Bol niekedy život na Venuši? Vedci prichádzajú s jasným záverom
Stopy fosfínu v atmosfére sú považované za najmarkantnejší dôkaz života na Venuši. Britskí astronómovia teraz vo svojej štúdii naznačujú, že Venuša nikdy nebola obývateľná. Nastal konečne zlom v desaťročia trvajúcom spore o to, či bola naša najbližšia susedná planéta kedysi podobná Zemi?
Život na Marse je a zostáva medzi astronómami na celom svete kontroverzný. Teraz sa k nim pridala ďalšia kontroverzná planéta: Venuša. Len v októbri minulého roka americkí vedci napísali, že na našej krásnej susednej planéte našli možné dôkazy o ranom živote v podobe doskovej tektoniky podobnej tej pozemskej.
Britskí vedci z Cambridgeskej univerzity však vo svojej novej štúdii dospeli k úplne opačnému záveru. Astronómovia pod vedením Theresy Constantinou analyzovali chemické zloženie atmosféry Venuše a dospeli k záveru, že vnútro Venuše je dnes príliš suché na to, aby tam niekedy mohlo byť dostatok vody na existenciu oceánov na povrchu. Namiesto toho bola planéta počas svojej histórie pravdepodobne horúcim a nehostinným svetom.
Ak sa tento predpoklad ukáže ako pravdivý, bude to mať obrovský význam pre hľadanie života mimo našej slnečnej sústavy, pretože mnohé exoplanéty sú podobné Venuši. Vzhľadom na svoj výskum sú astronómovia z Cambridgeskej univerzity za to, aby sa v budúcnosti pozornosť sústredila na exoplanéty podobné Zemi.
Zem a Venuša: ako dvojčatá?
Z diaľky vyzerajú Venuša a Zem ako súrodenci. Venuša je takmer rovnako veľká a je to skalnatá planéta ako Zem. Zblízka je však Venuša podľa vedcov skôr ako zlé dvojča. Je pokrytá hustými mrakmi kyseliny sírovej a jej povrch má priemernú teplotu takmer 500 stupňov Celzia.
Napriek týmto extrémnym podmienkam astronómovia už desaťročia skúmajú, či na Venuši kedysi existovali oceány plné tekutej vody, a teda aj života. Druhou možnosťou je „záhadná forma vzdušného života“ v hustých oblakoch.
„Kým tam nepošleme sondy, nebudeme s istotou vedieť, či sa na Venuši môže nachádzať život,“ hovorí Theresa Constantinou, doktorandka astronómie. „Ale vzhľadom na to, že Venuša pravdepodobne nikdy nemala oceány, je ťažké si predstaviť, že by niekedy ukrývala život podobný pozemskému, ktorý vyžaduje tekutú vodu.“
„Hoci je Venuša naša najbližšia planéta, má pre výskum exoplanét veľký význam. Ponúka nám jedinečnú príležitosť študovať planétu vyvíjajúcu sa úplne inak ako naša, a to priamo na okraji obývateľnej zóny,“ hovorí Constantinou.
Bola už od začiatku Venuša horúcou planétou?
Existujú dve hlavné teórie o tom, ako sa mohli vyvíjať podmienky na Venuši od jej vzniku pred 4,6 miliardami rokov. Prvá hovorí, že podmienky na povrchu Venuše boli spočiatku dostatočne mierne na to, aby sa na nej mohla vyskytovať kvapalná voda – až kým sa planéta nestala príliš horúcou. Druhá teória tvrdí, že Venuša sa zrodila horúca a na jej povrchu nikdy nebola žiadna tekutá voda.
„Obe teórie vychádzajú z klimatických modelov. My sme však chceli zvoliť iný prístup založený na pozorovaniach súčasného chemického zloženia atmosféry Venuše,“ hovorí Constantinou. „Aby sa atmosféra Venuše udržala stabilná, musia sa všetky chemické látky, ktoré sa z nej odoberajú, aj pridávať späť, pretože vnútro a vonkajšok planéty sú medzi sebou v neustálej chemickej výmene.“
Constantinou a jej kolegovia preto vypočítali súčasný únik molekúl vody, oxidu uhličitého a sulfidu uhličitého v atmosfére Venuše. Tieto stratené častice sa potom uvoľňujú späť do atmosféry prostredníctvom sopečných plynov, ktoré ju udržiavajú stabilnú.
Suché vnútro Venuše
Vulkanizmus ponúka vedcom aj pohľad do vnútra kamenistých planét, pretože stúpajúca magma uvoľňuje plyny prítomné v hlbinách planéty. Na Zemi sa sopečné erupcie skladajú prevažne z vodnej pary, pretože vnútro planéty je bohaté na vodu. V prípade Venuše však zloženie jej sopečných plynov odhalilo iný obraz. Vedci zistili, že sopečné plyny pozostávajú z maximálne šiestich percent vody. Tento „suchý výtrysk“ naznačuje, že vnútro Venuše musí byť rovnako suché.
Koncom tohto desaťročia NASA vyšle na povrch sondu DAVINCI, aby zistila, či bola Venuša vždy suchou a nehostinnou planétou. „Ak bola Venuša v minulosti obývateľná, znamenalo by to, že aj ostatné planéty, ktoré sme už objavili, by mohli byť obývateľné,“ uzatvára Constantinou.
Štúdia bola uverejnená 2. decembra 2024 v časopise Nature Astronomy.
Pôvodný článok
