Štvrtok 21. novembra, 2024
Na snímke uprostred premiér Robert Fico (Smer-SD) a vpravo ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD). (Zdroj: FB / Úrad vlády Slovenskej republiky)

Vláda pre obyvateľov postihnutých zemetrasením vyčlení pomoc za vyše 2,7 milióna eur

Vláda vyčlení takmer 3,3 milióna eur na zaplatenie výdavkov pre regióny, ktoré postihli mimoriadne situácie. Vyše 2,7 milióna eur poputuje obyvateľom v okresoch Humenné a Stropkov na zaplatenie škôd po zemetrasení z októbra 2023. Zvyšok peňazí pôjde do regiónov, ktoré riešili dôsledky veternej smršte, zosuvu pôdy, havarijného stavu mostov, požiaru a úniku nebezpečnej látky. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Vláda schválila pomoc spolu vo výške 3.278.894,96 eura. Jednorazovú finančnú pomoc v sume 2.730.272,69 eura si prerozdelia obyvatelia okresov Humenné a Stropkov. Vyplácať ich budú na základe žiadostí od obyvateľov obcí. Tie posúdili členovia verifikačných komisií obcí spolu s okresnými úradmi a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Komisie posúdili celkovo 480 žiadosti, 12 z nich bolo neoprávnených. Najväčší balík, ktorý je vo výške 459.620 eur, pôjde obyvateľom obce Nižná Sitnica, kde schválili 40 žiadostí.

Ministerstvo vnútra pripomenulo, že pri posudzovaní žiadosti sa zohľadňovalo, či ide o žiadateľa v hmotnej núdzi, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, takisto sa zohľadňovala osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelý rodič, ktorý sa stará o nezaopatrené dieťa, ako aj osoba, ktorá dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.

Zvyšných 548.622,27 eura vyčlenila vláda na úhradu výdavkov, ktoré si vyžiadalo 18 mimoriadnych situácií. Väčšinu z nich vyhlásili v tomto roku, týkali sa okresov Čadca, Galanta, Hlohovec, Košice, Malacky, Michalovce, Nitra, Nové Zámky, Poprad, Púchov, Rimavská Sobota, Ružomberok, Spišská Nová Ves a Žilina. Najviac peňazí pôjde na zaplatenie riešenia zosuvu pôdy v Hričovskom Podhradí, ktoré vyšlo na viac ako 341.000 eur.

Výdavky v týchto regiónoch išli najmä na poskytnutie núdzového ubytovania, zásobovania a vyvedenia ľudí z ohrozených oblastí. „Taktiež sa sprístupňovali cesty pre záchranné zložky a v prípade poškodených mostov sa zabezpečovali provizórne prístupy,“ ozrejmilo ministerstvo vnútra.

Prečítajte si aj