Vláda schválila novelu o mimovládnych organizáciách: Ochrana transparentnosti alebo ohrozenie občianskej spoločnosti?
Vláda minulý týždeň schválila návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý má zvýšiť transparentnosť fungovania tretieho sektora a regulovať ich lobing. Občianske organizácie varujú pred ohrozením slobody združovania a umlčaním aktívnych občanov. Aj keď zákon nemusí prejsť v predkladanej podobe alebo ho neskôr Ústavný súd zruší, pachuť po ňom zostane, myslí si riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti.
Novela zákona o mimovládnych organizáciách
Vláda pod taktovkou premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v stredu (2.4.) schválila poslanecký návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách. Podporila tiež novelu zákona o publikáciách, ktorá opätovne zavádza právo na opravu.
Podľa premiéra predkladaný návrh ohľadom mimovládok zdôraznil, že avizované zmeny sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády. „Politické strany súčasnej vládnej koalície už pred parlamentnými voľbami v roku 2023 deklarovali potrebu zabezpečenia vyššej miery transparentnosti fungovania mimovládnych neziskových organizácií,“ pripomenul.
Ďalej skonštatoval, že úprava činnosti mimovládok je dôležitá aj z hľadiska protikorupčnej politiky, integrity verejného sektora a transparentnosti. Zároveň vysvetlil, že návrh vychádza z európskych štandardov a nie je inšpirovaný zákonmi o zahraničných agentoch, aké existujú napríklad v USA či Izraeli.
Podľa Druckera vláda podporuje iniciatívu, nie znenie zákona
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) zdôraznil, že vláda nepodporuje konkrétne znenie návrhu, ale kabinet schválil „poslaneckú iniciatívu k úpravám legislatívy”. Podľa jeho slov má strana Hlas k určitým bodom výhrady, zároveň diskusia v pléne Národnej rady (NR) SR je tým správnym miestom, kde má dôjsť k dohode. Lobing by mal byť podľa neho upravený v samostatnom zákone.
Nový šéf rezortu investícií Samuel Migaľ (nezávislý) rovnako ocenil iniciatívu poslancov na zvýšenie transparentnosti tretieho sektora a podporil aj diskusiu o lobingu. Zhodne s Druckerom by uprednostnil riešiť problematiku lobingu v samostatnom zákone.
Premiér v októbri avizoval koniec éry mimovládok
„Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ vyhlásil v októbri 2023 predseda vlády Fico, pričom avizoval, že mimovládky, ktoré disponujú príjmami zo zahraničia, sa budú označovať ako „zahraniční agenti”.
Poradca premiéra pre občiansku spoločnosť Dalibor Jurášek, ktorý mal podľa SME pred tým spolupracovať s platformou Slobodný vysielač, tvrdí, že politické mimovládky sú v médiách, kultúre a politike privilegované. Podľa neho nemožno politické mimovládky nazvať „občianske”, pretože nie sú financované z darov občanov, keďže väčšina finančných prostriedkov má pôvod v zahraničí.
„Problém je, že nezastávajú záujmy verejnosti, ale zahraničných sponzorov, paradoxne však vystupujú ako zástupcovia občianskeho sektora,“ uviedol Jurášek.
Tým sa podľa neho deformuje demokratické prostredie. „Občianska spoločnosť má reprezentovať občanov, má byť určovaná zdola. Nemá slúžiť na prevychovanie väčšiny spoločnosti podľa predstáv zahraničných sponzorov,“ skonštatoval.
Zákon o zahraničných agentoch prešiel do druhého čítania
Dňa 30. apríla 2024 bol v parlamente posunutý poslanecký návrh zákona o mimovládnych organizáciách z dielne SNS do druhého čítania. „Chceme zastaviť zneužívanie mimovládnych organizácií na prelievanie peňazí súkromnými osobami,” objasnil predkladajúci poslanec za SNS Adam Lučanský.
Národniari sa podľa vlastných slov snažia, aby bola verejnosť informovaná o hospodárení „skrývajúcich sa” mimovládok a o prichádzajúcich finančných prostriedkoch, ktoré dostávajú.
