Vplyv počasia na obnoviteľné zdroje energie alebo čo je to Dunkelflaute
Nemecko s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe čelí kvôli nepriaznivému počasiu výkyvom vo výrobe energie. Tento problém sa označuje nemeckým termínom „dunkelflaute“.
Dunkelflaute nastáva vtedy, keď poveternostné podmienky spôsobia, že veterné a solárne zariadenia vyrábajú málo energie alebo nevyrábajú žiadnu energiu. Ide predovšetkým o prípad hustej oblačnosti a bezvetria, ktoré pretrváva dlhšie ako jeden deň.
Energetická poradenská spoločnosť Aurora vo svojej analýze z roku 2021 zistila, že ak Nemecko plne prejde na obnoviteľné zdroje energie, krajina by mohla kvôli zlému počasiu ročne prísť až o 10 gigawattov elektrickej energie, čo zodpovedá približne 10 konvenčným jadrovým reaktorom.
Už v budúcom roku by sa malo 40 % až 45 % celkovej energie Nemecka generovať práve z obnoviteľných zdrojov.
Pokles výroby energie, napríklad z veterných elektrární, na ktoré Nemecko vsádza najviac, môže byť kvôli nepriaznivému vetru v Nemecku celkom zásadný.
Nemci riešia časté výkyvy produkcie elektriny z veterných elektrární
V rokoch 2019 až 2023 vykazovali nemecké veterné elektrárne značnú nerovnomernosť výkonu v jednotlivých ročných obdobiach, pričom v prvom štvrťroku vyrobili v priemere 14,16 TWh elektriny, čo predstavovalo približne 28,4 % celkovej výroby elektriny v Nemecku. V druhom štvrťroku potom produkcia elektriny z veterných elektrární kvôli nepriaznivému vetru poklesla v priemere na 7,87 TWh (19 %) a v treťom štvrťroku až na 7 TWh (16,3 %), pričom vo štvrtom štvrťroku sa zvýšila na 12,8 TWh (27,5 %).
Podľa agentúry Reuters sa tieto poklesy absolútnej a relatívnej výroby veternej energie zaznamenávajú aj napriek tomu, že sa ich celková kapacita zvýšila od roku 2018 do roku 2022 o 13 %. Tieto straty energie sa potom kompenzujú predovšetkým elektrinou vyrobenou v uhoľných elektrárňach.
Podobné výkyvy vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov v dôsledku nepriaznivého počasia nie sú ojedinelé.
Keď vietor nefúka vo Veľkej Británii či v Austrálii
V roku 2021 počas letného a jesenného obdobia väčšina európskych krajín zažila tzv. veterné sucho, keď sa rýchlosť vetra v mnohých častiach Európy spomalila o 15 % v porovnaní s ročným priemerom predchádzajúcich rokov.
Vo Veľkej Británii sa podiel elektriny z veterných elektrární na celkovej výrobe znížil z 18 % v septembri 2020 na iba 2 % v septembri 2021. Aby Veľká Británia túto stratu nahradila, musela obnoviť ťažbu uhlia.
Podobná situácia sa prihodila tento rok v Austrálii. Podľa austrálskej agentúry Financial Review „veterné sucho“ spôsobilo, že v období od apríla do júna tohto roka sa produkcia uhlia zvýšila o 6,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Energetická poradenská spoločnosť Globa-ROAM vypočítala, že výroba elektriny z veterných elektrární v Austrálii zostala v tomto období prakticky rovnaká ako v roku 2021. Pritom sa kapacita veternej energie zvýšila o 2 500 megawattov.
Niektorí odborníci predpovedajú v budúcnosti menej vetra
Podľa výskumu zverejneného Yaleovou univerzitou, sa v rokoch 1978 až 2010 rýchlosť vetra znížila o 2,3 % v každom desaťročí. Podľa klimatického panelu IPCC sa očakáva, že priemerná rýchlosť vetra do roku 2100 klesne o ďalších 10 %.
Hannah Bloomfiledová, výskumníčka z Bristolskej univerzity tvrdí, že aj malé zmeny rýchlosti vetra povedú k oveľa väčším zmenám vo výrobe elektriny z veterných elektrární.
Samozrejme, účinnosť solárnych elektrární závisí aj od vplyvu počasia, či už ide o mraky, dážď, sneh alebo teplo. Pri zamračenej oblohe môže účinnosť solárnych panelov klesnúť až na štvrtinu ich bežnej výroby elektriny.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
