Nedeľa 8. septembra, 2024
Venezuelský prezident a prezidentský kandidát Nicolás Maduro reaguje na výsledky prezidentských volieb v Caracase 29. júla 2024. (Foto: JUAN BARRETO/AFP via Getty Images)

Venezuelu čaká ďalších šesť rokov socializmu: Maduro opäť prezidentom

Predvolebné prieskumy predpovedali drvivé víťazstvo opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu. Podľa výsledkov Ústrednej volebnej komisie (CNE) však prezidentské voľby vo Venezuele v nedeľu 28. júla nakoniec vyhral socialistický vodca Nicolás Maduro. Po sčítaní 80 % hlasov získal úradujúci prezident 51,2 % hlasov, uviedol šéf CNE Elvis Amoroso. Jeho najsľubnejší súper González získal 44 %.

Volebné miestnosti sa mali zatvoriť o 18.00 miestneho času. Tento plán sa však nepodarilo plošne zrealizovať. Na mnohých miestach ľudia ešte v tomto čase stáli v radoch pred volebnými miestnosťami – a Ústredná volebná komisia sľúbila, že každý oprávnený volič bude môcť využiť svoje volebné právo. Vyhlásenie prvých výsledkov sa preto oneskorilo.

Opozícia už hovorí o volebných podvodoch a oznámila svoj zámer napadnúť výsledky. Opozičná líderka Maria Corina Machadová, ktorá bola vylúčená z kandidátky kvôli (podľa jej priaznivcov vykonštruovaným) obvineniam z korupcie, hovorila o tom, že González získal 70 % hlasov.

Vysoká miera nespokojnosti s hospodárskou situáciou

Vysoká volebná účasť sa prejavila už v počiatočnej fáze. Opozícia to považovala za dobré znamenie. Viaceré prieskumy verejnej mienky pripisovali jej kandidátovi Edmundovi Gonzálesovi Urrutiovi vedúce postavenie s výsledkami od 59 do 72 %. Podľa nich mohol Nicolás Maduro dúfať maximálne v 25 %.

Na prvý pohľad sa výsledky zdali byť vierohodné. Krajina roky trpela hyperinfláciou a vážnym nedostatkom potravín, elektriny a liekov. Okrem toho explodovala zločinnosť gangov. Viac ako 70 % respondentov potvrdilo Madurovu zlú správu vecí verejných.

Z opýtaných 87,9 % uviedlo, že by išlo k voľbám. Až 81 % respondentov uviedlo, že tieto voľby považujú za poslednú šancu na zmenu v krajine. Nakoniec, dve hodiny pred zatvorením volebných miestností, bola volebná účasť údajne 54,9 %. Viac ako štyria z desiatich Venezuelčanov uviedli, že ak nedôjde k zmene vlády, emigrujú. V prípade Madurovho víťazstva vo voľbách 42 % respondentov uviedlo, že by protestovalo. Gonzálesov náskok sa týkal všetkých vekových skupín a regiónov.

Maduro vyvolal obavy z „vendety“ zo strany opozície

Napriek tomu pretrvávali neistoty až do konca. Hlasovať mohlo približne 21 miliónov občanov krajiny. Celkovo však 7,7 milióna Venezuelčanov už v posledných rokoch emigrovalo – a len niekoľko z nich, z ktorých väčšina sympatizuje s opozíciou, mohlo využiť svoje volebné právo.

Okrem toho sa socialistické vedenie v Caracase snažilo rôznymi spôsobmi ovplyvniť mobilizáciu. Colectivos, ako sa nazývajú povestní hrdlorezi režimu, útočili na opozičných kandidátov a volebných pracovníkov. Maduro zároveň podnecoval obavy z „krviprelievania“ v dôsledku vendety „pravicovo-extrémistickej“ opozície v prípade jej víťazstva vo voľbách.

V posledných týždňoch sa vládnuce strany častejšie objavovali aj v chudobných štvrtiach a vidieckych regiónoch, kde rozdávali potraviny a tovar každodennej potreby. To by malo zvýšiť ochotu voliť u tých skupín obyvateľstva, ktoré sú existenčne závislé od štátnych transferov.

Aké mohli byť slabiny volieb?

Všetky tieto faktory by potenciálne mohli znamenať vyšší výsledok hlasovania pre Madura, ako predpovedali prieskumy. Otázne bolo aj to, do akej miery boli anketári schopní osloviť voličov v chudobnejších alebo vidieckych regiónoch, ktorí sa môžu obávať zmeny.

Vláda tiež obvinila opozíciu z úmyselného predkladania falošných prieskumov, ktoré signalizovali drvivé víťazstvo Gonzáleza. Ak sa výsledok nedostaví, západné krajiny by to mohli prezentovať ako dôkaz volebného podvodu a odôvodniť ďalšie sankcie voči socialistickej vláde.

Vždy sa tiež považovalo za neisté, či Maduro prijme prípadnú volebnú porážku. Ešte v deň volieb kolovali na X videozáznamy údajných pokusov o zastrašovanie voličov silami lojálnymi voči vláde. Často však chýbali presné údaje o čase a mieste, čo znemožňovalo nezávislé overenie.

Americkí investori do ropy prisúdili Madurovi „stabilitu“

Skupina podnikateľov z amerického ropného sektora sa nedávno vyjadrila v denníku Wall Street Journal. Uviedli, že by si priali, aby Maduro vyhral voľby napriek protiamerickému a štátnemu prístupu vedenia. To by zaručilo stabilitu pre investície.

Na druhej strane, víťazstvo opozície by znamenalo „riziko, že sa Venezuela ponorí do chaosu“. To by mohlo „zničiť nádeje na návrat krajiny ako dôležitého svetového dodávateľa ropy“. V období od roku 2008 do roku 2024 klesla denná produkcia ropy z 3,5 milióna na 1 milión barelov ropy.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj