Všetky oči upreté na Paríž: Trump opäť na svetovej scéne, Viedeň ako miesto rusko-ukrajinských rokovaní?
Na znovuotvorení parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá bola v roku 2019 vážne poškodená, sa zúčastnilo 40 hláv zahraničných štátov. Na slávnosť do Francúzska pricestoval aj budúci prezident USA Donald Trump.
Zlé počasie spôsobilo, že v prípravách na slávnosť sa museli urobiť niektoré zmeny v plánoch. Nakoniec sa však Francúzsko dočkalo slávnostného znovuotvorenia katedrály Notre-Dame, ktorá bola vážne poškodená požiarom v roku 2019.
Pozornosť celého sveta sa však nesústredila len na znovuotvorenie katolíckeho biskupského chrámu v Paríži, ktorý bol dokončený v rokoch 1163 až 1345. S veľkým záujmom sa sledovalo aj prvé medzinárodné vystúpenie novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa po jeho volebnom víťazstve začiatkom novembra.
Pred znovuotvorením Notre-Dame Macron prijal Trumpa v Elyzejskom paláci
Trump bol okamžite jedným z najvyhľadávanejších partnerov popri oslavách, ktoré sa začali v sobotu 7. decembra. V nedeľu bola na programe prvá slávnostná bohoslužba od požiaru v apríli 2019. V predvečer slávnosti navštívil 47. novozvolený prezident USA v Elyzejskom paláci svojho náprotivka Emmanuela Macrona.
Na spoločnej tlačovej konferencii s Macronom Trump povedal, že je pre neho „cťou byť tu“. Poukázal na význam francúzskych emigrantov v USA, ktorých potomkovia sa dodnes tešia veľkej úcte ako „talentovaní, dynamickí ľudia“.
Macron zasa pripomenul dni požiaru Notre Dame a skutočnosť, že Trump bol v tom čase prezidentom. Vzdal hold jeho „solidarite a okamžitej reakcii“ tvárou v tvár požiaru. Novozvolený prezident USA spomenul „dobré časy“ a „spoločné úspechy“, ktoré Francúzsko a USA v minulosti dosiahli. Teraz je podľa neho opäť potrebné spolupracovať: „Svet sa trochu zbláznil, budeme o tom hovoriť.“
Nehammer ponúka Viedeň ako miesto rokovaní
Macron si dohodol aj krátke stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Zúčastnené strany neposkytli žiadne informácie o obsahu stretnutia. Ukrajinský prezident hovoril o „dobrom a konštruktívnom stretnutí“. Trump však počas volebnej kampane opakovane vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom.
Nie je presne isté, aký bude prístup amerického prezidenta a akú stratégiu zvolí na rokovania s Kremľom. Mnohé však nasvedčuje tomu, že sa usiluje o riešenie prímeria pripomínajúce situáciu v Kórei alebo na Cypre.
Ukrajina by akceptovala realitu kontroly Ruskej federácie nad časťou svojho pôvodného územia, pričom by si ponechala otvorenú možnosť zmeny štatútu diplomatickou cestou. Na oplátku by sa Kremeľ musel zaviazať, že nebude útočiť na ďalšie časti krajiny. Jednou zo sporných otázok bude snaha Kyjeva stať sa členom NATO. Zelenskyj to požaduje pre oblasti, ktoré má stále pod kontrolou.
Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer naznačil, že snaha o skorý začiatok mierových rokovaní získava podporu v EÚ. Ukrajinskej hlave štátu Zelenskému predložil ponuku využiť Viedeň ako možné miesto mierových rokovaní.
Trumpova návšteva Notre-Dame ako posolstvo: „Amerika a Západ sú späť“?
Okrem Macrona a Zelenského sa o rozhovory so zvoleným prezidentom USA usiloval aj princ William z Windsoru. Ten chcel hovoriť o tradične blízkych vzťahoch medzi USA a Spojeným kráľovstvom.
Komentátor David Marcus na stanici Fox News hovorí o „triumfálnom návrate“ Donalda Trumpa na svetovú scénu. Skutočnosť, že Trump osobitne pricestoval na znovuotvorenie Notre Dame, miesta s takým historickým významom pre Západ, ukazuje, že „Amerika a Západ sú späť“.
Odchádzajúcu vládu USA zastupovala prvá dáma Jill Bidenová. Na bezpečnostný perimeter, ktorý obklopuje celý ostrov Île de la Cité, dohliadalo viac ako 6 000 policajtov a žandárov. Obchody v štvrti Notre-Dame zostávajú zatvorené. Riečna doprava bola zrušená. V prevádzke je aj systém proti dronom, ktorý má chrániť znovuotvorenie a jeho hostí pred možným terorizmom.
Pápež František „nechcel na seba upozorniť“
Približne o 19.00 hod. parížsky arcibiskup Laurent Ulrich symbolicky zaklopal na dvere katedrály, čím dal najavo skutočné znovuotvorenie, po ktorom nasledovala dvojhodinová slávnosť.
Hlava katolíckej cirkvi, pápež František, sa napriek pozvaniu nezúčastnil. Zaslal však pozdravné posolstvo, ktoré počas otvorenia prečítal rektor katedrály, páter Olivier Ribadeau Dumas. Pontifik o týždeň pricestuje do Ajaccia na Korzike, kde sa okrem iného stretne aj s prezidentom Macronom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
