Vedecké štúdie potvrdzujú blahodárne psychické a fyzické účinky modlitby
V prvý marcový piatok sa slávi Svetový deň modlitieb žien. Vznikol v roku 1884 v USA a jeho cieľom je modlitbou spojiť ženy z rôznych krajín, kultúr a náboženských tradícií.
Modlitba má pre mnohých veľmi osobný význam vyplývajúci z náboženskej tradície alebo duchovnej praxe jednotlivca. Pre niekoho je to vyslovenie posvätných slov, pre iných načúvaním Bohu. Mnohé štúdie dnes poukazujú na to, že modlitba môže priniesť modliacemu sa blahodárne účinky.
Slovo „modlitbaˮ pochádza z latinského slova precarius, čo znamená „žiadať prosbou, získať prosbou.ˮ Modlitba je zakorenená v presvedčení, že existuje moc väčšia ako sme my sami, ktorá môže ovplyvniť náš život. Je to čin, ktorým dvíhame svoje srdcia a mysle k Bohu.
Čo hovorí na modlitbu veda?
V roku 1998 viedol Herb Benson, kardiológ z Harvardu, „veľký modlitebný experimentˮ pod názvom Štúdia terapeutických účinkov intercesnej modlitby (STEP) u pacientov so srdcovým bypassom. Mala za úlohu zistiť, či intercesná modlitba (za druhého) môže mať pozitívne výsledky v uzdravení.
Táto štúdia priniesla poznatok, že intercesná modlitba nemala vplyv na priebeh počas srdcových operácií. Naopak, pacientom, ktorí vedeli, že sú za nich vykonávané modlitby, to prinieslo zvýšený stres z nereálnych očakávaní. Štúdia však poukázala na to, že sú to práve modliaci sa, ktorí majú z modlitby najväčší úžitok.
Keď sa teda pozrieme na modlitbu z pohľadu osoby, ktorá sa modlí, naskytuje sa zaujímavý obraz. Modlitba ovplyvňuje osobu, ktorá sa modlí, a má pozitívne účinky na jej zdravie a pohodu. Herb Benson pozoroval blahodárne účinky modlitby na metabolizmus, tepovú frekvenciu, krvný tlak, dýchanie a činnosť mozgu.
„Áno, existuje spojenie medzi modlitbou a liečením! Máme dôkaz o tom, že modlitba ovplyvňuje telesné funkcie a bojuje proti stresu.ˮ
Modlitba pomáha v odpustení druhým
Psychológ Nathaniel M. Lambert z Floridskej štátnej univerzity prišiel s nápadom: Prečo nenasmerovať modlitbu na ľudí, ktorí nám ublížili?
Spolu s kolegami sa rozhodli tento fenomén testovať vedecky v dvoch experimentoch publikovaných v časopise Združenie pre psychologické vedy. Cieľom štúdie Motivácia k zmene vo vzťahoch: Môže modlitba zvýšiť odpustenie? bolo overiť, či modlitba za partnera vo vzťahu zvyšuje ochotu odpustiť tomuto partnerovi.
Tím psychológov po experimente zistil, že modlitba za niekoho zvyšuje vašu ochotu odpustiť mu. Keď sa skupina mužov a žien každý deň počas štyroch týždňov modlila za blaho blízkeho priateľa, boli ochotnejší odpustiť nielen priateľovi, ale aj ľuďom všeobecne.
N. Lambert spája odpúšťanie s lepším celkovým zdravotným stavom a spokojnosťou so životom. Pravidelná modlitba môže mať dlhodobé psychologické výhody, ako je zlepšená duševná odolnosť voči stresu a lepší mechanizmus na zvládanie životných výziev.
Modlitba a meditácia ovplyvňujú časti ľudského mozgu zodpovedné za sebakontrolu
Sebaovládanie je rozhodujúce pre úspech v živote. Štúdia Michaela McCullougha, profesora psychológie na Universite v Miami z roku 2009 zistila, že veriaci ľudia majú väčšie sebaovládanie ako ich menej veriaci kolegovia a môžu lepšie dosahovať dlhodobé ciele, ktoré sú pre nich a ich náboženské skupiny dôležité.
Tieto zistenia tiež potvrdili, že nábožensky založení ľudia sa menej obracajú k návykovým látkam, majú lepší prospech v škole, menej problémov s kriminalitou, lepšie zdravotné návyky, menej depresií a dlhší život. Náboženské rituály, ako je modlitba a meditácia, ovplyvňujú tie časti ľudského mozgu, ktoré sú najdôležitejšie pre sebareguláciu a sebakontrolu.
V tomto výskumnom projekte McCullough vyhodnotil osem desaťročí výskumu o náboženstve, ktorý sa uskutočnil na rôznych vzorkách ľudí z celého sveta. Našiel dôkazy z rôznych oblastí spoločenských vied vrátane neurovedy, ekonómie, psychológie a sociológie o tom, že náboženské presvedčenie a náboženské správanie sú schopné povzbudiť ľudí k sebakontrole a účinnejšej regulácii svojich emócií a správania, aby mohli sledovať hodnotné ciele.
Podľa profesora, keď ľudia vnímajú svoje ciele ako „posvätnéˮ, vynakladajú viac energie a úsilia na ich dosiahnutie, a preto sú pravdepodobne pri ich dosahovaní efektívnejší. Náboženský životný štýl poskytuje ľuďom jasné normy pre ich správanie, núti ľudí pozornejšie sledovať svoje správanie a dáva ľuďom pocit, že Boh sleduje ich správanie.
Modlitba podporuje pozitívne emócie ako nádej, lásku a empatiu
Štúdia s názvom Odhalenie vzťahu medzi modlitbou a úzkosťou z roku 2023 sa zamerala na účinky rôznych foriem modlitby na mentálne zdravie jednotlivcov. Tím vedcov z Univerzity Baylor dospel k záveru že pochvalné modlitby Bohu sú spojené s nižšou úzkosťou.
Modlitba môže prispieť k pocitu pokoja, inšpirácie a pocitu intímnosti, čo pomáha zmierniť stres a poskytuje zmysel života. Modlitba môže tiež podporovať pozitívne emócie ako nádej, lásku, uspokojenie a empatiu, čo prináša pozitívne psychologické účinky.
V roku 2023 sa v Severnom Írsku uskutočnila ďalší výskum s názvom Duševná pohoda dospievajúcich, náboženstvo a rodinné aktivity. Výskum sa zaoberal vzťahom medzi duševným blahom dospievajúcich, náboženstvom a rodinnými aktivitami. Štúdie sa zúčastnilo 1618 dospievajúcich žiakov z ôsmich škôl v Severnom Írsku.
Výskumný tím prišiel k záveru, že prítomnosť náboženstva v životoch dospievajúcich mala vplyv na ich duševnú pohodu. Žiaci, pre ktorých bolo náboženstvo veľmi dôležité, mali lepšie výsledky ako ich ateistickí spolužiaci. Náboženská prax a rodinné aktivity sú podľa výsledkov výskumu dôležitými faktormi určujúcimi duševné blaho dospievajúcich.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
