Súdna rada kritizuje vládnu publikáciu o porušeniach právneho štátu (Analýza)
Vláda Slovenskej republiky začiatkom februára uverejnila publikáciu s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 – 2023. Sú v nej podrobne opísané prípady údajného porušovania ľudských práv za bývalých vlád vrátane šikanovania obvinených vo väzbe a nezákonného odpočúvania. Autorstvo dokumentu nesie Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad vlády SR. Reakcie na tento dokument sa rozchádzajú a názory naň sa líšia: od obhajoby obsahu až po obvinenia z klamstva a útokov na nezávislosť súdnictva.
Publikácia opisuje politicky citlivé kauzy. Spomína sa tam šikanovanie obvinených vo väzbe, ako napr. Tibora Gašpara (Smer-SD), Milana Lučanského, či Jaroslava Haščáka. Ďalej sa brožúrka zaoberá nezákonným odpočúvaním chaty v obci Čifáre pri Leviciach, pričom obsah zaznamenaných rozhovorov nepripomína a zameriava sa iba na nezákonnosť odpočúvania, kajúcnikov, a iné údajne nezákonné praktiky.
„Jeden z ďalších základných plánov, o ktorých sme hovorili, bolo: nielen že upravíme trestný zákon a trestný poriadok tak, aby sme zabránili do budúcna takémuto masívnemu porušovaniu ľudských práv, ale že vykonáme aj určitú rekapituláciu toho, čo sa tu tri a pol roka dialo,ˮ zdôvodnil zrod publikácie podpredseda vlády SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
V dokumente sa tiež poukazuje na zaujatosť sudkyne Pamely Záleskej, ktorá mala úmyselne vyčkávať s prepustením Patrika Vidašiča podnikateľa blízkeho takáčovcom, hoci mala vedieť, že je vo väzbe nezákonne. Dopodrobna sa zaoberá Úradom špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), jej bývalým šéfom, Danielom Lipšicom a spomína napr. jeho stretnutie z leta 2020 so sudcom Najvyššieho súdu SR Jurajom Klimentom, pričom sa odvoláva na zdroj Plus7dní.
Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) je to dôkaz, že návrh novely trestného zákona mal zabrániť masívnemu porušovaniu ľudských práv v SR: „Želám si, aby ste si tento dokument celý prečítali a sami vyhodnotili, čo sa tu za posledné tri roky dialo, aby ste si sami spravili názor, že či predkladanie novelizácie trestných kódexov je oprávnené z našej strany, alebo nie.ˮ
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) tvrdí, že v publikácií sa nachádzajú viaceré „nechutné klamstvá a skratky“. Dokument podľa nej neobsahuje žiadne odkazy na preukázanie daných tvrdení.
ÚŠP obvinil B. Suska z klamstva
B. Susko na tlačovej konferencií počas predstavovania publikácie uviedol príklad, keď podľa jeho slov nebol povolený prístup trestne stíhanému advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi k notárovi. Mal ho žiadať za účelom, aby sa jeho manželka mohla oboznámiť s jeho zdravotným stavom. „Toto mu bez odôvodnenia nebolo umožnené a pán advokát zomrel na následky svojho zdravotného stavu vo väzbe, kde štát za neho prevzal zodpovednosť tým, že ho uväznil. A štát sa nepostaral o jeho zdravotný stav.“
Minister teoreticky uvažoval, že keby sa manželka dozvedela o zdravotnom stave advokáta, tak by možno vedela urobiť účinné opatrenia na to, aby mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Reakcia ÚŠP na ministrove obvinenia na seba nenechala dlho čakať: „V súvislosti s úmrtím JUDr. Ľ. K., ktorý bol trestne stíhaný v trestnej veci mediálne známej pod označením Dobytkár, a o ktorého manželke dnes minister spravodlivosti SR opakovane tvrdil, že nedostala od manžela splnomocnenie na získanie informácií o jeho zdravotnom stave, nakoľko prokurátor nedal súhlas na návštevu notára u menovaného obvineného vo výkone väzby, opätovne dôrazne žiadame, aby predstavitelia vlády neklamali verejnosť.“
Aj podľa hovorkyne Generálnej prokuratúry Zuzany Drobovej je to, čo tvrdí minister Susko, preukázateľným klamstvom. „Medializované spájanie úmrtia obvineného JUDr. Ľ. K. vo výkone väzby s neudelením súhlasu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na návštevu notára je opakovaným uvádzaním nepravdivých skutočností a hrubým zavádzaním verejnosti,“ dodáva ÚŠP.
Dvaja sudcovia podali podnet
Dvojica sudcov zo špecializovaného súdu – Ružena Sabová a Milan Cisarik, ktorí sú v predmetnej publikácií taktiež spomínaní, podali na Súdnu radu v súvislosti so zborníkom porušení princípov právneho štátu podnet s tým, že text by mohol byť vnímaný ako útok na sudcov, či neprípustný zásah do rozhodovacej súdnej moci.
„Žiadam Súdnu radu, aby sa zaoberala uvedenými skutočnosťami a prijala účinné opatrenia na zamedzenie zásahov výkonnej moci do nezávislosti sudcov a súdnictva,“ uviedla vo svojom podnete sudkyňa Sabová, ktorá je v publikácií označovaná ako „štedrá Ružena” s odvolaním sa na policajných vyšetrovateľov, podľa ktorých má byť „ochotná ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty“.
