Vietnamská menšina na Slovensku: Nikdy sme sa nestretli s nevhodným správaním voči nám
7. júna uplynul presne rok, odkedy bola vietnamská komunita uznaná ako národnostná menšina na Slovensku. Pre túto rozrastajúcu komunitu na Slovensku to znamená uznanie zo strany štátu, ako aj možnú podporu kultúry tejto národnostnej menšiny. Vietnamcom na Slovensku uznanie umožňuje aj výraznejšie sa zapájať do verejného života a zároveň rozvíjať svoju kultúru, jazyk a identitu. Vietnamskí imigranti si život na Slovensku pochvaľujú.
Príliv vietnamskej komunity na Slovensko
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných približne 3000 obyvateľov vietnamskej národnosti. Ich imigrácia do našej krajiny má dlhodobú históriu.
Za medzník v imigrácii vietnamskej národnosti možno považovať rok 1989. Do tohto roku sa imigrácia Vietnamcov diala so zámerom československej pomoci vietnamskému národu postihnutému vojnou. Po tomto roku sa zo štátom organizovanej migrácie stala spontánna migrácia kvôli zlepšeniu životnej úrovne.
Viet prišiel na Slovensko študovať ekonomiku
Pán Viet Pham prevádzkuje podnájom rekreačného domu pri obci Podhájska a venuje sa aj podnikaniu so spotrebným tovarom. Na jeho prvé roky pobytu na Slovensku spomína pán Viet takto:
„Prišiel som na Slovensko v roku 1988, vysokú školu som skončil v Hanoji v roku 1981, neskôr som pracoval v oblasti plánovania a tvorby cien do roku 1988. Potom som dostal ponuku ukončiť doktorandskú prácu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po 4 rokoch som úspešne obhájil svoju prácu.
U nás vo Vietname bola ekonomika vo veľmi ťažkej situácii, bola veľká nezamestnanosť, preto som sa rozhodol zostať na Slovensku a začal som podnikať. Neskôr prišla za mnou manželka a syn. Vtedy sme sa dohodli zostať na Slovensku pár rokov, kým niečo zarobíme a potom sme sa plánovali vrátiť domov do Vietnamu.
Na Slovensku bola situácia s nedostatkom spotrebných tovarov ako napr. odevy, obuv, elektronika, hračky atď., a preto sa nám podnikanie dobre rozbehlo. Rok po roku utekal a náš syn chodil do školy a celkom sa mu darilo. Zúčastňoval sa matematickej i chemickej olympiády v okresnej i krajskej súťaži a dostal aj ceny. V roku 1994 sa narodil náš druhý syn. Chodil v Šuranoch na základnú školu aj na gymnázium a tiež sa mu veľmi dobre darilo. Dostal veľmi veľa diplomov a cien zo súťaží na olympiádach.
Keď starší syn začal chodiť na vysokú školu, vtedy sme sa rozhodli zostať na Slovensku natrvalo. Podali sme žiadosť o slovenské občianstvo. Teraz sme už slovenskí občania. Tie prvé roky, keď sme si ešte nezvykli na život na Slovensku aj na slovenskú kultúru, zvyky i životné podmienky, boli pre nás trošku ťažším obdobím. Ale postupne sme si zvykli, mali sme čoraz viac známych a deti mali tiež veľa kamarátov zo školy i od susedov. Hrali sa spolu spoločenské hry a aj športovali. Teraz už skončili vysoké školy a našli si prácu na Slovensku.
Žijeme na Slovensku už viac ako 30 rokov, cítime sa tu už ako doma. Ešte nikdy sme sa nestretli s nevhodným správaním voči našej menšine. Slovenský národ je veľmi milý a ochotný. Pomohli nám, aby sme sa tu cítili ako doma. Naši susedia nás učili ako pestovať kvety, zeleninu, bylinky, ako sa starať o ovocné stromy….. Za to sme im veľmi vďační.
Do aktivít na Slovensku sme sa skoro vôbec nezapájali. Ale všetko sa zmenilo od roku 2018, keď sme sa s manželkou začali venovať meditačnej prax Falun Gong. Odvtedy sa zapájame do spoločenských aktivít nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Náš život je viac šťastnejší a má väčší význam. Žijeme tu šťastne a slobodne, môžeme vyjadrovať svoj názor a môžeme slobodne praktizovať Falun Gong.”
Keng založila na Slovensku Úniu vietnamských žien
Pani Keng prišla na Slovensko v roku 1989 tiež za účelom štúdia:
„Začala som na Slovensku študovať na doktorandskom štúdiu, ktoré som ukončila obhajobou mojej práce v roku 1993. Potom som zostala na materskej dovolenke. Neskôr sme založili firmu s textilom. V roku 2016 som založila Úniu vietnamských žien na Slovensku. V tom období sa veľa vietnamských imigrantov nevedelo dostať k štúdiu na školách. Mali veľké problémy so zapísaním sa na školy a s prekonaním jazykovej bariéry. Preto som sa rozhodla založiť túto úniu.“
Pani Keng v Bratislave osobne navštívila jednotlivé gymnáziá a úzko s nimi spolupracuje: „Navštívila som a spolupracujeme s Gymnáziom na Grösslingovej ulici, Gymnáziom Ladislava Novomeského či Gymnáziom Juraja Hronca – tieto školy veľmi pomáhajú vietnamským deťom, ktoré sú nadané a šikovné. Vyštudovaní vietnamskí imigranti zostávajú na Slovensku, sú to odborníci, kvalifikovaní pracovníci a doktorandi, ktorí tu žijú spokojne. Stále prichádzajú noví ľudia z Vietnamu, pretože situácia sa veľmi nezmenila a životná úroveň je tam nízka,“ dodáva Keng.
Nedávnou zaujímavou udalosťou, kde sa zúčastnila Únia vietnamských žien so zakladateľkou pani Keng, bol folklórny festival na Myjave: „Boli sme na festivale ako skupina Únie vietnamských žien ukázať šaty, kroje a vietnamské doplnky. Dostali sme čestný diplom za aktívnu účasť na tomto festivale.“
