Česko a Poľsko vyzývajú EÚ, aby urobila viac proti nelegálnemu prisťahovalectvu
Český premiér Petr Fiala a jeho poľský náprotivok Donald Tusk 9. októbra na stretnutí v Prahe spoločne vyhlásili, že Európska únia musí urobiť viac v boji proti nelegálnej imigrácii. Zároveň odsúdili prax obnovovania hraničných kontrol medzi 27 členskými štátmi.
Fiala: Reformy azylového systému EÚ sú nedostatočné
„Zhodli sme sa, že musíme urobiť viac,“ povedal Fiala. Zároveň kritizoval komplexné reformy azylového systému EÚ prijaté krajinami EÚ v máji 2024 ako „nedostatočné“. Mali by byť podľa neho prísnejšie. Maďarsko a Poľsko, ktoré sa dlhodobo stavajú proti akejkoľvek povinnosti krajín prijímať nelegálnych migrantov alebo znášať náklady na nich, hlasovali proti balíku, ale nedokázali ho zablokovať. Česká republika sa zdržala hlasovania.
„Sme tiež proti opätovnému zavedeniu dlhodobých hraničných kontrol na vnútorných hraniciach Európskej únie,“ pokračoval Fiala. Tusk zopakoval tento názor a povedal: „Úlohou EÚ je chrániť svoje vonkajšie hranice a minimalizovať nelegálnu migráciu namiesto vytvárania vnútorných hraníc alebo hľadania mechanizmov na posúvanie skupín nelegálnych migrantov sem a tam v rámci Európy.“
Poľský predseda vlády, uviedol, že v sobotu 12. októbra predstaví svoj dlhodobý plán riadenia migrácie na úrovni EÚ. Tusk zdôraznil predovšetkým migračný tlak na poľsko-bieloruskej hranici. Obvinil z toho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol, že „tisíce poľských vojakov, policajtov a pohraničníkov sa každý deň zapájajú do bojov na hraniciach“. Situácia pripomína „vojnovú krajinu“.
Zosilnené hraničné kontroly
Nelegálne prisťahovalectvo dominovalo júnovým voľbám do Európskeho parlamentu a ovplyvnilo aj nedávne krajinské voľby vo východnom Nemecku. Nemecká vláda minulý mesiac oznámila, že po sérii extrémistických útokov nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl sprísni hraničné kontroly v celej krajine.
Kontroly na hraniciach s Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Belgickom a Dánskom sa zaviedli od 16. septembra. „Posilňujeme našu vnútornú bezpečnosť prostredníctvom konkrétnych opatrení a pokračujeme v zásahu proti nelegálnej migrácii,“ uviedla nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.
Podľa pravidiel Európskej únie môžu krajiny schengenského priestoru, do ktorého patria všetky krajiny EÚ okrem Cypru a Írska, zaviesť hraničné kontroly len ako poslednú možnosť na odvrátenie ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku.
V októbri 2023 Nemecko oznámilo dočasné kontroly na hraniciach s Poľskom, Českou republikou a Švajčiarskom s cieľom účinnejšie bojovať proti prevádzačstvu a obmedziť nelegálne prisťahovalectvo. To viedlo k roztržke medzi Berlínom a Varšavou. Tusk minulý mesiac zrušil cestu do Nemecka, kde si mal v Postupime prevziať ocenenie.
Vzťahy medzi Varšavou a Berlínom sa spočiatku zlepšovali, odkedy sa Tusk a jeho proeurópska koalícia dostali k moci v decembri 2023. Neochota Nemecka spoločne financovať obranu EÚ a posilnenie východnej hranice však v Poľsku vyvolali frustráciu.
Poľsko od roku 2021 čelí migračnej kríze v dôsledku svojej geografickej polohy na východnej hranici bloku. V septembri Tusk uviedol, že Poľsko nepotrebuje prísnejšie kontroly na svojej západnej hranici s Nemeckom, ale skôr väčšiu angažovanosť Berlína a ostatných pri zabezpečovaní vonkajších hraníc EÚ.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
