Poslanci Smeru obvinili I. Korčoka z porušenia volebného moratória
Aj keď volebné moratórium prináša dočasnú pauzu vo verejnej kampani, neznamená to, že politická scéna zaspí. Súčasný dohľad nad dodržiavaním pravidiel a potenciálne porušenia moratória sú terčom pozornosti. Štátna komisia pre voľby, zložená z viacerých nezávislých členov a zástupcov politických strán, zohráva kľúčovú úlohu v hodnotení a riešení sťažností týkajúcich sa možných nedostatkov v kampani. Sankcie za porušenie pravidiel sú jasne stanovené, aby sa zabezpečilo dodržiavanie volebných noriem a integritu volebného procesu.
Poslanci Smeru tvrdia, že I. Korčok porušil moratórium
Poslanci Smeru-SD Ján Mažgút a Richard Glück zverejnili na stránke veci-verejné.sk investigatívne video, ktorým poukazujú na údajné porušenie volebného moratória I. Korčokom v časopise „týždeň”. Časopis podľa nich propaguje jediného kandidáta I. Korčoka za peniaze. Naviac, keďže sa dostal na pulty predajne až v čase moratória, čo potvrdila aj „pani pri okienku”, došlo podľa nich k porušeniu volebného moratória. Hoci vo videu sami zhodnotili, že na základe údajov na výtlačku bol časopis vydaný ešte pred začatím moratória.
„Je to evidentné porušenie zákona, evidentné porušenie moratória,” povedal vo videu J. Mažgút a s R. Glückom sa zhodli, že podajú podnet na Ústrednú volebnú komisiu. Naviac uviedli, že nenašli ani objednávateľa, kto platí inzerciu.
Eugen Korda z časopisu Týždeň sa vyjadril k hypotézam politikov takto: „Redakcia venovala profilu tohto prezidentského kandidáta veľký priestor, keďže ho dlhodobo odporúča voliť, ale nebola to platená reklama, ako obaja páni s istotou predpokladajú. Slobodné médiá fungujú inak, nepíšu podľa platenej objednávky, ale podľa svojho presvedčenia. Kampaň pána Korčoka s tým nemá nič spoločné. Ak si to obaja nevedia predstaviť, prezrádzajú čosi podstatné o sebe.”
Epoch Times Slovensko požiadalo o vyjadrenie Ivana Korčoka. Do času zverejnenia článku sme odpoveď neobdržali.
I. Korčok podal podnet na prešetrenie volebnej kampane P. Pellegriniho
Kandidát na prezidenta SR môže na svoju volebnú kampaň minúť maximálne 500 000 eur pre obidve kolá volieb dokopy. Volebnú kampaň pred volebným moratóriom a transparentné účty sleduje, kontroluje a o podaniach rozhoduje Ministerstvo vnútra. Štátna komisia je v tomto prípade odvolacím orgánom, ktorý poskytuje rady a usmernenia kandidátom aj voličom.
„Prišli k nám nejaké podania, s ktorými sa zaoberáme, ktoré riešime v súlade so správnym poriadkom. Preskúmanie ako aj pri volebnom moratóriu podlieha zákonu o správnom konaní,“ vysvetlila E. Chmelová a dodala, že v tomto administratívnom konaní musia dať priestor na vyjadrenie tomu, kto podáva podnet, aj tomu, proti komu podnet smeruje.
I. Korčok už tiež podal takýto podnet na prešetrenie porušenia pravidiel volebnej kampane. Dôvodom mal byť časopis Extra Plus Premium, ktorý dostali ľudia zdarma do poštových schránok, pričom propaguje P. Pellegriniho a očierňuje I. Korčoka.
„Podávam preto podnet na prešetrenie porušenia zákona číslo 181 z roku 2014, konkrétne paragrafu 2. Celý časopis je venovaný na jednej strane oslave prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho a na druhej strane konšpiráciám a dezinformáciám, ktoré sa týkajú mojej osoby,“ povedal Korčok na tlačovej besede. Korčok je presvedčený, že časopis porušuje zákaz iných subjektov viesť volebnú kampaň. Toto podanie ministerstvo vnútra ešte prešetruje.
P. Pellegrini odmieta spojitosť s bezplatnou distribúciou časopisu Extra plus do schránok. V relácií Na telo na TV Markíza dostal otázku, či bol časopis, na ktorého titulnej stránke je P. Pellegrini, distribuovaný z čistej lásky k nemu, keď sa o ňom hovorí pekne a zároveň o I. Korčokovi negatívne. Peter Pellegrini na otázku odpovedal: „To sa musíte opýtať ich, že aké sú ich pohnútky, ja som im len dal rozhovor, ako som dal aj všetkým ostatným.”
Volebné moratórium
Prvé moratórium sa skončilo v sobotu o 22:30. Čaká nás ešte druhé kolo prezidentských volieb, a tak si volebné moratórium čoskoro zopakujeme. Počas neho nemôžu kandidáti na prezidenta viesť volebnú kampaň.
„Rovnako nesmú zverejňovať ani oni, ani nikto iný prieskumy verejnej mienky. Čiže počas moratória je naozaj takzvané volebné ticho. Nesmie sa vysielať ani politická reklama, ani nejaké aktivity pri stretnutí s občanmi a tak ďalej,“ informoval politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Moratórium trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb a ako sme videli aj počas posledných volieb, trvanie moratória sa predlžuje, ak hoci len v jednom z volebných okrskov nastane situácia, ktorá spôsobí predĺženie otvorenia volebnej miestnosti.
„Od stredy polnoci (pozn. red. pred sobotňajšími voľbami) platí zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky, platí zákaz vykonávania akýchkoľvek propagačných aktivít platenej volebnej kampane v prospech alebo v neprospech a zákaz uverejňovania informácií o týchto kandidátoch vo všetkych verejných prostriedkoch,” uviedla Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán.
Statusy na sociálnych sieťach ani billboardy nie sú porušením moratória
„Pokiaľ ide o sociálne siete, tam rozlišujeme. Platená je politická reklama, ktorá je volebnou kampaňou alebo neplatená komunikácia na sociálnych sieťach, ktorá pokiaľ je neplatená, tak sa nepovažuje za volebnú kampaň,“ objasnila E. Chmelová. Komentáre, statusy, či bežná komunikácia na sociálnych sieťach nebudú predstavovať porušenie moratória, ak ich kandidát nepromuje. V preklade, ak za ich zobrazovanie neplatí.
Riaditeľka odboru volieb priblížila, že ani reportáž v televízii, ako nejaký konkrétny kandidát vhadzuje volebný lístok do urny, nie je porušením volebného moratória, pokiaľ sa tým spravodajským vysielaním nepropaguje samotný kandidát, ale ide skôr o výzvu občanov k voľbám všeobecne.
Moratórium sa nevzťahuje ani na volebné plagáty vylepené počas volebnej kampane. Kandidáti ich tak nemusia odstrániť pred začiatkom moratória, čo je práve pri prezidentských voľbách praktické, keďže v druhom kole začína kampaň akoby „nanovo”. V čase volebného moratória by nemali byť poskytované nové informácie, nečakané útoky spolukandidátov. Jedným z argumentov, prečo sa volebné moratórium zachovalo, je podľa slov E. Chmelovej to, aby sa zabránilo nečakaným atakom a aby mal kandidát priestor na svoju obranu.
Porušenie volebného moratória posudzuje Štátna komisia pre voľby
Volebné moratórium je najcitlivejšou záležitosťou vo voľbách, a preto táto kompetencia bola udelená Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán (štátna komisia pre voľby) ako nezávislému orgánu na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia má 14 členov. Desiatich z nich delegujú do štátnej komisie politické strany, ktoré v posledných voľbách získali zastúpenie v NR SR, a to úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov. Ďalších 4 členov štátnej komisie delegujú: predseda Ústavného súdu SR, predseda Najvyššieho správneho súdu SR, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Ak vznikne podozrenie z porušenia moratória, občan môže podať podnet práve na tento orgán. Rozhodnutie štátna volebná komisia však neurobí okamžite. Posudzovanie, či došlo k porušeniu volebného moratória alebo nie, je súčasťou normálneho správneho konania, ktoré rieši priamo štátna komisia pre voľby.
Sankciou sú finančné pokuty, ktoré sú odrádzajúce. Napadnutie výsledku volieb na Ústavnom súde je vyšší postih, ku ktorému sa pristupuje až vtedy, ak rozsah porušenia moratória dosiahol taký rozmer, že by mohol ovplyvniť výsledky volieb.
