Vodná elektráreň Málinec: Strategická investícia alebo hrozba pre Podpoľanie? Brankár Lašák má oči v slzách
Projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorý má zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov energie a posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska, sa dostáva do centra pozornosti. Minister životného prostredia Taraba navrhuje obrovskú investíciu, ktorá bude mať zásadný dopad na život obyvateľov Podpoľania. Jeho rezort už podal návrh na určenie, že pôjde o strategickú investíciu, čím by sa umožnili zrýchlené povoľovacie procesy. Kým ministerstvo argumentuje prínosom pre vodárenské účely a stabilitu energetickej sústavy, kritici upozorňujú na netransparentný proces schvaľovania a možné negatívne dopady na miestnych obyvateľov. Výstavba plánovaná do roku 2035 vyvoláva otázky o vplyve na životné prostredie, vlastnícke práva a financovanie, pričom sa objavili aj obavy zo zapojenia čínskeho investora.
Strategická investícia envirorezortu
Agentúra SITA informovala, že projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorého cieľom je zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov energie a posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska, bude realizovaný v katastrálnych územiach Látky, Cinobaňa a Málinec (okresy Lučenec a Poltár). Začiatok stavebných prác je naplánovaný na prvý kvartál aktuálneho roka, pričom dokončenie sa očakáva v decembri 2035.
Projekt tiež môže prispieť k väčšej akumulácii vody na vodárenské účely a k zlepšeniu protipovodňovej ochrany rieky Ipeľ. Financovanie projektu má zabezpečiť štátny podnik Vodohospodárska výstavba z vlastných zdrojov bez dopadu na verejné financie.
„Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že investičný projekt nezakladá rozpočtovo nekryté vplyvy na rozpočet verejnej správy,“ zhodnotil enviorezort v nelegislatívnom všeobecnom materiáli, ktorým predložil dňa 4. februára do skráteného medzirezortného pripomienkového konania návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) kritizuje, že minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) chce významnú investíciu urýchlene schváliť bez väčšej diskusie. „Projekt za 2,386 mld. eur bez DPH si (Taraba) chce nechať vládou schváliť expresne a pripomienkové konanie z dôvodu „hroziacich značných hospodárskych škôd” skrátil len na 5 dní. Odôvodňuje to aj „podpazuchovým” uznesením vlády z decembra 2024, schváleného opäť bez pripomienkového konania,” upozornil Kiča na Facebooku.
Kiča na tlačovej konferencii upozornil na dopady nedávno schváleného vládneho zákona. „Zákon o strategických investíciách, ktorý totiž pretlačila táto vláda, umožňuje na podklade takéhoto uznesenia ihneď pristúpiť napr. k vyvlastňovaniu týchto nehnuteľností, umožňuje inštitút predbežnej držby, na podklade ktorej by mohli zamestnanci napr. Vodohospodárskej výstavby vstupovať na pozemky,” objasnil.
Doplnil, že dôsledkom bude aj nemožnosť prevádzať nehnuteľnosti v tejto lokalite s tým, že ak má niekto hypotéku alebo bude chcieť predať dom, môže obdržať rozhodnutie o strategickej investícii a všetky jeho plány sa skončia.
Čínsky investor?
Kiča rovnako pripomenul, že potom čo sa slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) vrátil z Číny, oznámil, že výrazný záujem financovať výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne na Ipli prejavila čínska strana a plánuje v tejto veci pokračovať v rokovaniach.
Podľa jeho slov, ak má mať projekt s rozpočtom približne 2,4 miliardy eur ekonomický zmysel a strategický význam, určite by sa našiel investor z Európy. Inak pôjde podľa jeho názoru o rozsiahlu mocenskú iniciatívu Číny, ktorá tak získa vplyv na prideľovanie zákaziek aj riadenie elektrárne.
„Model čínskych štátnych investícií a finančných nástrojov sa ukázal v mnohých krajinách ako veľmi výhodný – avšak vždy len pre Čínu. Pokojne sa môže stať, že ďalšiu „páku” Číny na Slovensku si vlastne zaplatíme sami,” uviedol.
Minister hovorí o obrovskej príležitosti pre región
Podľa ministerstva životného prostredia investičný projekt prispeje k zvýšeniu akumulácie vody na vodárenské účely a posilní protipovodňovú ochranu, čo sú hlavné funkcie vodnej nádrže Málinec. Rezort zároveň ubezpečuje, že z environmentálneho hľadiska nevznikne migračná bariéra ani negatívny vplyv na vodný útvar. Naopak, projekt umožní využitie sekundárneho hydroenergetického potenciálu.
„Po dostavbe by elektráreň poskytovala vyrovnávanie bilancií výroby a spotreby v elektrizačnej sústave s dodávkou v špičkách a s akumuláciou v čase prebytku elektriny. S ohľadom na situáciu v susedných krajinách ako Maďarsko a Poľsko by elektráreň mohla prispieť k stabilite regionálnej prenosovej sústavy,“ opisuje rezort v materiáli.
Šéf rezortu Taraba skonštatoval, že vodná elektráreň Málinec predstavuje pre stredné Slovensko obrovskú ekologickú a ekonomickú príležitosť. Podľa jeho slov by sa Podpoľanie mohlo stať jedným z najbohatších kútov Slovenska.
„Netreba zatápať žiadne mestá, žiadne dediny, áno, bolo by treba odškodniť 5 rodín s 5 chalúpkami a jedno družstvo. Ak sa samospráva a VÚC postaví proti tomu, aby do regiónu prišli miliardy, ktoré na podielových daniach prinesú každoročne veľké peniaze do rozpočtov obcí, ak povie samospráva, že nechce, aby ľudia mali prácu, ale aby radšej tam bola chudoba, je to samozrejme ich právo,” uviedol na sociálnej sieti.