Sudcovi Cisarikovi dokument zas vyčíta odsudzujúci verdikt vo veci dvoch bývalých úradníčok finančnej správy z októbra 2022. Cisarika na hodnotení vyrušuje najmä to, že kauza ešte stále nie je právoplatne rozhodnutá.
„Nevyhýbam sa kritike, ale máme na to stanovený postup,“ uviedol sudca. Podľa jeho slov by sa posudzovanie jeho prípadného pochybenia malo rozoberať až po konečnom verdikte Najvyššieho súdu (NS) v prípade, že NS zruší alebo spochybní prvostupňové rozhodnutie.
„V tejto publikácií nachádzam viacero vyjadrení negatívne hodnotiacich rozhodovaciu činnosť sudcov Najvyššieho súdu SR ako aj Špecializovaného trestného súdu. Pokiaľ sa týka uvádzaných porušení základných práv a slobôd, v niektorých prípadoch tieto nevyplývajú zo žiadneho rozhodnutia ESĽP (Európsky súd pre ľudské práva) alebo ÚS SR, ale sú iba hodnotiacim úsudkom autorov publikácie,” uviedol M. Cisarik vo svojom podnete na prijatie stanoviska Súdnej rady.
Minister obrany R. Kaliňák sa na tlačovej konferencií vyjadril, že dokument poskytuje iba čisté fakty. „Všetky tieto fakty sú sprevádzané rozhodnutiami Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a Generálnej prokuratúry.ˮ
Súdna rada zriadila osobitnú komisiu
Bratislavská sudkyňa Marcela Kosová iniciovala preverenie obsahu 140 stranového dokumentu, ako aj uvádzané zdroje. „Začneme pátrať po tom, ktorá z týchto častí je útok na sudcov a prečo, a ktorá z týchto časti je viac či menej vydarená kritika, prípadne čo z toho je spôsobilé zasiahnuť do nezávislosti súdnej moci,“ objasnila svoj návrh na zasadnutí Súdnej rady.
Podobná ad hoc komisia bola vytvorená v roku 2019 pri prevalení komunikácie z Threemy Mariana Kočnera, hoci práve v tom čase Kosová vznik takejto komisie paradoxne kritizovala. Nepozdávalo sa jej, že by členovia Súdnej rady mali nahliadať do živých spisov. Teraz by sa mohli členovia komisie dostať k hodinám nahrávok čurillovcov, pretože na tie sa často v dokumente odkazuje, pričom zákonnosť a pôvod týchto nahrávok ešte stále posudzuje Ústavný súd.
Peter Šamko, ďalší člen Súdnej rady podporil návrh zriadenia komisie: „Ak by to nebolo pravdivé, je to na trestné oznámenie na toho, kto urobil tú brožúru. To by bol absolútny zásah do súdnej moci,“ vyhlásil sudca. „Na druhej strane, ak to je pravda, tak je to znova katastrofa,“ zhodnotil P. Šamko, podľa ktorého by v takom prípade mala byť vyvodená minimálne disciplinárna zodpovednosť voči sudcom.
Prisilné tvrdenia ministerstva a Úradu vlády
Podľa inej členky Súdnej rady, akademičky Lucie Berdisovej by nemalo byť prácou Súdnej rady vyšetrovať samotné podozrenia, ktoré z publikácie vyplývajú. To je prácou polície. „Nejde o to, či je to pravda a či nejaké odpočúvania niečo dokazujú, ale že to nemôže povedať Ministerstvo spravodlivosti alebo Úrad vlády bez toho, aby to dostatočne preukázal,” zhrnula.
Andrej Majerník sa ako ďalší člen Súdnej rady pridal na stranu odsúdenia postupu ministerstva. „Ak sa verejnosti povie, že tu sudcovia participujú s prokurátormi na dohodách, potom že niekomu niekto bude vzatý do väzby, tak taký sudca nemá čo nosiť talár. Toto je silné vyjadrenie. A na to, aby som také silné vyjadrenie zo strany štátu povedal, tak to musím mať sakra podložené,“ vyhlásil A. Majerník.
Súdna rada SR v uznesení konštatovala, že „výroky nachádzajúce sa v publikácii Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023 vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Úradom vlády Slovenskej republiky … neprípustne zasahujú do nezávislosti súdnej moci, znižujú rešpekt a dôveru k nej a vytvárajú atmosféru priaznivú na personalizované útoky voči konkrétnym sudcom a sudkyniam.”
Takáto publikácia od orgánu štátnej správy by mohla byť verejnosťou vnímaná ako podporujúca polarizáciu spoločnosti, vzbudzujúca nedôveru v právny štát, súdy a orgány činné v trestnom konaní. Súdna rada vo svojom uznesení zároveň apeluje na Ministerstvo spravodlivosti, aby vydávalo „texty odborne zodpovedajúce ich postaveniu, funkcii a legitimite”. V konečnom dôsledku takáto publikácia môže diskreditovať aj samotné ministerstvo, ktoré má účinné zákonné prostriedky na to, aby v prípade tak závažných podozrení mohlo a malo konať.