„Zverejnenie príspevkov, darov a pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú, a akým spôsobom s nimi hospodária,“ uviedli v apríli 2024 zhodne poslanci Dagmar Kramplová, Rudolf Huliak, Milan Garaj a Adam Lučanský, ktorí návrh predkladali.
SNS naviac chcela dosiahnuť, aby sa mimovládky s príjmom zo zahraničia jasne označovali. „Ak mimovládna organizácia dostane viac ako 5-tisíc eur ročne od darcov zo zahraničia, bude musieť o sebe začať hovoriť ako o „organizácii so zahraničnou podporou“, písalo sa v prvotnom návrhu.
Vládna koalícia však pre nezhody medzi koaličnými partnermi a pre upozornenia od Európskej komisie od tohto zámeru upustila. Namiesto toho sa rozhodla sprísniť zákon o mimovládnych organizáciách, pričom sa zameriava na reguláciu lobingu. Nový návrh zákona vyžaduje, aby mimovládne organizácie, ktoré sa stretávajú s politikmi s cieľom ovplyvňovať verejné politiky, boli označené ako lobisti.
Kritika zo strany mimovládok
8 mimovládnych organizácií vrátane Nadácie Zastavme Korupciu (NZK), Transparency International Slovensko (TIS) a Via Iuris (VI) vyzvalo poslancov na konštruktívne rokovanie k zákonu o mimovládkach, ktorý predložili poslanci SNS.
Nesúhlasia s označovaním organizácií, či rozdeľovaním na „dobré a zlé”, hoci vítajú povinnosť zverejňovať výročné správy. Podľa nich návrh ohrozuje slobodu združovania a zvyšuje byrokratické zaťaženie. Spolu s ďalšími organizáciami predložili parlamentu vlastné návrhy na zvýšenie transparentnosti tretieho sektora.
„To, čo navrhuje dnes vláda Slovenskej republiky, je v priamom rozpore s tým pôvodne veľmi európskym, veľmi demokratickým nastavením zákona. V 90. rokoch sme zažili pokus Mečiarovej vlády obmedziť činnosť nadácií na Slovensku,” reagoval na schválenie návrhu vlády riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák v relácii Braňo Závodský naživo. Dodal, že v porovnaní s týmto návrhom „si dokonca ani Mečiar nedovolil zájsť tak ďaleko”.
Blaščák: Ide o umlčanie občianskej spoločnosti
Hlavným cieľom tohto zákona je podľa Blaščákových slov umlčať aktívnych občanov a zasiahnuť do základných ústavných princípov Slovenskej republiky – konkrétne do výkonu politických práv občanov. „Tu sa naozaj nerozprávame o nejakých fazuľkách,” uviedol a zdôraznil, že toto je dôvod, prečo sa zúčastniť pochodov a protestov v uliciach ako v novembri ’89.
Podľa riaditeľa Nadácie otvorenej Slovensko smeruje k nebezpečnému obmedzovaniu občianskych slobôd. „Mali by sme mať na pamäti, že občianske organizácie sú subjekty súkromného práva, na rozdiel od verejných inštitúcií, ktoré môžu konať len v rámci zákonom stanovených pravidiel. Súkromnoprávne subjekty môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje, a práve tu vidíme zásadné nepochopenie zo strany politických elít,” uviedol.
Blaščák zdôraznil, že to nie je prvýkrát, čo sa premiér Fico pokúša legislatívne regulovať občiansky sektor. Spomenul, ako pred desaťročím zaznievali návrhy, aby sa občianske organizácie podriadili informačnému zákonu alebo aby zverejňovali mzdy svojich zamestnancov, no vtedy to legislatívne nebolo možné, keďže by to bolo v rozpore s ústavnými princípmi.
„Čiže otázka teraz možno neznie, že čo ten zákon prekladá, ale prečo teraz?”, pýta sa Blaščák.
„Treba si uvedomiť, že účelom týchto zákonov ani nemusí byť, aby boli implementované. Oni v tej symbolickej rovine rozšíria strach, rozpory v tom prostredí, ľudia sa zľaknú, ľudia zrazu pochopia, že riskujú tým, že sa občiansky angažujú,” skonštatoval. Dodal, že aj keby súdy neskôr rozhodli, že zákon je protiústavný, už samotná atmosféra represie môže odradiť ľudí od občianskej angažovanosti.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
