Vláda chce zaviesť kamerový systém na školách. Kritici poukazujú na bezpečnostné riziká a nesúlad s legislatívou EÚ
Kabinet premiéra Fica v septembri schválil dokument, ktorý prináša komplexné riešenie bezpečnosti na základných a stredných školách. Reaguje na zhoršujúcu sa situáciu, keďže od roku 2020 rastie počet útokov na tzv. mäkké ciele – často páchané mladistvými. Šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok uviedol, že do konca roka 2026 by kamerové systémy s umelou inteligenciou mali byť v prevádzke na približne 3000 školách. Plánované opatrenia o zabezpečení škôl proti novým formám hrozieb vyvolali diskusiu medzi odborníkmi a politikmi. Kritici tvrdia, že kamery bombové hrozby nijako neriešia a plošné a priebežné monitorovanie tvárí v priestoroch školského areálu by mohlo byť v rozpore s európskou GDPR legislatívou, ako aj s aktom o používaní umelej inteligencie.
Nárast počtu útokov na mäkké ciele
Minulý týždeň (11. 9.) vláda schválila dokument zastrešujúci systémové riešenie bezpečnosti v zariadeniach základných a stredných škôl. Materiál reaguje na neustále sa zhoršujúci stav bezpečnosti v spoločnosti od roku 2020 a nárast počtu útokov na mäkké ciele. „V roku 2020 bolo zaznamenaných až 58 prípadov šírenia poplašnej správy, v roku 2021 síce počet prípadov klesol na 48, ale v roku 2022 a v roku 2023 bolo zaznamenaných ďalších 125 prípadov šírenia poplašnej správy. Za roky 2020 až 2024 bolo nahlásených až 714 prípadov, ktoré obsahovali slovo „bomba“ v rôznych súvislostiach a konotáciách,“ konštatuje dokument.
Okrem toho od začiatku školského roka polícia zaznamenáva zvýšený nárast bombových hrozieb nielen na školách, ale aj v obchodných centrách, bankách, či dokonca v kostoloch. Zhoršujúci sa stav sa netýka len Slovenska, ale aj iných krajín, napríklad nášho západného suseda – Českej republiky.
„Osobitne je potrebné zdôrazniť, že ide v drvivej väčšine prípadov o útoky mladistvých alebo osôb vo veku, ktorý je blízky mladistvému veku,“ píše sa v materiáli. Navrhované opatrenia zahŕňajú aktívny monitoring, inteligentný výstrahový systém, automatizované reakčné systémy a pokročilé technologické riešenia.
Rezort vnútra sa predovšetkým aktívne zameriava na ochranu tzv. mäkkých cieľov, pričom zvláštnu pozornosť venuje vzdelávacím ustanovizniam. Vláda v tejto súvislosti odporúča nezverejňovať obsah výhražných e-mailov a ihneď ich nahlásiť príslušným štátnym inštitúciám. Rovnako odporúča nepodávať verejnosti neoverené informácie vrátane screenshotov výhražných e-mailov alebo komunikácie s páchateľom.
Rodičom radí dôsledne sledovať aktivity detí na sociálnych sieťach, pretože v niektorých prípadoch sú to práve maloletí, ktorí v online priestore útočníka podporujú. Vládny kabinet sa domnieva, že je dôležité neposkytovať páchateľovi priestor pre mediálnu publicitu, keďže môže byť preňho motivujúcou.
Do konca roka 2026 na 3000 školách
Riešením alarmujúcej bezpečnostnej situácie by mohlo byť namontovanie kamier na budovy škôl, ktoré by boli priamo napojené na Policajný zbor, tvrdia vládni predstavitelia. Minister školstva Tomáš Drucker spoločne s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (obaja Hlas-SD) sa dohodli na predložení Národného projektu kamerového systému, informoval premiér Robert Fico (Smer-SD).
Rozpočet projektu počíta so 60 miliónmi eur a bude rozdelený na tri roky. Cieľom je monitorovať vstupy do školských areálov a pomocou technológie rozpoznávania tvárí identifikovať pochybné, neznáme či nebezpečné osoby.
Minister Šutaj Eštok uviedol, že do konca roka 2026 by kamerové systémy s umelou inteligenciou mali byť zavedené na približne 3000 školách. Umelá inteligencia by analyzovala rizikové správanie a následne by informovala operačné stredisko. „Budú to kamery modernej generácie, ktoré budú mať aj takzvané rozpoznávanie tváre (face recognition). Pôjde o riešenie, ktoré nebude zaťažovať policajtov na jednotlivých obvodných oddeleniach,“ skonštatoval.
Podľa ministra je to najlepší spôsob, ako predísť bezpečnostným hrozbám a ako zabezpečiť včasnú reakciu na potencionálne nebezpečné situácie. Tiež ubezpečil, že kamerový systém bude plne v súlade s požiadavkami GDPR.
Možný nesúlad s aktom u umelej inteligencii
Advokát Andrej Leontiev však na sociálnej sieti LinkedIn varoval, že problém sa netýka len GDPR. „Rozumiem „pokušeniu“ komunikovať jednoduché a rýchle riešenia, hlavne ak je podmienkou ich realizácie obstaranie technológie za 60+ mil. eur, upozorňujem však, že problém nemusí spočívať iba v GDPR predpisoch, ale aj v európskych predpisoch o používaní umelej inteligencie.“
Na fakt, že biometrické sledovanie kamerami na školách predstavuje bezpečnostné riziko samo o sebe, poukazuje aj opozičné KDH. „Treba si uvedomiť, že akt o umelej inteligencii zakazuje časovo neobmedzené biometrické sledovanie. Povoľuje ho len vo veľmi prísne stanovených medziach, a to s predchádzajúcim súhlasom súdu alebo správneho orgánu,“ ozrejmila europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). Účelom tejto európskej legislatívy je podľa nej chrániť ľudí pred sledovaním a zneužívaním ich citlivých údajov.
Plán ministra Šutaja Eštoka kritizuje aj najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko (PS). Odborník PS na bezpečnosť a obranu Peter Bátor spochybňuje účinnosť a efektívnosť využitia financií na tento účel. Na riešenie bezpečnostných hrozieb odporúča iný prístup. „Školy musia presne vedieť, čo majú v takejto situácii robiť. Koho kontaktovať, aké sú základné kroky a nevyhnutné opatrenia. Ale samy to nezvládnu. Potrebujú podporu od štátu. Až na lokálnej úrovni máme viacero zložiek, ktoré vieme zapojiť – policajný zbor, mestská polícia či hasičský a záchranný zbor. Namiesto toho chce vláda niekoľko rokov inštalovať kamery, ktoré nijako nepomôžu,“ zhodnotil.
Podľa Jaroslava Spišiaka (PS) by takéto kamerové systémy boli efektívne vtedy, ak by sa na základe okamžitej analýzy vedelo vyhodnotiť, že v danej škole sa na 99 % nenachádza výbušnina, lebo do školy nemohol nikto vniknúť a umiestniť ju tam. „Lenže kamerový systém za 20 000 eur takéto nič neposkytne,“ poznamenal. Poslanec je presvedčený, že v prípade navrhovaného projektu pôjde o plytvanie verejných financií. Odporúčal by finančné prostriedky radšej investovať do prípravy na krízové situácie a školenie personálu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
