Vedec SAV zaznamenal prvý nález čiernej vdovy na Slovensku
Slovenským arachnológom sa podarilo po prvýkrát zaznamenať na našom území výskyt pavúka rodu Latrodectus, známeho tiež ako čierna vdova. Pavúky sú neslávne známe vďaka svojmu jedu, ktorý môže byť nebezpečný aj pre človeka. Podľa Pavla Purgata z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) SAV, v. v. i., objav čiernej vdovy na Slovensku prispieva k cenným údajom o zavlečeniach týchto pavúkov do Európy.
„Vzhľadom na to, že čierne vdovy obľubujú život v ľudských obydliach a ich uhryznutie je medicínsky významné, si tieto prípady zavlečenia vyžadujú dôkladné monitorovanie,“ prízvukuje vedec. O náleze informoval vo vedeckom časopise Check List.
Pavol Purgat patrí ku kolektívu arachnológov z ÚKE SAV, v. v. i., ktorí sa dlhoročne venujú monitoringu pavúkov na Slovensku a okrem výskumu pôvodných pavúčích spoločenstiev sledujú aj prípady zavlečenia nepôvodných druhov. Práve vďaka tomu mu neunikol nález pavúka, ktorého výskyt je pre naše končiny veľmi netypický – obávanej čiernej vdovy, prirodzene žijúcej iba v Severnej a Strednej Amerike.
Čierny pasažier
„Čierne vdovy, odborne nazývané snovačky rodu Latrodectus, patria medzi niekoľko málo pavúkov, ktorých jed môže ohroziť aj človeka, pričom predstavujú riziko nielen kvôli samotnej jedovatosti, ale aj preto, lebo sa veľmi často vyskytujú v bezprostrednej ľudskej blízkosti – v budovách a ich okolí,“ vysvetľuje arachnológ Pavol Purgat.
„Patria teda k takzvaným synantropným druhom a práve z tohto dôvodu sa niekedy dokážu šíriť s tovarom na veľké vzdialenosti, čo bol aj prípad nášho pavúka, ktorý pricestoval v krabici so strojovými súčiastkami z Kalifornie až do Ružomberka. Nami zaznamenaný jedinec patrí k pomerne veľkému druhu čiernej vdovy s názvom Latrodectus hesperus, ktorý sa prirodzene vyskytuje najmä v západnej časti USA a v Mexiku, s tovarom však už bol občas zavlečený do Európy. Pre Slovensko je toto však prvý zaznamenaný prípad,“ dodáva P. Purgat.
Rarita alebo riziko?
„V prvom rade je potrebné povedať, že hoci k zavlečeniam čiernych vdov do Európy dochádza pomerne často, nepoznáme zatiaľ prípad, že by v týchto podmienkach zdomácneli,“ hovorí P. Purgat. Samotné čierne vdovy, hoci ich jed je pomerne silný a vyskytujú sa v ľudskej blízkosti, nie sú podľa vedca príliš defenzívne a k uhryznutiu dochádza zväčša len pri náhodnom kontakte s pavúkom.
„Napríklad pri pritlačení jedinca bosou nohou alebo pri poškodení jeho siete. Z tohto dôvodu uhryznutia ani v prirodzenom areáli druhu nie sú príliš časté. Navyše uhryznutie čiernej vdovy, hoci je veľmi bolestivé, zvyčajne nie je život ohrozujúce a aj vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti úmrtia po uhryznutí v posledných desaťročiach prakticky neexistujú,“ zdôrazňuje P. Purgat.
K nálezu v Ružomberku vedec dodáva, že „tento druh čiernej vdovy žije prirodzene v teplejších podmienkach než panujú na severnom Slovensku. Nami zaznamenaný jedinec bol dospelá samica, ktorá strážila znášku vajíčok (kokón), či by však dokázali mláďatá úspešne odrásť aj v našich podmienkach, je otázne. Je pravda, že vzhľadom na synantropný výskyt môžu byť jedince chránené pred nepriazňou počasia a teoreticky sa môžu rozmnožovať a vytvoriť menšie lokálne populácie, no takýto prípad zatiaľ z Európy známy nie je“.
Majú rady teplo
Verejnosť sa podľa P. Purgata pravdepodobne nemusí obávať, že by čierne vdovy na Slovensku zdomácneli. „Vzhľadom na to, že počet náhodných zavlečení do Európy rastie, nakoniec sa nepôvodné čierne vdovy môžu niekde udomácniť. Predpokladám však, že pokiaľ takáto populácia niekde vznikne, pôjde skôr o subtropické oblasti v okolí Stredozemného mora. Svoju úlohu môže zohrať aj klimatická zmena. Pozvoľné zvyšovanie teplôt môže na mnohých miestach uľahčiť zavlečeným jedincom adaptáciu,“ približuje vedec.
Zaujímavosťou je, že okrem zavlečených druhov čiernych vdov máme v Európe aj pôvodné druhy, ich výskyt je však obmedzený na najteplejšie oblasti. „Jeden z pôvodných druhov žije na Cypre, ďalší v Španielsku. Tretí druh, Latrodectus tredecimguttatus, najrozšírenejší, vyskytuje sa vo veľkej časti Mediteránu. Tieto druhy ale obývajú skôr stepi a ďalšie prírodné stanovištia a budovy príliš nevyhľadávajú, ľudia sa preto s nimi stretávajú menej,“ dopĺňa P. Purgat.
Malí cestovatelia
Transport tovarov po celom svete uľahčuje život nielen človeku, ale aj mnohým iným organizmom. Často sú takými čiernymi pasažiermi práve pavúky, ktoré sa týmto spôsobom môžu dostať do veľmi vzdialených častí sveta.
„Niekedy ide len o náhodné dovozy niekoľkých málo jedincov, ktoré nedokážu na novom území založiť životaschopnú populáciu. Príkladom sú okrem nepôvodných druhov čiernych vdov v Európe napríklad veľké, no úplne neškodné ´banánové pavúky´ rodu Heteropoda, ktoré sa občas dovezú s exotickým ovocím. Občas sa však niektorému privandrovalcovi podarí adaptovať a založiť novú populáciu. Často sa druh takzvane naturalizuje, teda začlení do ekosystému bez jeho narúšania. V opačnom prípade, pokiaľ cudzí druh začne nepriaznivo ovplyvňovať pôvodné ekosystémy, hovoríme o takzvanom inváznom druhu. Pavúkov s inváznym potenciálom je u nás len niekoľko, najmä drobné americké druhy plachtárkovitých pavúkov Mermessus trilobatus a Ostearius melanopygius. Mechanizmy ich vplyvu na pôvodné ekosystémy si však stále vyžadujú ďalší výskum,“ dodáva záverom Purgat.
Preto je monitoring nepôvodných druhov a ich vplyvu na pôvodné ekosystémy či na človeka veľmi aktuálnou témou a má svoje opodstatnenie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