Minister očakáva, že investícia do prečerpávacej vodnej elektrárne prinesie Slovensku miliardové prínosy a zvýši životnú úroveň. Podľa jeho slov pôjde o najekologickejšie riešenie, s výkonom dvojnásobku Mochoviec a štvornásobku Gabčíkova.
Argumentuje aj tým, že Rakúsko má sedem takýchto elektrárni, pričom Slovensko má šesť vhodných lokalít, z ktorých Málinec je najlepšia. Okrem stabilnej energie prinesie rozvoj regiónu, turizmu a infraštruktúry, doplnil. „Súčasťou projektu by bolo aj vybudovanie kanalizácií, vodovodov. Ak niekto povie, že to nechce, tak nechce kvalitu života pre ľudí,” uzavrel Taraba.
Neštandardný postup
Bývalý štátny tajomník Kiča však upozorňuje na neštandardný postup ministra, aby už v návrhu vládneho uznesenia bolo investícii priznané označenie tzv. vyššieho verejného záujmu – hoci sa to štandardne robí až vtedy, keď sú známe všetky detaily projektu. Tento postup ministra číta ako snahu eliminovať akúkoľvek zmysluplnú diskusiu o tejto megainvestícii. Označenie totiž investorovi uľahčí mnohé procesy pri stavbe, umožní zrýchlené procesy vyvlastňovania, zbaví investora zodpovednosti za škody a premenilo by proces EIA na čisto formálny krok vedúci k automatickému schváleniu.
„Ak by Taraba chcel čo najviac zakryť skutočné plány, nerobil by to inak. A to pripomínam, že o biznisovom pozadí Smer-u za projektom prečerpávacej vodnej elektrárne písal už Ján Kuciak v júli 2016, kedy rozkryl chobotnicu vzťahov za firmami, ktoré projekt tlačili,” poznamenal Kiča.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), na území ktorého sa má elektráreň stavať, Ondrej Lunter poznamenal, že plán utajiť výstavbu prečerpávacej stanice a obísť dotknutú verejnosť ministrovi Tarabovi nevyšiel, takže teraz reaguje podráždene.
„V normálnom svete by bola vysvetľovacia kampaň to úplne prvé, čo by zodpovedný politik robil. Dôrazne odmietam ďalšie rozoštvávanie verejnosti a hádzanie viny na starostov a ľudí zo samospráv. Oni nemôžu za to, že celý proces bol doteraz spackaný, vyvolal podozrievavosť, strach a odpor. Samosprávy – a ľudia – majú právo na férový prístup,” zhodnotil Lunter.
Brankár Lašák mal oči v slzách
Rovnako sa proti vybudovaniu vodnej nádrže na Podpoľaní, ktorá má vzniknúť prepojením nádrže pri Málinci a novej nádrže Detvianska Huta, vyjadril aj podpredseda BBSK pre regionálny rozvoj Ján Beljak. „Naša krajina, príroda a kultúrne dedičstvo je to najvzácnejšie, čo máme, a Podpoľanie je unikátne práve vďaka prekrásnej prírode a unikátnej kultúre. Nedovoľme si ju zničiť ministrom, ktorý sa hrá na národne orientovaného,” uviedol Beljak na svojej sociálnej sieti.
Jednu z chalúp, ktorá bude musieť byť zlikvidovaná, vlastní bývalý reprezentačný hokejový brankár Ján Lašák. Na sociálnej sieti nešetril na adresu šéfa envirorezortu kritikou. „Minister Tomáš Taraba sa rozhodol, že za 2,4 miliardy eur potrebujeme súrne postaviť vodnú plochu na elektriku. Tak súrne, že sme sa to dozvedeli len tak z netu, tak rýchlo, že na pripomienky máme až 5 dní. Teraz sa bavíme o kúsku nádhernej prírody, nádhernej zeme, kde môj starý otec tvrdo pracoval, kde moja mamka od mala drela ako mulica a kde som ja vyrastal a učil sa prvým skutočným hodnotám v živote,” povedal zlomeným hlasom.
Lašák dodal, že počas svojej kariéry vždy s hrdosťou reprezentoval Slovensko a jeho ľudí, no teraz začína pochybovať, či k tejto krajine ešte môže cítiť to isté. Podľa neho ministerstvo životného prostredia nekoná v záujme dobrej veci a nesúhlasí so spôsobom, akým sa celá záležitosť rieši.
Minister Taraba bývalého reprezentanta spomenul počas piatkovej tlačovej konferencie. „Zaregistroval som, že dnes plakal pán bývalý brankár Lašák, pretože tam má jednu z týchto chát. Radi sa s ním stretneme. Ak by nebolo možné všetky chaty ochrániť, rozhodnutie bude na starostoch – či uprednostnia zachovanie piatich chát alebo projekt, ktorý prinesie miliardy,“ vyhlásil.
Lašák onedlho reagoval na ministrove slová. „Áno a poplakali sme si aj s manželkou a nehanbím sa za to. Bol to výsmech a teraz sa ukázalo, za koho nás majú. Krásna ukážka. Máme byť vraj nejakým partnerom, ale sme skôr malou prekážkou v ich cieľoch,“ uviedol.
Na margo informácie, že elektráreň Málinec sa plánuje dokončiť v roku 2036, poznamenal, že odhaduje najmenej 15–17 rokov, pokiaľ celý projekt dostavajú. „Tunel pod Strečnom sa robí od roku 1999. Trvá to 26 rokov a stále nie je hotový. A teraz ideme robiť strategickú investíciu za 2,4 miliardy eur. Áno, správime to za desať rokov. A teraz by som ešte chcel tú o Karkulke,“ poznamenal Lašák.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
