Vojna medzi Izraelom a Hizballáhom „pravdepodobnejšia ako kedykoľvek predtým“
Americké spravodajské služby sú si isté: ak sa čoskoro nedosiahne dohoda o prímerí v Gaze, pravdepodobnosť vypuknutia rozsiahleho konfliktu medzi Izraelom a Iránom kontrolovanou šiitskou milíciou Hizballáh v Libanone je „taká vysoká ako nikdy predtým“. Informoval o tom 28. júna londýnsky Middle East Monitor (MEMO). Americké sily sa teraz pripravujú na evakuáciu svojich občanov.
Od 7. októbra 2023 došlo na hranici medzi Libanonom a Izraelom k viac ako 7 400 vojenským incidentom, uvádza ACLED, monitorovacie centrum pre ozbrojené konflikty, ktoré okrem iného financujú USA a EÚ.
Izraelský minister obrany Yoav Gallant nedávno pohrozil, že jeho krajina je schopná poslať celý Libanon „späť do doby kamennej“. Palestínski utečenci v Libanone na oplátku hrozia, že v prípade izraelského útoku „povstanú a pridajú sa k Hizballáhu“.Je možné, že milície Hizballáhu už dosiahli jeden zo svojich cieľov: odvrátiť pozornosť Izraela od výlučného boja proti Hamasu v pásme Gazy. Podľa arabského spravodajského kanála „Al-Jazeera“ izraelský premiér Benjamin Netanjahu 23. júna oznámil, že Izrael „obmedzí“ svoje operácie v Rafahu, aby sa mohol opäť sústrediť na Libanon.
Prímerie alebo vojna
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh od októbra 2023 vo svojich prejavoch a internetových správach opakuje, že je pripravený zastaviť útoky na Izrael len vtedy, ak Netanjahu bude súhlasiť s prímerím v Gaze.
Libanonská expertka na Hizballáh Dr. Amal Abdo Saad-Ghorayebová je presvedčená, že Nasralláhove vyhlásenia treba brať vážne. Podľa nej nebude nečinne stáť, ak Izrael zlikviduje Hamas. „Je tu strategický cieľ: Hizballáh nenechá Hamas len tak napospas,“ povedala pre televíziu Al-Jazeera.
Izrael by sa v zásade nemal obávať vojny na dvoch frontoch. Malá krajina je na to zvyknutá od svojho vzniku. Otázkou však je, za akú cenu. Vedenie Hizballáhu aspoň rétoricky hrozí hroznými scenármi vrátane regionálnej „svetovej vojny“.
Nasralláh už preventívne varoval členský štát EÚ Cyprus, aby sa do budúcej vojny s Izraelom nezapájal. Veď na ostrove nie sú častými hosťami len členovia NATO. Izrael v minulosti využíval cyperské územie aj na vojenský výcvik. Hrozba Hizballáhu adresovaná Cypru je však, samozrejme, namierená proti celej EÚ.
Seth Krummrich, plukovník vo výslužbe z jednotky špeciálnych síl americkej armády, ktorý desaťročia pôsobil na Blízkom východe, vyjadril 22. júna v novinách amerického hlavného mesta „The Hill“ pochybnosti, že prímerie v Gaze skutočne vyrieši napätie s Hizballáhom.
Namiesto toho odhaduje, že situácia teraz prerástla do väčšieho problému, „ktorý sa nedá vyriešiť bez zmeny režimu v Iráne a zavedenia sprostredkovaného mieru“. „Je to ako žiadať škorpióna, aby neštípal,“ povedal o Hizballáhu.
Svetlo v Teheráne
Z diplomatických kruhov vo Washingtone zaznievajú vyhlásenia a náznaky, že Hizballáh aj jeho podporovatelia v Teheráne si uvedomujú, že eskalácia konfrontácie s Izraelom by mohla byť riskantná a dokonca zničujúca pre Libanon aj Irán.
Tajné rokovania prostredníctvom francúzskych diplomatov zrejme prebiehajú paralelne s raketovými útokmi Hizballáhu raketami Kaťuša na Izrael.
Z Teheránu prichádzajú prekvapivé signály, že toto vyjednávanie v pozadí by mohlo byť v strednodobom horizonte úspešné a že Krummrichov odhad by sa mohol naplniť. Dôvodom je výsledok prezidentských volieb v Iráne, ktorý bol vyhlásený minulý piatok (28. 6.).
Podľa predbežných oficiálnych výsledkov získal reformátor Masud Pezeshkian 42,5 % hlasov. V sobotu to oznámila štátna televízia. Pezeshkian tak o takmer 4 % predstihol druhého v poradí, známeho staronového zástancu tvrdej školy Saida Jaliliho.
Keďže ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, 5. júla sa uskutoční druhé kolo volieb. Ak Pezeshkian vyhrá tieto voľby a nebude násilne odstránený zástancami tvrdej línie v Teheráne, hrozba vojny pre Libanon by sa tiež mohla výrazne znížiť.
Prezidentské voľby v Teheráne zrazu celému svetu jasne ukážu, kto v skutočnosti ťahá za vojnové nitky s Hamasom a Hizballáhom na Blízkom východe.
O autorovi:
Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone a v Berlíne, okrem iného aj pre noviny The Washington Times v americkom hlavnom meste. Od apríla 2024 píše okrem iného pre denník Epoch Times.
