Viac ako polovica francúzskych farmárov plánuje do 10 rokov odísť do dôchodku, mladí ich nenahradia
V 70. rokoch 20. storočia malo Francúzsko v priemere 1,6 milióna poľnohospodárov. V súčasnosti však tento počet klesol na skromných 400 000. Dnešná realita sa opakovane vysvetľuje negatívnou povesťou tohto povolania medzi mladými ľuďmi, vyčerpávajúcimi pracovnými dňami a nízkymi dôchodkami. Poľnohospodári sú nahnevaní a okrem iného očakávajú od vlády rozhodné opatrenia na zlepšenie situácie.
Za 50 rokov Francúzsko stratilo tri štvrtiny poľnohospodárov
Najnovšie dostupné údaje zo sčítania poľnohospodárskej výroby, z roku 2020 vyvolávajú znepokojenie. Z údajov vyplýva, že v roku 1970 bolo v krajine 1 587 600 poľnohospodárskych podnikov, zatiaľ čo v roku 2020 ich bolo 390 000. „Hoci pokles počtu poľnohospodárskych podnikov bol za posledných 50 rokov konštantný, najväčší bol v rokoch 1988 až 2000, keď za dvanásť rokov klesol o 350 000,“ uvádza sa v správe. Tento prudký pokles sa týka všetkých poľnohospodárskych odvetví s výnimkou záhradníctva a zeleninárstva. Najviac sú postihnuté farmy s chovom hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny a oviec. Očakáva sa, že v rokoch 2010 až 2020 zanikne vo Francúzsku 30 % chovov hospodárskych zvierat, čo znamená zánik 63 500 fariem.
Nie všetky regióny zaznamenali rovnaký pokles. Západ Francúzska, od Normandie po Novú Akvitániu, je obzvlášť ťažko postihnutý (-20 %). Najviac postihnuté sú však departmenty Vosges, Territoire de Belfort a Alpes-Maritimes. Prudký pokles počtu poľnohospodárov za posledných 50 rokov však nie je jediným znepokojujúcim javom.
Poľnohospodári starnú. V rokoch 2010 až 2020 sa priemerný vek poľnohospodárov zvýšil z 50,2 na 51,4 roka. Až 60 % poľnohospodárov je vo veku 50 rokov a viac a 43 % je starších ako 55 rokov, čo predstavuje nárast o 7 %. Zvýšil sa aj počet poľnohospodárov vo veku nad 60 rokov. Predstavujú 25 % poľnohospodárov v porovnaní s 20 % v roku 2010. A väčšina z tých, ktorí dnes ešte pracujú, bude musieť čoskoro odísť do dôchodku. Štúdia INSEE z roku 2019 odhaduje, že do roku 2030 plánuje odísť do dôchodku až 55 % francúzskych poľnohospodárov.
Prečo ľudia strácajú záujem o poľnohospodárstvo?
Výrazný pokles záujmu o poľnohospodárstvo v súčasnosti vyvoláva otázky a to z viacerých dôvodov. Podľa niektorých poľnohospodárov tento nedostatok príťažlivosti podporuje nepriateľská rétorika voči poľnohospodárstvu. „Vidím, že moja práca nemá takú dobrú povesť ako kedysi. V 80. rokoch som sa mohol pokojne venovať svojej činnosti. Dnes ma ľudia, často mladí, poučujú a hovoria mi, že ubližujem zvieratám. Myslím si, že sú príliš ovplyvnení tým, čo počujú v médiách a od politikov. Zabúdajú, že práve my ich kŕmime,“ hovorí Alain (meno zmenené), chovateľ hydiny z Normandie.
Hoci drvivá väčšina Francúzov má o poľnohospodárstve dobrú mienku (71 % podľa prieskumu BVA z roku 2021), len 56 % mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov ho vníma pozitívne. Mladí ľudia sú citlivejší na otázky životného prostredia ako iné generácie a môžu poľnohospodárstvo vnímať ako systém, ktorý poškodzuje biodiverzitu.
