Veľkonočná šibačka a symbolika korbáča
Po veľkonočnej nedeli a zároveň najvýznamnejšom veľkonočnom sviatku kresťanskej cirkvi nasledovala v pondelok podľa obyčajov tradičná šibačka a oblievačka. K symbolom Veľkej noci patrí aj korbáč majúci pôvod pravdepodobne v slovanských zvykoch. Mládenci už dva týždne pred Veľkou nocou chodili k potoku na vŕbové prútie, aby si z nich neskôr uplietli korbáče / šibáky.
Veľkonočná šibačka má dlhú tradíciu a zmienky o nej nájdeme už v 14. storočí u pražského kazateľa Konráda Waldhausera: „Manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a uterý velikonoční”.
Každý mládenec sa snažil upliesť čo najkrajší šibák. Obvykle sa plietol z ôsmych, desiatich, dvanástich, či šestnástich prútov. Čím bol zložitejší a prepracovanejší, tým mal väčšiu hodnotu. Niekedy chodili chlapci po dedine aj s veľkými trojmetrovými šibákmi.
Veľkonočná tradícia šibania a oblievania nevyzerala na celom Slovensku rovnako. Ako píše Zora Mintalová Zubercová, v západnej a strednej časti Slovenska „dostali dievky a mladšie dievčatá od mládencov a chlapcov tradičný prídel švihnutí dômyselne pletenými korbáčmi“.
Vo väčšej časti stredného Slovenska a na východe sa namiesto šibania dievky oblievali veľkým množstvom vody. Nebola to hocijaká oblievačka, ale poriadne hádzanie do vody či do potoka. Zbytočne sa dievčatá schovávali, mládenci ich po nájdení poriadne vykúpali.
Dievčence ozdobovali šibáky šuhajov farebnými stužkami, odmeňovali ich krásne zdobenými kraslicami a pohostili šunkou, páleným i koláčmi. Svätenie kraslíc bolo cirkvou nariadené v 12. storočí. V knihe “Tradície na Slovensku” píše Z. Mintalová Zubercová, že „podľa cirkevnej symboliky spodobňujú nanebovzatie Ježiša Krista“. Symbolika vajíčka a maľovanej kraslice spočíva aj v zrode nového života.
Mimo dedinského prostredia prebiehala šibačka miernejším spôsobom. Ženy a dievčatá boli pokropené voňavkami alebo pokvapkané vodou. Niektorí nosili so sebou skrytú malú fľašku vody ako prekvapenie, išlo však o jemnejšiu podobu oblievania. Jeho symbolom bolo, aby poliata dievčina rozkvitla, bola zdravá a plodná.
Utorok patril dievčatám a mali možnosť chlapcom oblievačku vrátiť. Dopriali im tak ochutnávku zo studenej vody, ktorú im uštedrili na Veľkonočný pondelok.
Dotyk vŕbového prútia (šibáka) a jeho symbolika
Vŕba rastie pri vode a voda predstavuje zdroj života. Životná sila sa pôsobením vody prenáša do prútia a preto sa verilo, že šibák zhotovený z čerstvého prútia odovzdáva dotykom svoju silu.
„Počas šibania sa mala na ženy a dievčence preniesť čerstvá sila z vŕbových prútov šibáka. Švihy korbáča pritom nepredstavovali bitie. Slúžia na prenesenie životadarných účinkov čerstvého prútia. To znamená, aby boli dievčatá mladé, silné, ohybné, svieže a plodné ako prebúdzajúca sa jarná príroda,“ hovorí Pavol Hanzel, bývalý folklorista, ktorý si každý rok pletie nový šibák z čerstvých vŕbových prútov.
Prečo je zvykom upliesť každý rok nový korbáč z čerstvého prútia?
Podľa P. Hanzela spočíva sila korbáča práve v mladom prútí. Na šibanie sa síce môže použiť aj korbáč z predcházajúcich rokov, podľa tradície by však nemal silu ako čerstvo upletený. Sila vody sa prenáša do prútia, preto staré a suché korbáčové prútie nemôže mať žiadnu silu.
Tradičné šibačkové riekanky
Žiadna šibačka sa nezaobíde bez riekaniek a šibači mali v zálohe nejeden pekný verš alebo vinš. Najpopulárnejšou je azda riekanka Šibi, ryby:
Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.
Spomeňme ešte ďalšie dve, ktorými sa možno tento rok necháte inšpirovať:
Šibem, šibem, šibi, ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka.
Vody nesiem máličko,
pripravte mi vajíčko.
Nech je pekne maľované,
zo srdiečka darované.
Ako ste na tom vy, milí šibači? Stihli ste si zhotoviť svoj korbáč?
