Vláda chce obmedziť prístup k údajom katastra, aby predišla zneužívaniu údajov. Kritici tvrdia, že sa tým kriminalita naopak zvýši
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa aktuálne zaoberá prípravou novely katastrálneho zákona, súčasťou ktorej je navrhované obmedzenie prístupu k údajom na katasterportáli prostredníctvom zavedenia povinnej registrácie. Zatiaľ čo úrad tvrdí, že takéto opatrenie je nevyhnutné na ochranu osobných údajov a boja proti zvýšenej krimitalie, občianske združenie Slovensko.Digital vyjadruje obavy ohľadom obmedzenia prístupu k informáciám.
Štát chce zaviesť povinnú registráciu na katasterportáli
Ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností – Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej ÚGKK SR alebo Úrad) navrhuje v rámci jeho poslednej novelizácie obmedziť prístup k údajom katastra. Dôvodom má byť potreba reakcie na zvyšujúcu sa kriminalitu vo vzťahu k zneužívaniu osobných údajov. ÚGKK SR navrhuje zavedenie povinnej registrácie užívateľov katastrálneho portálu. Vyplýva to z predbežnej informácie:
„Predmetom právnej úpravy má byť tiež reakcia na zvyšujúcu sa kriminalitu vo vzťahu k zneužívaniu osobných údajov osôb oprávnených z práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností. V súvislosti s prístupom k údajom katastra prostredníctvom katastrálnych portálov za účelom zabránenia zneužívania údajov katastra, plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov upravujúcich nakladanie s osobnými údajmi a za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov sa zavedie povinná registrácia.”
Pritom v súčasnosti je možné prehľadávať veľmi podobné spektrum osobných údajov zhodných s tými na katastri, napr. prostredníctvom Obchodného registra, Registra účtovných závierok či iných verejne dostupných databáz údajov bez potreby autentifikácie, t.j. bez potreby prihlasenia sa užívateľa.
Na čo nám slúži kataster nehnuteľností
Kataster nehnuteľností je v podstate verejný register, informačný systém o nehnuteľnostiach a údajoch o právach k týmto nehnuteľnostiam, napr. vlastnícke práva, záložné, predkupné, či nájomné, vecné bremená atď. Slúži primárne na ochranu týchto práv k nehnuteľnostiam, ale aj na daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, či národných a ostatných kultúrnych pamiatok atď.
Jedným zo základných princípov fungovania katastra je princíp verejnosti. Na základe neho má každý právo do katastra nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy, či náčrty. Nakoľko je množstvo informácií dostupných aj priamo online, lustrovanie katastra je často využívané aj zo strany žurnalistov či investigatívcov. Prípadne ak niekto zvažuje kúpu nehnuteľnosti, často si porovnáva informácie od predávajúceho s dátami v katastri.
Pomocou údajov katastra je možné skúmať vlastnícke vzťahy aj prepojenia verejných činiteľov, akýchkoľvek právnických osôb či zvučných podnikateľov prepojených na politikov. Okrem novinárov služby katastrálneho portálu využil nedávno počas prezidentskej kampane aj poslanec a predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. Na základe údajov v katastri vyzistil, že vila, ktorú zvolený prezident Peter Pellegrini (Hlas-SD) zvykne užívať, patrí poslancovi Hlasu a jeho straníckemu kolegovi Petrovi Náhlikovi. Pričom však P. Náhlik predmetnú nehnuteľnosť nemal podľa Matovičových slov uvedenú v majetkovom priznaní verejných funkcionárov.
Vývoj legislatívnej tvorby novely katastrálneho zákona budeme pozorne sledovať. Aj to ako sa Úrad vysporiada s pripomienkami Občianskeho združenia a či preváži právo na ochranu osobných údajov jednotlivca alebo právo verejnosti na prístup k otvoreným dátam vo verejnom sektore.
Úrad chce chrániť osobné údaje
Úrad v rovnakom dokumente ďalej objasňuje, že je potrebné predmetnú legislatívu dať do súladu s platnou právnou úpravou ochrany osobných údajov, podľa ktorej má každá fyzická osoba právo vedieť, akým spôsobom a kto spracováva, teda aj prehliada jej osobné údaje:
„Súčasná doba s rozvojom informačných technológií prináša rôzne bezpečnostné riziká. Údaje zverejnené na katastrálnych portáloch sú určené na prehliadanie a nemali by slúžiť ďalším spracovateľským operáciám vo veľkom rozsahu (napr. sťahovaním kompletne celých údajov v rámci celého územia Slovenskej republiky).”
Ochrana osobných údajov sa však právnických osôb nemusí týkať a nevzťahuje sa ani na akékoľvek informácie. Osobným údajom sú všetky informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Aj také dáta alebo údaje, ktoré by po ich vzájomnom spojení mohli viesť k priamej alebo nepriamej identifikácii jednotlivca.
S monitorovaním prehliadania na portáli katastra nesúhlasí Slovensko.Digital
Občianske združenie Slovensko.Digital vyzvalo štát na odbornú diskusiu ešte pred začiatkom medzirezortného pripomienkového konania, ktorého spustenie sa predpokladá v júni 2024. Slovensko.Digital to uviedlo na svojej stránke. V zmysle návrhu sa občianske združenie domnieva, že prístup k informáciám by bol dostupný len pre registrovaného užívateľa. Ak by sa zaviedla povinná registrácia, zmenou dôjde k zabráneniu verejnosti dostať sa k predmetných informáciám anonymne.
Upozorňujú tiež na fakt, že v prípade, ak by sa podarilo vláde Roberta Fica tieto zmeny presadiť, Úrad, teda štát, by mohol disponovať pomerne podrobnými údajmi o tom, aký užívateľ, v akom čase a aké dáta na katasterportáli prehliadal, sťahoval či vyhľadával.
„Neprimeranosť plošného monitorovania prístupu je evidentná aj vzhľadom na deklarovanú potrebu zvýšenia ochrany osobných údajov. Osoba pristupujúca k údajom zverejneným na katastrálnych portáloch má taktiež oprávnené očakávanie súkromia v súvislosti s prehliadaním údajov,“ pripomienkovalo predbežnú informáciu Slovensko.Digital priamo v SLOV-LEX.
Monitorovaním sa môžu kriminálne aktivity paradoxne zvýšiť
Občianske združenie tiež poukazuje na to, že oprávnenie dotknutých osôb poznať kto a ako pristupoval k určitým osobným údajom konkrétnej osoby, sa nevzťahuje na údaje zverejňované v online priestore, teda na internete. Ak by Úrad zamýšľal takéto informácie poskytovať majiteľom nehnuteľností ako dotknutým osobám z pohľadu legislatívy na ochranu osobných údajov, podľa Ľubora Illka zo Slovensko.Digital by mal „výsledný zásah do súkromia prehliadajúcich osôb nedozierne následky vrátane zvýšenia kriminálnych aktivít práve voči týmto osobám.”
Zároveň Slovensko.Digital žiada štát, aby nesťažoval prístup k takým údajom a dátam, ktoré vlastne ani nie sú osobnými údajmi. Tiež apeluje, aby štát dodržiaval sprístupňovanie informácií v zmysle európskej smernice „o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora“. V pripomienkach sa vyslovujú aj za vypustenie ustanovenia súčasnej úpravy, ktoré umožňuje Úradu „svojvoľne obmedziť rozsah zverejňovaných otvorených údajov a limitujú periódu ich aktualizácie“.
