stať „európskou“ len vlastnou vôľou?
Pinhoová však zároveň pripomenula, že podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii môžu o členstvo požiadať len európske štáty. Zmluva však pojem „európsky“ nijako nedefinuje – ani z geografického hľadiska. Sigmar Gabriel sa domnieva, že by sa pre takúto situáciu dali nájsť riešenia. „Nie je to predsa tak, že by to bolo nemysliteľné,“ poznamenal.
Dokument Komisie Európskych spoločenstiev z roku 1992 takisto ukazuje, že geografia nie je jediným faktorom, ktorý určuje, čo je „európska“ krajina. Už prijatý (južný) Cyprus sa nachádza geograficky na ázijskom kontinente a kandidátska krajina Turecko z 97 % tiež. Do EÚ navyše patria aj francúzske zámorské územia ako Réunion v Tichomorí alebo Saint-Martin v Karibiku – hoci nie sú súčasťou Schengenského priestoru.
Na druhej strane vtedajšie Európske spoločenstvo v roku 1987 zamietlo žiadosť Maroka o členstvo s odôvodnením, že Maroko nie je geograficky súčasťou Európy, hoci sa nachádza len 14 kilometrov od Španielska v Gibraltárskom prielive. V dokumente sa uvádza, že „geografické, historické a kultúrne prvky“ prispievajú k „európskej identite“.
„Spoločnú skúsenosť s blízkosťou, myšlienkami, hodnotami a historickou interakciou“ nemožno „zhrnúť do jednoduchého vzorca“. Definícia toho, čo je „európske“, preto záleží od „každej ďalšej generácie“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