Aj keď väčšina Francúzov má pozitívny názor na poľnohospodárstvo (71 % podľa prieskumu BVA z roku 2021), len 56 % mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov vníma toto odvetvie v pozitívnom svetle. Mladí ľudia sú citlivejší na otázky životného prostredia v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami, a preto môžu poľnohospodárstvo vnímať ako systém, ktorý poškodzuje biodiverzitu.
„Chápem odhodlanie mladých ľudí chrániť planétu, to je dobrá vec, ale aj oni musia pochopiť, že keď poľnohospodári používajú pesticídy, nie je to pre ich vlastné potešenie,“ pokračuje Alain.
Byť poľnohospodárom taktiež znamená obetovať svoj čas robiť dlhé pracovné hodiny. Priemerný pracovný čas poľnohospodárov dosahuje 55 hodín týždenne, čo je výrazne viac než priemer ostatných pracovníkov, ktorí pracujú 37 hodín týždenne. Podľa webu zameraného na poľnohospodárstvo DecodAgri pracujú poľnohospodári najviac. Napriek tomu, že pracujú nad rámec štandardného pracovného času, ich odmena nie je vždy proporcionálna. S dôchodkom vo výške len 1 000 EUR mesačne sa otvára otázka, či je finančne udržateľné byť poľnohospodárom. Tieto aspekty môžu byť ďalším dôvodom, prečo si mladí ľudia nevyberajú kariéru v poľnohospodárstve
Nahnevaní poľnohospodári
Francúzski poľnohospodári, podobne ako ich nemeckí susedia, už viac ako mesiac prejavujú svoju nespokojnosť. Na znak protestu proti nadmerným normám, dovozu zahraničných výrobkov, zvyšovaniu daní a nízkym dôchodkom sa na vjazdoch do miest po celej krajine objavujú nápisy so sloganmi: „Kráčame po svojich hlavách“ (čo znamená, že štát robí nelogické veci. Kráčať sa má nohami a myslieť hlavou, nie naopak, pozn. prekl.).
„Zúčastnil som sa na týchto akciách, pretože som unavený zo všetkých tých nariadení, najmä v súvislosti s vtáčou chrípkou,“ hovorí normandský farmár a vzápätí dodáva, že „prehnané normy istým spôsobom prispeli k tomu, že počet farmárov v priebehu rokov poklesol“.
Iniciatíva na oživenie poľnohospodárstva: francúzsky minister predstavuje ambiciózny pakt
Dňa 15. decembra francúzsky minister poľnohospodárstva predstavil v Seine-Maritime nový Pakt zameraný na obnovu poľnohospodárstva. Táto kľúčová iniciatíva, ktorú hlava štátu plánuje spustiť v roku 2022, je návrhom na riešenie demografických výziev, ktorým čelia poľnohospodári. Cieľom je najmä zatraktívniť toto povolanie pre mladých ľudí. Plán obsahuje inovatívne prvky, vrátane vytvorenia „agrobakalára“ a spustenia trojročného národného programu zrýchleného vzdelávania v oblasti agroekológie a zmeny klímy do roku 2025.
Súčasťou dohody je aj návrh zákona, ktorý bude predložený Rade ministrov 17. januára, s predpokladom prerokovania v Národnom zhromaždení v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov. Poľnohospodári stále vyčkávajú.
Medzinárodná poľnohospodárska výstava „Salon de l’Agriculture“ v Paríži, ktorá je naplánovaná na obdobie od 24. februára do 3. marca sľubuje, že ročník 2024 tohto významného politického a poľnohospodárskeho podujatia prinesie zvýšenú aktivitu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Výstava je platformou pre diskusiu o kľúčových politických a poľnohospodárskych témach, čo z nej robí jedno z najdôležitejších podujatí svojho druhu.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
